DOMANIŽA. Pre personál a tiež niektorých chovancov bola správa o zrušení domova šokujúca. Problémy po poklese žiakov čakajú aj školu v obci. Dôvody zrušenia? Pre malý počet detí v zariadení boli priemerné náklady na jedného chovanca príliš vysoké. Zariadenie bolo ťažko dostupné, nevyhovujúce, nemalo ihrisko.
Zamestnanci však tvrdia, že mali problém vymôcť z Trenčína nejaké peniaze, napríklad aj len 600 eur na nový kotol. Čakali naň dva roky. Teraz sa platí strážna služba, ktorá stojí na mesiac takmer štyrikrát viac. Ľudia vyjadrili podozrenie, či niekto nechce zariadenie kúpiť na celkom iné účely, ako pôvodne slúžilo.
Rozhodnutie
Z iniciatívy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne a na základe rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a sa má domov od 1. januára zlúčiť s Detským mestečkom v Zlatovciach.
„Oficiálne mi to riaditeľka úradu práce v Trenčíne oznámila 29. novembra. Prikázali mi zabezpečiť ochranu majetku do zabezpečenia všetkých úkonov súvisiacich so zlúčením. Musel som objednať strážnu bezpečnostnú službu. Od 1. januára si zariadenie preberá riaditeľka zo Zlatoviec. Mám tiež zabezpečiť presun detí do detského mestečka do 23. decembra. Viaceré deti každoročne odchádzajú na Vianoce, niektoré však nemajú kam ísť. Máme aj mladých dospelých, ktorí by mohli ísť na byt. Takto sme chceli riešiť prázdniny. Ale keďže som dostal takéto pokyny, presuniem deti do Zlatoviec a pre mňa by to mala byť splnená úloha. Ešte mám vykonať inventarizáciu majetku, pripraviť preberacie protokoly," hovorí riaditeľ domova Vladimír Varecha.
Prijali to s rozhorčením
Riaditeľ dodáva, že zamestnancom to oznámil 30. novembra na prevádzkovej porade. V domove je teraz 17 detí, tri sú v profesionálnej rodine a 14 je v samotnom zariadení. Z toho je päť mladých dospelých, ktorí ešte navštevujú školu.
Na to, čo v zariadení bude, nevedel riaditeľ Varecha odpovedať. Odporučil nás na riaditeľku ÚPSVR v Trenčíne Zuzanu Horníkovú. Deti podľa neho správu prijali s rozhorčením, do Zlatoviec viaceré ísť nechcú. Nespokojní sú aj osemnásti zamestnanci.
Ako reagujú na situáciu deti?
Mladší chovanci celkom nechápu, čo sa deje. Podľa vychovávateliek sú však z toho rozrušení a vypytujú sa, prečo musia odísť.
Starší si stav celkom dobre uvedomujú a zostali nemilo prekvapení. „Fakt pekný vianočný darček. Zvykla som si na Domanižu. Mám rada vychovávateľov, deti sme tam boli skoro už ako rodina, súrodenci. V domove som od troch rokov. Dnes mám devätnásť. Žijem tu teda šestnásť rokov. Je to pre mňa šok, že musím ísť do nového zariadenia. Musela som odložiť aj školu a neviem, čo bude ďalej. To už radšej pôjdem domov, i keď je to tam malé a neviem si dosť dobre predstaviť, ako tam budeme toľkí žiť. Do toho druhého zariadenia ísť nechcem. Zatiaľ som si žiadosť o zrušenie pobytu v domove nedávala," posťažovala sa Kristína Kumanová.
„Bol by som najradšej, keby sa to nezatvorilo. Do iného domova nechcem ísť, zvykol som si. Nechcem ďalšiu zmenu. Nič iné mi neostáva, ako ukončiť pobyt v domove. Kam potom pôjdem, neviem. Na budúci rok končím strednú školu a možno by som šiel aj na nadstavbu. Neviem," povedal nám chlapec, ktorému sa konečne podarilo po tom, čo sa ako-tak dostal z problémov v rodine aj škole a s alkoholom, nájsť pevnú pôdu pod nohami, začať odznova.
„Ja tu nie som tak dlho. Ale pre tie deti, ktoré sú tu odmalička a zvykli si, je to podraz," hovorí iný chovanec domova.
„Som tu pätnásť rokov. Je nespravodlivé, že sa to urobilo takto a v takomto čase. Oznámila nám to vychovávateľka, riaditeľ nebol schopný nám niečo povedať. Asi najlepšie bude ísť domov k otcovi, býva neďaleko Žiliny, kde študujem. Bude mi smutno hlavne za deckami z domova," hovorí Barbora Masiarová.
Nevedeli dlho, čo sa deje
Ani personál domova do poslednej chvíle netušil, čo je dôvodom zrušenia. „Hovorilo sa, že sa zrušia niektoré detské domovy, lebo je nedostatok detí. Šetrenie skončilo tak, že to bude náš. Vlastníkom budovy je pritom štát, takže sa nemusí platiť nájom. Koľko je takých, kde sa musí platiť. Ale tie ostanú. Nám sa už dva roky deti vôbec nedávajú," rozhorčene komentuje rozhodnutie Drahomíra Rydlová, šéfka odborov.
