Téma výživy je aj ústrednou myšlienkou kníh a odborných publikácii Ing. Jána Keresteša, nositeľa zlatej medaily Svetovej organizácie duševného vlastníctva. Porozprávali sme sa s ním aj o tom, čo by sa malo objaviť na našom stole, aby sme sa držali zásad správnej výživy.
Osveta, ktorú šírite prostredníctvom kníh má za cieľ zvýšiť priamu spotrebu mlieka, mliečnych výrobkov a mäsa z našich lúk a pasienkov. Dosiahlo vaše úsilie želaný efekt?
- Určite áno. Ako prvé sa prebudili masmédia a už dnes publikujú iné veci, ako tomu bolo pred piatimi rokmi. Knihy prenikli na základné, stredné aj na vysoké školy. Dnes aj malé deti vedia, že bryndza je mikrobiálny fenomén a má probiotické účinky. Konzumáciou
mlieka a čerstvých mliečnych výrobkov možno čiastočne zamedziť vzniku hypertenzie, obezity, či rakoviny. Pochybnosti môžu nastať vtedy, keď sa vplyvom zásahov výrazne zmení kvalita mlieka pri požiadavkách obchodných reťazcov na predlžovanie trvanlivosti.
Obyvatelia Slovenska sú z vášho pohľadu vystavení „potravinovej nedostatočnosti". Zlý zdravotný stav ľudí pripisujete nesprávnej výživovej kultúre. Čo podľa vás ovplyvňuje tento fakt?
- Predovšetkým rozdielnosť príjmov a ekonomická kategorizácia obyvateľstva, ktorá neumožňuje všetkým občanom rovnakú potravinovú dostupnosť. V reálnych číslach to znamená, že až 60 percent obyvateľstva kupuje potraviny vo výrazne nižších cenových hladinách. Citlivou skupinou sú dôchodcovia, ktorí musia prežiť z dôchodku, pritom podstatná časť ich dávky ide na lieky. Zdravotný stav sa už dnes stáva limitujúcim faktorom životnej úrovne obyvateľstva.
Bio potraviny sú ale nedostupné aj pre mnohých ekonomicky činných obyvateľov...
- Termín bio potraviny je vo všeobecnosti pojem ktorý sa vymyká z logiky pri získavaní potravinových zdrojov a následne spracovaní potravín. Je to cesta, cez ktorú nie je možné dlhodobo zabezpečiť výživu obyvateľstva vo väčšom meradle. Trend bio potravín je zaujímavý pre určitú skupinu ľudí, nemá však masovejší význam. Výživová stratégia musí byť nastavená tak, aby potraviny neboli príčinou zápalov kardiovaskulárnych a zažívacieho traktu. O tom, že fundamentálnou príčinou je práve zápal už niet pochýb. Je to teoreticky aj geneticky zdôvodnené na súčasnej špičke lekárskych a biotechnologických vied.
Ľudia často podliehajú reklamám obchodno-potravinárskych spoločností. Tento nesprávny návyk treba u ľudí potlačiť účinnou osvetou, pretože výrobky vyrobené saturačnými spôsobmi vedú k rozšíreniu neradostných štatistík ochorení.
Slovenské výrobky sú zdravšie, ale pre spotrebiteľa v porovnaní so zahraničnými často cenovo nedostupné. Čo tento fakt spôsobuje?
- Príčinou je nedostatočná obhajoba ekonomických záujmov poľnohospodárstva, čo sa prejavilo aj v centralizovaných rozhodnutiach o cenách mlieka z úrovne ministrov. Štruktúra výroby nie je a nemôže byť úspešná, lebo sme vstúpili do konkurenčne najkonfrontovanejších výrobkov s vysokou cenovou variáciou a možnosťou ich dovozu z ľubovoľných štátov Európy. Úspešnosť slovenských výrobkov by mohla byť vyššia. Ovplyvniť to môžu najmä slovenské špeciality ako sú mäkké syry a najmä slovenská bryndza. Jej ochrana napriek úsiliu Cechu bryndziarov trvala dlhých desať rokov.
Výsledky porovnávacích analýz potvrdzujú, že zdravotný stav obyvateľstva a ich pracovnú výkonnosť limituje spotreba potravín. Aké produkty ide?
- Ide o také produkty mliečnej výživy, ktoré dlhodobo zabezpečujú bioúčinky na zdravie obyvateľstva a ktoré sú schopné obstáť v konkurenčnom prostredí EÚ a dajú ekonomické záruky všetkým podnikateľom a ľuďom pracujúcim v agrosektore. V syrárskej časti produkcie už pri súčasnej kvalite nakupovaného surového mlieka je možná orientácia na tvrdé syry z tepelne neošetrených mliek. Vytýčenie takýchto cieľov reálne predpokladá, že mliečna výživa a mliečne výrobky môžu byť v prevencii riešenia civilizačných ochorení významným faktorom.
Ste zástancom konzumácie živých potravín, ktoré sú riešením v prevencii pred ochoreniami...
