vať nielen o varení v tamojších reštauráciách.
Rozhodnutie nepadlo rýchlo, a mladomanželia dlhšie nad odchodom do Škótska uvažovali. Ak však chceli začať pomýšľať na vlastné bývanie, museli sa rozhodnúť pre zahraničie.
Krajina za „kanálom" zvíťazila preto, lebo Jozefova manželka Janka v nej mala sesternicu, ktorá v Škótsku pracovala už dlhší čas.
Nervozita
Dvojica sa uchýlila k príbuznej do Aberdeenu. Bývali u nej tri mesiace, pokiaľ sa porozhliadli, a najmä, pokiaľ si zvykli. „Robota sa zháňala zo začiatku veľmi ťažko, a musím priznať, že som bol aj nervózny. Nemali sme v rukách nič, a báli sme sa, že sa odchod za prácou zmení na nepodarený výlet," tvrdí Jozef.
Po mesiaci sa však situácia zmenila v prospech mladých ľudí. Jozef začal pracovať v kuchyni a Janka ako čašníčka v novootvorenom kasíne.
Rečová bariéra
Heslo, ak ťa hodia do vody,a ty sa vraj naučíš plávať, až tak v tomto prípade neplatí. Pocítili to aj Tomáškovci. „Ja som chodil na angličtinu iba rok na strednej škole, manželka bola na tom lepšie. Bol to pre nás ťažké, a ako takmer väčšina našincov, sme začínali takpovediac od piky, v kuchyni, pri umývaní riadov," opisuje príchod na ostrovy manžel.
Situácia sa zlepšila, manželia začali postupne učiť reč. Druhý rok chodili do školy, kde sa učili iba angličtinu, po celý školský rok. Dnes nie je pre nich problém dohovoriť sa, naviac si odniesli zo Škótska aj niekoľko certifikátov, ktoré získali po ukončení školy.
V meste a práci
Aberdeen je najsevernejšie mesto Škótska, a zároveň tretie najväčšie mesto tejto krajiny. Podľa mladomanželov boli Škóti veľmi srdeční. „Nie je pravdou, že by boli lakomí. Neviem, kto to vymyslel, možno mal na to dôvod, no my sme sa s tým nestretli. Vždy, keď sme mali problém, alebo sme potrebovali pomôcť, nenechali nás v štychu. Jozef sa postupne uchytil v kuchyni, kde neskôr pracoval v odbore, v ktorom sa vyučil. Platy na tejto pozícii sú porovnateľné s platmi nižších manažérov na Slovensku. Podľa Janky by zarobil Jozef za mesiac podstatne menej.
Iný kraj, iný mrav
Jozef hovorí, že škótska kuchyňa sa od slovenskej podstatne líši. „U nás som bol zvyknutý variť väčšinou z čerstvej zeleniny, mäsa... V reštaurácii, kde som pracoval, a nielen tam, sa pripravovali jedlá najmä z polotovarov. Tým sa síce práca o niečo uľahčila, no musel som si zvyknúť. Všetko v konzervách, prášku alebo pripravené inak," konštatoval mladý kuchár.
Na druhej strane však tvrdí, že aj Škóti sú určite gurmáni a dobré jedlo vedia pochváliť i vychutnať. „Ide najmä o zverinu, hydinu s rôznymi omáčkami, pivom a tvrdým alkoholom. Víno v časti krajiny, kde pracoval, preferované príliš nebolo.
„Majiteľ bol prekvapený, keď som mu vysvetľoval, ako sa varí. Tiež si vedel pochutnať na dobre pripravenom jedle, vedel ho aj pripraviť, no stravovanie sa na ostrovoch je úplne iné ako u nás. To sa týka všetkého, počnúc polievkami, hlavným jedlom či dezertmi," dodáva Jozef.
Dva roky prázdnin
Takmer tak opísali manželia svoj pobyt v Škótsku. Snažili sa ho spríjemniť ako sa dalo. „Pokiaľ sme nechodili do školy, snažili sme sa so známymi dostať niekde na výlet, mimo mesta. Do Edinburgu, Glasgova, v ktorom je množstvo pamiatok, či na známe miesta. Tri dni sme strávili pri najvyššom vrchu Škórtska a celej Británie Ben Nevise. Nevynechali sme ani slávne jazero Loch Ness. Príroda tam bola nádherná, domáci sú na ňu pyšní a hrdí, v čom za nimi, bohužiaľ, zaostávame. Miest, kde sme si spríjemnili, pobyt bolo viacero," dodáva Jozef.
Druhým rokom chodili manželia do školy na anglický jazyk, a tak na cestovanie zostalo času menej. Všetko si však vynahradili počas školských prázdnin.
Návrat
Školské povinnosti prinútili mladú dvojicu na návrat na Slovensko. Ak by sa vraj nemuseli vrátiť, zostali by určite rok-dva. „Práca doma sa zháňa ťažko, popritom študujem ja aj manželka. Nevylučujem, že sa možno do Škótska vrátime. Čo bude na budúci rok, netuším, no chceme školy dokončiť. Nikdy nehovorím nikdy, no môžem povedať, že na Škótsko naozaj nikdy nezabudneme," ukončil svoje rozprávanie Jozef Tomášek.