Podporujú ju aj ostatní zamestnanci. „Prišli s nami rokovať o odstupnom, o výpovednej dobe a iných podmienkach. Ale nikto sa nepýta, ako to nesú deti. Veď hlavne o ne ide. Im sa nikto neunúva vysvetliť, čo sa deje. A ani my vlastne nevieme, či nezostaneme bez práce a tiež bez peňazí," dodáva jej kolegyňa.
Zvláštne šetrenie
Štát podľa Rydlovej šetrí, ale zvláštnym spôsobom. „Niekto má asi veľký záujem kaštieľ kúpiť. Vysvetlite mi, načo je tu strážna služba, ktorá sa platí a všetci zamestnanci sú v práci. Nočné služby idú tiež. Sú to vyhodené peniaze," rozhorčene konštatuje Rydlová.
Rovnako starosta obce Jozef Galko si myslí, že za zrušením sa skrýva ďalší odpredaj objektu. „Osobne si myslím, že sú tu záujmy určitých skupín získať tento majetok a využívať to na iné účely".
Starosta tiež dodáva, že odchodom detí z domova vzniknú problémy aj v miestnej škole. „Ak odídu deti z domova a do prvého ročníka nastúpia len deti, ktoré sú v našej materskej škole, počet klesne pod dvesto. To je zlé. Stratíme možnosť na čerpanie eurofondov, nebudeme už oprávneným žiadateľom," prognózuje.
Dopad na deti, strata zamestnania
Zamestnanci sú si vedomí faktu, že s rozhodnutím o zrušení nič neurobia. Potrebujú však vysvetlenie. Aj kvôli deťom, ktoré chcú vedieť, prečo im rušia domov. „My len chceme vedieť, prečo. Dlžní sme to aj deťom, ktoré sa nás to pýtajú. Niektoré sú tu od štyroch rokov. Všade sa hovorí, že veľký skok je, keď príde dieťa z domu do detského domova a teraz, keď si tu za tie roky zvykli, majú si zvykať zas na cudzích ľudí, nové prostredie. Je to pre ne trauma," myslí si Rydlová.
Možnosti pre zamestnancov sú takmer nulové. Do Zlatoviec je veľmi ďaleko. Cesta by podľa nich stála 140 eur, čo je pri ich príjmoch nemysliteľné. Takže presun sa rovná strate zamestnania.
Spýtajte sa odvolaných
Iní zamestnanci majú pocit, že všetko sa dohodlo už skôr a má to svoj zámer. „Niekto zneužil zmenu vo vedení úradu v Trenčíne. Nová šéfka sa dostala do niečoho, čo už bolo rozbehnuté. Treba sa spýtať starého šéfstva. Vedeli dobre, čo sa strojí. My sme sa tu snažili a dreli sme, ale tam hore už rozhodli. Tvrdia, že naše zariadenie je nevhodné? Dva roky už čakáme na kotol na teplú vodu, a nie sú schopní nám ho dodať. Stálo by to možno 600 eur. Ale na strážnu službu nie je málo dať teraz za mesiac takmer štyrikrát takú sumu?" rozhorčuje sa Anton Hogaj.
Nie je už kompetentná
Odvolaná riaditeľka ÚPSVR v Trenčíne Terézia Pavlásková sa k problému domova v Domaniži vyjadrovať konkrétne nechcela.
„Už nie som riaditeľka, ja sa k tomu vyjadrovať nebudem. Pani Horníková je teraz riaditeľkou a myslím, že ona by bola kompetentnejšia. Áno, bolo to rozhodnutie, na ktorom som sa podieľala aj ja a mali sme na to svoje dôvody. Momentálne som súkromná osoba a nie je vhodné, aby som sa k tomu vyjadrovala. Fakt je, že stav v detských domovoch v kraji je dlhodobo poddimenzovaný a z ekonomických dôvodov s tým treba niečo robiť. Nemôžu sa predsa držať zariadenie poloprázdne," vyjadrila sa Pavlásková.
Nevedela o ničom, chcela to zmeniť
Nová riaditeľka Zuzana Horníková nás zas odporučila na Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave. „Obráťte sa na hovorkyňu ústredia. Som vo funkcii mesiac a stále skúmam dôvod tohto rozhodnutia. Mojou snahou bolo zrušiť ho, ale už rozhodlo aj ústredie, preto sa treba obrátiť tam."
Informácie z ústredia
Peter Zeman, hovorca Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, hovorí, že dôvodov na zrušenie domova v Domaniži bolo viac. Jedným z hlavných bolo poddimenzovanie, čo sa týka počtu detí. Tým narastali priemerné výdavky na jedno dieťa.
Ďalšie dôvody boli viac-menej nevyhovujúce priestory pre deti, bez detského ihriska, v zimnom období ťažko prístupný terén, zhoršený prístup do škôl. Zeman tvrdí, že ústredie nevedelo o tom, že domov stráži SBS. Stav budovy budú ešte údajne preverovať. Nevylúčil tiež, že ako prebytočný majetok môže byť kaštieľ ponúknutý na predaj.
História
A ako sa dostal kaštieľ do rúk štátu? Tomu ho darovala pred viac ako šesťdesiatimi rokmi barónka Melánia Swaben Durneissová. Podľa vyjadrení viacerých obyvateľov obce však mala podmienku, čo potvrdil aj starosta. „Počul som aj ja, že barónka, keď to darovala štátu, dávala to s tým, že to musí slúžiť deťom. Na obecnom úrade, žiaľ, nemáme o tom žiadne listinné dôkazy," dodáva starosta.