- Je pravdou, že mlieka s vysokým záhrevom, tzv. škatuľové, majú výživové hodnoty ako ktorákoľvek iná konzerva, ale zdravotný stav pozitívne neovplyvnia. Priaznivé účinky majú kyslomliečne výrobky a výrobky s prídavkom živých kultúr. Práve zakysací proces nielenže dáva iný chuťový rozmer, ale zlepšuje biologickú využiteľnosť stredne krátkych masných kyselín a užitočnej laktogénnej mikroflóry. Tá podmieňuje biologickú rovnováhu v tráviacom trakte a najmä v hrubom čreve, čo má priamy súvis s imunitným systémom.
Objavili sa i tvrdenia o negatívnych účinkoch niektorých mliek a mliečnych výrobkov na progresivitu civilizačných ochorení, najmä vplyvom rastových hormónov, či zahlieňovania organizmu. Práve nepochopenie biologických zákonitostí prináša takéto tvrdenie. Mlieko a mliečna výživa sa ukazuje ako jedna z možností zlepšenia zdravotného stavu mladej generácie.
V období sviatkov si zvykneme priložiť na tanier viac. Čoho by sme sa mali vyvarovať a čo naopak konzumovať vo väčšej miere?
- Vyvarovať sa rozhodne treba vyprážaných jedál a zákuskov, plnených tukom. Aspoň dvakrát do týždňa skonzumovať zeleninový alebo ovocný tanier v nekonzervovanom stave. Syry a mliečne produkty zaradiť v jedálničku na najvyššiu priečku. Aspoň raz vynechať mäso. Piť čistú vodu, alebo čaj sladený medom a biely chlieb pokiaľ možno nahradiť celozrnným. Konzumovať viac ryže pre jej detoxikačné účinky. Pri príprave potravín využívať cesnak, cibuľu pažítku, kapustu, kel, brokolicu. Miesto sladkostí dať deťom zjesť sušené slivky alebo jablká ...
Očista organizmu je zadefinovaná vo všetkých náboženstvách. Niet náboženstva, ktoré by nepoužívalo k liečbe ľudí prevenciu pôstom. Pôst nie je teda len históriou kresťanstva. Staré pramene kresťanskej histórie hovoria o tom, že ľudstvo žilo 900 rokov. Zdôvodnenie, že vysvetlením je iný kalendár, nestačí. Treba analyzovať, čo jedli, keď tak dlho žili. Človek je nastavený na oveľa dlhší vek. Aj dnes sa napríklad na Kaukaze ľudia dožívajú 140 rokov. Otázka znie, prečo?
Alarmujúce je, že na Slovensku prudko klesla spotreba hovädzieho a ovčieho mäsa, vyrobeného na lúkach a pasienkoch...
- Spotreba vysoko kvalitného ovčieho mäsa a hovädzieho mäsa vyrobeného na lúkach a pasienkoch je minimálna. Je to opäť dôkaz zlyhania nielen stratégie výživovej politiky, ale aj odbornej erudovanosti štátnych orgánov, vedy a výskumu. Je to smutné, pretože sebestačnosťou vo výrobe potravín z vlastných zdrojov tlmí štát čiastočne hospodársku krízu.
Táto oblasť, ako súčasť stratégie výživovej politiky si zasluhuje väčšiu pozornosť, pretože je priamo spätá s udržateľným rozvojom vidieka, t. j. využitím lúk a pasienkov, ako prevažnej väčšiny pôdneho fondu na Slovensku. Spotreba hovädzieho mäsa predstavuje v súčasnosti 5 kilogramov na osobu ročne. Podobne poklesla spotreba bravčového mäsa na 34 kilogramov na obyvateľa ročne. Oproti tomu, spotreba hydinového mäsa vystúpila až na 24 kilogramov. Posun nastal aj v spotrebe rybieho mäsa, kde je predpoklad dosiahnuť úroveň 6 kg.
Čo z toho plynie pre budúcnosť?
- Ak dáme do súvislosti znižovanie spotreby probiotických potravín, najmä mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny a naproti tomu narastajúcu spotrebu olejov, cukrov a sladených nealkoholických nápojov, dá sa predpokladať zvyšujúci sa počet kardiovaskulárnych chorôb osteroporózy a rakoviny hrubého čreva. Ak porovnávame faktory sebestačnosti, tak Slovenská republika má dva prebytkové druhy potravín a to saturované oleje, margarín a cukor. Ak chceme zdravo žiť, učiť o výžive musíme začať už u detí predškolského veku.
Princípy výživovej politiky a stratégia pre jej dosiahnutie je základnou povinnosťou štátu pre budúce obdobie. Ponechať súčasný stav bez povšimnutia vytvára víziu zhoršovania zdravotnej kondície obyvateľstva. Riešenie otázok s väčšou odbornou erudovanosťou musia akceptovať štátnici a politici, ale objektívne podklady tu musí poskytnúť veda a výskum.
