LÚKY. V obci očakávajú v tomto roku, že štát pomôže pri doriešení otázky odkanalizovania hornej časti Púchovskej doliny. Investície do čistiarne odpadových vôd a budovania kanalizačných rozvodov v doline by sa tak naplno zhodnotili.
Tiež by uvítali zmenu pravidiel pri čerpaní prostriedkov z eurofondov a väčší záujem štátu o riešenie krízovej situácie v narábaní s odpadom.
Nie sú v póle rastu, majú problém
Kameňom úrazu je pri zháňaní financií na rozvoj obce podľa starostu Antona Hrebíka členenie na dediny, ktoré sú v póloch rastu a na tie, ktoré tam nepatria. „Keď sa o niečo zaujímam a chcem dostať do obce nejaké financie, v mnohých prípadoch stroskotám hneď na tom, že nie sme zaradení v rámci čerpania prostriedkov z eurofondov v póloch rastu. Neviem, prečo sú obce takto rozdelené a na základe akých kritérií. Myslím si však, že to u nás nie je dobre nastavené. Susedná Česká republika má kritériá nastavené oveľa rozumnejšie, viac sa u nich buduje, je ľahšie získať prostriedky. Preto my, tu v pohraničí, ideme radi do projektov cezhraničnej spolupráce. Prečo to tak nie je aj u nás?" kritizuje systém starosta Hrebík.
Nestalo sa
Starosta dodáva, že kedysi Vladimír Mečiar hovoril o tom, že zo Slovenska bude Švajčiarsko pod Tatrami, len aby obce podávali projekty. Eufória však rokmi akosi opadla nielen tu, ale aj v iných obciach. Podmienky čerpania sú nastavené zle, obce vstupujú do veľkého rizika, boria sa s množstvom byrokracie. Hatí ich aj zlá finančná situácia a neistota v oblasti prísunu podielových daní.
„Ako môžeme podávať nejaké projekty, keď nemáme ani na päťpercentnú spoluúčasť," konštatuje starosta. Dodáva, že obec má rozpočet asi štyristotisíc eur, a na to, aby podávala hneď niekoľko projektov s neistým výsledkom, to nestačí. „A zadlžiť obec do budúcnosti úverom? To treba robiť opatrne," zdôvodňuje starosta.
„Teraz sme úspešne dokončili europrojekt na rekultiváciu skládky, v minulosti na rekonštrukciu autobusových zastávok. Len neviem, či sa ešte do nejakého pustíme, lebo neviem, či na to budeme mať. Na konci roka sme museli zobrať preklenovací úver, lebo musíme ešte dotiahnuť kolaudáciu a splniť množstvo kritérií stanovených zákonom, kde treba financie na rôzne administratívne poplatky. Je problém utiahnuť to," dodáva zamestnankyňa úradu Daniela Repatá.
Štát si výpadok ľahšie zapláta
Problémy sú aj s výpadkami financií zo strany štátu. „V roku 2009 sme mali podielové dane zo strany štátu takmer o dvadsať percent krátené, v roku 2010 opäť krátené, ako to bude ďalej, nikto netuší. Ťažko potom niečo plánovať a dobre hospodáriť, keď máte povinnosti, ktoré musíte zabezpečiť, ale peniaze, na ktoré máte zo zákona nárok, nedostanete. A ešte zaťažiť rozpočet v neistote aj zabezpečením spoluúčasti v projektoch? Je to rozumné? Štát si jednoducho zdvihne DPH. My sme niektoré miestne dane a poplatky aj zdvihli, ale musíme byť opatrní, aby sme potom vôbec niečo dostali do obecnej kasy. Pýtam sa tiež, či sa zmení zákon, aj čo sa týka prerozdelenia DPH a ujde sa nejaké percento zo získaného balíčka aj obciam?" konštatuje Hrebík.
Spoluúčasť a nešťastná DPH
Starosta dodáva, že pri čerpaní prostriedkov z eurofondov by uvítal zmenu pravidiel. Obciam by vraj veľmi pomohlo odpustenie spoluúčasti a tiež vyriešenie problémov okolo platby DPH, ktorej obce nie sú platiteľmi. Pri niektorých projektoch sa vyžaduje platenie, na čo si tiež musia samosprávy brať úvery, ale do oprávnených nákladov projektu to zahrnúť nemôžu. Štát im ju síce prepláca, ale až s odstupom času. „Takýto postup je pre samosprávy nevýhodný. Odrádza to," konštatuje starosta.
Odpadová kríza
Veľkou boľačkou pre obce stredného Považia boli v minulom roku problémy pri nakladaní s odpadmi.
„Ani Lúky, ani desiatky ďalších obcí nemali kam vyvážať. Situácia stále nie je vyriešená. Náklady veľmi narástli, lebo správcovia skládok sa správajú trhovo, zdvihli ceny za uloženie, a treba voziť na veľké vzdialenosti. Odpady sú obrovským problémom. Separácia? Jednak ľudia nechcú separovať, ale keď to aj robia, zlyháva to. Aj teraz máme plnú triedu plastov, ktoré sme vyzbierali, len niet nikoho, kto by nám ich zobral. Nikto ich nechce, lebo najväčší svetový odberateľ ich ako druhotnú surovinu nechce. Ale tento problém koncové články, ktorými sú obce, nevyriešia. Musí to ísť zhora," hovorí starosta Hrebík.
Nedokončené je neefektívne
V Lúkach majú čistiareň odpadových vôd (ČOV), ktorá nie je dostatočne využitá. Obec aj štát pritom investovali nemalé prostriedky. Napojenie je však nedostatočné. „Potrebujeme, aby sa napojila celá dedina Lúky, prípadne Lazy-Dubková. 357 ľudí je napojených v Lysej pod Makytou a v Lúkach 780. Čistiareň ide na päťdesiat percent, teda jej kapacita nie je využitá," analyzuje starosta.
Paradoxnejšia je však situácia v Lazoch. „Tu tiež budovali kanalizáciu, dostali nejaké peniaze. Chýbajú im už len dva alebo tri metre a vybudovanie merného objektu na to, aby sa mohli napojiť na našu ČOV, ale to sa im už nepodarilo zohnať. A tak leží kanál v zemi nevyužitý. Nikomu nevadí, že ide o umŕtvenú investíciu, ktorá neprináša úžitok," dodáva Repatá.
