Zariadenie pre bezdomovcov v Púchove chýba

PÚCHOV. Na poslednom pracovnom zastupiteľstve v roku 2010 navrhol poslanec Vladimír Taraba, že by mesto malo urýchlene riešiť problém bezdomovcov.
Požadoval vzhľadom na mrazy, aby ho vedenie mesta a zodpovední pracovníci informovali o tom, ako sa mesto vysporiadalo s pomocou pre nich.

Interpelácia poslanca

„Bezdomovci sa túlajú aj v našom meste. Bol by som rád, keby mi niekto dal informáciu o tom, či sme pre nich niečo pripravili. Mrazy okolo mínus pätnásť stupňov Celzia sú dosť nízke teploty, a týmto ľuďom treba pomôcť, či sú prispôsobiví alebo nie. Očakávam ešte na tomto zastupiteľstve odpoveď, či máme pre nich niečo zabezpečené. Ak nie, bol by som rád, keby sa to dostalo do programu a čo najrýchlejšie sa niečo zabezpečilo," vystúpil Taraba.

Reakcia vedúcej

Vedúca oddelenia školstva, kultúry, sociálnych vecí a športu Irena Kováčiková konštatovala, že Púchov nemá takéto zariadenie, a je to problém. „Našťastie, nemáme takýchto ľudí veľa. Pokiaľ sa takýto občan snaží dostať do nejakého zariadenia, umiestňujeme ho do azylového domu v rámci kraja, prípadne Slovenska," vysvetlila Kováčiková.

Dodala tiež, že žiadneho občana, ktorý príde na mestský úrad a požiada o spoluprácu, neodmietnu. Kováčiková však upozornila, že mesto bude musieť uvažovať v budúcnosti o zriadení zariadenia pre bezdomovcov. Je podľa nej totiž predpoklad, že ľudí bez domova bude pribúdať. V Púchove je na adresu mestský úrad, teda papierovo, evidovaných asi 231 bezdomovcov. Reálne ich žije na ulici menej, v centre mesta sa ich potuluje asi desiatka.

Výmena názorov

Poslanec upozornil, že problém však už je a treba ho urýchlene riešiť. „Dobre, ale týchto ľudí máme na ulici a do rána bude možno mínus osemnásť. Kde ich necháme prespať, v kanáli, či niekde vo vchode, alebo vytvoríme jednu miestnosť, kde dáme ležadlá, dáme im možnosť osprchovať sa. Oni sú neprispôsobiví, takže ráno nám utečú, ale nech máme poriešenú noc," naliehal Taraba.

Primátor mesta Marián Michalec namietal, čo potom, ak bezdomovci do zariadenia nepôjdu a pomoc neprijmú. „Keď nepôjdu, to už je iná vec. My budeme však mať vnútorný pokoj, že sme im to ponúkli a dali sme im možnosť," obhajoval svoju požiadavku Taraba

Nemajú záujem

Vedúca útvaru Kováčiková upozornila, že problém bezdomovcov sa ťažko rieši nielen v Púchove, ale na celom Slovensku. „Títo ľudia odmietajú spoluprácu. A je to aj u nás tak. Minulú aj predminulú zimu sme pre nich zabezpečovali deky a teplé oblečenie cez civilnú ochranu, ktorá tieto veci ponúkala. Dali sme ich na mestskú políciu, ale bol problém. Bezdomovci si pre ne neprišli, aj keď sme ich oslovili adresne," informovala o iniciatíve samosprávy, ktorá sa nestretla s odozvou, Kováčiková.

Reálna je polievka a čaj

Taraba pripustil, že všetko, čo odznelo, je pravda a že riešenie problematiky bezdomovcov je problém. Žiadal však opätovne, aby mesto zriadilo priestor pre bezdomovcov aspoň na prechodné obdobie, keď budú mrazy.

Primátor Michalec si myslí, že zvečera na ráno sa problém vyriešiť nedá. Poukázal tiež na problém bezdomovcov na železničných staniciach, ktorý je takmer neriešiteľný, lebo títo občania nie sú ochotní rešpektovať pravidlá a dochádza k poškodzovaniu majetku, aj cestujúcich. „Pripúšťam, nemáme takúto miestnosť a myslím si, že ju nemá deväťdesiat percent miest na Slovensku. Je to problém, ktorý sa nedá vyriešiť zvečera na ráno. Ako racionálnejší beriem návrh zabezpečiť im niekde varenú polievku či teplý čaj. To by sa dalo, ale spoluprácu k ubytovaniu vidím ako dosť veľký problém, " dodal Michalec.

Problém vnímajú rôzne

Púchovskí poslanci majú na problematiku bezdomovcov rôzne názory. „Je to vážna téma. Je naozaj zima, a pre tých ľudí je to kruté. Ale pokiaľ takýto človek sám nepožiada o pomoc, je ťažké ho vyhľadávať, naháňať ho a robiť mu plnú službu," myslí si Miloslav Kršiak.

Tarabu podporil kolega Viliam Bršiak. „Viem, čo chcel pán poslanec povedať. Že bezdomovci sú ľudia neprispôsobiví, lebo nemajú na to potenciál. Oni pravdepodobne ani nesledujú predpoveď počasia, lebo nemajú kde. Takže ak policajti vedia, kde sú a majú ich zmapovaných, treba ich osloviť aspoň v tom, že majú možnosť dostať deku a teplú stravu tam a tam," dal návrh Bršiak.

