i dary.
Betlehemy sa stali súčasťou našich Vianoc. Pavel Hanták si ich zamiloval, a začal ich zbierať.
Prvý živý betlehem postavil na Vianoce v roku 1223 sv. František z Assisi. Pri dedinke Greccio v Umbrii vystlal v jaskyni jasle senom. Rodičia uložili do nich dieťa. Okrem nich znázorňovali biblickú udalosť aj miestni obyvatelia. Tu slúžil štedrovečernú polnočnú omšu.
Okrem vyzdobeného vianočného stromčeka, vyprážaného kapra so šalátom, či tradičnej kapustnice, sa na našich stoloch objavili betlehemy. Väčšie či menšie, papierové, z dreva alebo plastu.
Prvý betlehem
S pomocou lupy pozeráme na unikátny kúsok, ktorý je snáď najmenším betlehemom na Slovensku. Je umiestnený na hlavičke zápalky. S lupou vidieť detailne figúrky a všetko dnu. Skvostná práca má svojich súrodencov, ktorými sú betlehemy v lieskovom oriešku, vlašskom orechu, husacom vajci a kokosovom orechu. „Sú to nádherné práce od pána Müllera z Košíc. Sú vzácne, ale pekných ale hlavne originálnych kúskov mám vo svoje zbierke viac," začína našu debatu Pavel Hanták z Púchova.
Prvý betlehem dostal ešte za bývalého režimu pod stromček. Darček bol z plastu a pri otvorení blikala na ňom hviezda. Najstarší kúsok jeho zbierky má asi tridsať rokov. „Neviem, akosi ma to nabudilo, a tak som ich začal postupne zbierať. Neskôr som si ich začal kupovať sám, no vtedy sa nedali kúpiť voľne," spomína zberateľ.
Oslava života
Pavel tvrdí, že ho fascinuje vznik nového života. „Je to najväčší zázrak prírody. Verím v život, jeho zrod a dívam sa naň vždy optimisticky. Vianoce a narodenie Krista, jasličky, to všetko je oslava nového života. Je to nádherné, záhadné, úchvatné," dodáva Pavel.
Zberateľ
Zo začiatku kupoval všetko, pretože betlehemov bolo málo, cirkevné „záležitosti", za akú boli pokladané, sa vtedy nepredávali verejne. Posledných päť či sedem rokov sa snaží hľadať, najmä na internete, originály. „Oslovujem výrobcov a remeselníkov, ktorí ich vyrábajú z dreva či v keramických dielňach. Chcem, aby boli pre mňa vyrobené inak. Napríklad výmenou," tvrdí Pavel.
Ukazuje nám svoju zbierku a ku každému kúsku niečo povie. „Tento uštrikovaný mám z Bratislavy. Je vidieť, že pani, ktorá ho robila, sa s jednotlivými figúrkami pekne pohrala. Uštrikovať takto postavu alebo kravu, je poriadny kumšt. Každý je iný a záleží aj na tom, z akého je materiálu," dodá pán Hanták a ukáže jeden z úlovkov, ktoré si doniesol z trhov. Betlehem je umiestnený v malej tekvičke.
Zháňa, kde sa dá
Človek má vraj niekedy šťastie, a vie naďabiť aj na zaujímavý kus. Napríklad na betlehem zo svoru, materiálu, z ktorého sa vyrábajú črpáky. Ďalšou raritou bol obraz panenky Márie. „Kúpil som ho nedávno na jarmoku v Púchove. Málokedy nájdete jej obrázok či figúrku, kde má vlasy upravené do vrkočov," ukazuje obraz Pavel.
Ďalšími v zbierke sú keramické betlehemy z Moravy a posledný zo zahraničných, ktorý je z Ríma. Rodine robí radosť aj vyrezávaný obraz zo Strelenky. „Tento som dostal na päťdesiatku. Onedlho oslávim šesťdesiatku, takže snáď dostanem niečo zaujímavé," tvrdí zberateľ.
Vajce a internet
Pavlove betlehemy sú vyrobené z dreva, drôtu, papiera, skla, keramiky, vosku... Nájde sa aj cestovinový, ktorý musel sušiť minulý rok na radiátore, keď navlhol. Majiteľ tvrdí, že ani nevie, či je ešte funkčný, pretože ho mohli zožrať mole.
Netradičné sú aj betlehemy vo vajíčkach, ktorých má viacero. Návštevníkov však zaujme najmä to najväčšie. Na škrupinu pštrosieho vajca sa zmestí sa zmestilo všetko. Je to krásne a určite si dal majster maliar záležať. Aj to by sa malo objaviť na internetovej stránke, ktorú začal pripravovať. Chcel by na ňu dať nielen svoju zbierku, ale aj kontakty a ukážky prác majstrov, ktorí ich vyrábajú, či zberateľov. V Česku je tradícia zberateľov už dosť veľká, u nás zatiaľ v plienkach.
Hoci má jeho zbierka asi deväťdesiat kusov, nikdy sa nepokúsil niečo podobné vyrobiť. Tvrdí, že nechce „pokaziť" krásu ľudskej práce.
Čo pod stromček?
Všetci normálni ľudia dostávajú pod stromček vraj ponožky, len Pavel betlehemy. „Vždy ich vyloží na stôl, popozerá, okomentuje... Samozrejme, že doma máme betlehem tiež. Najskôr kúpil len striešku a základných päť figúriek. Dnes ich je asi šesťdesiat a stále prikupujeme ďalšie. Manžel mu hovorí, že je to živý betlehem," zapojí sa do rozhovoru manželka Eva.
Vzápätí nám ukáže manželov najmilší, ktorý je vyrobený technikou paličkovanej čipky. Nie, ako iné, na ploche, ale priestorovo, ako ostatné figúrky.
„Mal som pekné detstvo. Rodičia ma zaviedli k tete, nazdobili stromček, napiekli zemiaky a všetko nachystali. Vždy ma prekvapili. Vianoce mám veľmi rád. Hoci som rybár, musíme mať vo vani živého kapra, na stole oblátky, pomodliť sa... Rád by som si splnil jeden sen. Doniesť si betlehem priamo z Betlehemu," zasní sa Pavel.
To, že sny vie splniť nielen sebe, potvrdí manželka. „Na moje narodeniny prišiel domov, len mi kázal obliecť si niečo športové. Daroval mi let balónom. Bolo to nezabudnuteľné. Má rád adrenalín, veď v päťdesiat päťke sa rozhodol pre parašutistický zoskok," smeje sa pani Eva.
Zaželáme si pekné Vianoce a keby som neprišiel autom, pripijeme si s Pavlom aj na oslavu života. Aj toho, ktorý sa zrodil v Betleheme.
