POVAŽSKÁ BYSTRICA. "V rúre sa osušia na kocky pokrájané rožky, ktoré sa následne polejú čerstvou bravčovou krvou. Dôležité je, aby pečivo nasiaklo krvou tak na 80 percent - aby nebolo ani príliš suché, ani veľmi vlhké, aby z neho nebola kaša. Všetko sa to zmieša s jaternicovou zmesou, pridá sa trošku ovaru a celá zmes sa natlačí do hrubých, dôkladne poumývaných čriev," ozrejmuje Gardian.
Ako dodal, veľmi dôležité je aj samotné varenie žemľových jaterníc. Vyvárať ich treba veľmi opatrne a neustále počas varenia kontrolovať. "Do jaterníc sa pichá špajdľou a dostatočne uvarené sú vtedy, keď špajdľa po vpichnutí už nie je krvavá," zdôrazňuje Gardian.
Žemľové jaternice sa väčšinou nekonzumovali už počas zabíjačky, ale sa uskladnili do chladu a na rad prišli neskôr. "Nič nebráni konzumovať ich okamžite, no pri pravej zabíjačke je už vtedy toľko produktov, ktoré sa jedia okamžite, že jaternice môžu počkať. Ako prvé sa už počas zabíjačky konzumujú mozočky a miecha s miešanými vajíčkami, nasleduje pečienka a medzitým sa dovára lalok, na Považí nazývaný podbradek. Osobitnú chuť mu dodá cesnaková pasta," priblížil.
Gardian, zať vychýreného považskobystrického mäsiara Juraja Hortulányho, pochytil od svojho svokra množstvo fínt, ktoré podľa neho urobia zo zabíjačkových špecialít špeciality v pravom slova zmysle.
"I keď každý mäsiar mal svoje špeciálne recepty a postupy, jedno bolo na každej zabíjačke spoločné. Nemohlo na nej chýbať 'hriate'. Zabíjalo sa najmä v zime a v 20-stupňových mrazoch bol dúšok hriateho alkoholu so slaninkou neodmysliteľným úvodom celej zabíjačky," dodal Gardian.
Zdôraznil, že s alkoholom sa to preháňať nemohlo, pri konečnom dochucovaní produktov musel mať mäsiar "čistú" hlavu. V opačnom prípade by celoročné snaženie mohlo vyjsť navnivoč. Svoju rolu tu zohrávala aj konzumácia mastných produktov, ktoré účinky alkoholu sčasti utlmovali.