Domáhal sa riešenia

Taraba opäť zopakoval, že vonku bude v noci mínus osemnásť a upozornil, že ľudí bez domova je v Púchove možno viac, ako by sa na prvý pohľad zdalo. „My tu totiž hovoríme len o probléme Púchova, ale keď pôjdete do Ihrišťa alebo inej časti, prídete na to, že je bezdomovcov viac," upozornil Taraba.
Podpora viceprimátora

Návrh poslanca Tarabu sa nakoniec stretol aj s podporou vice-primátora Miroslava Kubičára. Dal návrh určiť riešenie problému ako úlohu pre vedúcu Irenu Kováčikovú. „Zistiť treba legislatívne možnosti, porovnať iné mestá, kde sa s tým vysporiadali, lebo sú to pozitívne príklady. Dať jednoducho týmto ľuďom nejakú možnosť. Riešiť to možno aj komunikáciou s charitatívnymi organizáciami a tiež v spolupráci s cirkvami. Neviem, či sa dá zareagovať tak rýchlo, ako to pán poslanec požaduje, ale myslím, že by sme to mali riešiť," podporil Tarabov návrh viceprimátor

Aké majú obce a mestá povinnosti zo zákona?

Samosprávy majú stanovené, aké sú ich povinnosti v oblasti sociálnej starostlivosti o ľudí bez domova. Na otázky v súvislosti s nimi odpovedala Slavomíra Selešová, riaditeľka mediálneho odboru ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

- Podľa zákona o sociálnych službách je obec povinná poskytnúť alebo zabezpečiť sociálne služby, ktoré má v pôsobnosti, vrátane nocľahárne a nízko-prahového denného centra. To znamená, že obec nie je povinná sociálnu službu priamo poskytovať, teda zriadiť zariadenie, ale môže jej poskytovanie zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa.
Samosprávy majú tiež povinnosť mať vypracované komunitné plány sociálnych služieb, kde bude načrtnuté, aký stav je u nich v oblasti bezdomovectva. Z neho by malo vyplynúť, či treba zariadenie pre týchto ľudí, aký je tu termín, dokedy ich musia mať vypracované.
Zákon o sociálnych službách neupravuje termín vypracovania komunitného plánu. Samospráva je však povinná od nadobudnutia účinnosti zákona plniť si jej zverené úlohy.

- Bez ohľadu na to, či obec má alebo nemá vypracovaný komunitný plán rozvoja sociálnych služieb, je povinná v súlade so zákonom o sociálnych službách sociálnu službu pre klienta poskytnúť alebo zabezpečiť u iného poskytovateľa sociálnej služby. Ak volení zástupcovia sú toho názoru, že je potrebné zabezpečiť potreby občanov, napr. zriadením zariadenia, nie je žiadna prekážka, aby si uznesením schválili takúto úlohu v zastupiteľstve. O zásadných veciach obce alebo mesta predsa rozhodujú poslanci, a nie vedenie mesta. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR nie je oprávnené samosprávu postihovať. Túto kompetenciu má len príslušná prokuratúra, ktorá v zmysle zákona o prokuratúre má právomoc preskúmať zákonnosť postupu samosprávy pri vykonávaní svojich samosprávnych pôsobností. Otázka určenia zodpovednosti za smrť človeka nie je taká jednoduchá, keďže pokiaľ človek nie je zbavený spôsobilosti za právne úkony, je sám zodpovedný za seba. Dôležité je aj to, či sa takýto človek obrátil na samosprávu alebo poskytovateľa sociálnych služieb so žiadosťou o pomoc.

- Sociálne služby sú decentralizované, patria plne do pôsobností obcí a vyšších územných celkov, vrátane ich financovania. Dňa 1. 1. 2005 bola totiž zrealizovaná nielen vecná, ale aj fiškálna decentralizácia v oblasti sociálnych služieb. Vzhľadom na dopady finančnej a hospodárskej krízy však vláda SR dňa 13. 2. 2010 podpísala so Združením miest a obcí Slovenska Memorandum o spolupráci pri riešení dopadov finančnej a hospodárskej krízy na slovenskú spoločnosť, na základe ktorého sa obciam a vyšším územným celkom refundujú náklady na nové úlohy vyplývajúce zo zákona o sociálnych službách. Je to vrátane nákladov na poskytovanie a zabezpečovanie nových druhov sociálnych služieb. Aktuálne by mali byť obciam a vyšším územným celkom v termíne do 17. decembra 2010 ministerstvom financií poukázané finančné prostriedky v celkovej výške 3 869 517 eur, ktoré vynaložili na nové úlohy vyplývajúce zo zákona o sociálnych službách za obdobie I. polroka 2010. Konkrétne na financovanie sociálnej služby v nocľahárni a v nízkoprahovom dennom centre a na poskytovanie finančného príspevku na prevádzku neverejným poskytovateľom, ktorí tieto sociálne služby poskytujú, bola obciam refundovaná suma vo výške približne 449- tisíc eur.

BERKO

Autor: berko