DOLNÁ MARIKOVÁ. V obci sa tento rok chystajú na budovanie oddychovej zóny v centre obce. Obec je zaradená v rámci čerpania prostriedkov z eurofondov medzi sídla v póloch rastu, vyhli sa tak mnohým problémom. Aj im však výpadok podielových daní spôsobil problémy, odčerpal rezervu v rámci rozpočtu a nezostalo na plánované investičné akcie.
Zmena legislatívy v oblasti rozpočtovania samospráv, ktorá umožnila v čase krízy presúvať položky v rámci rozpočtu určené pre rozvoj obce na jej bežný chod, nie je podľa starostu Petra Šujaka riešením.
Výpadok ich pripravil o rezervu
Obce sa pri zostavovaní rozpočtov musia spoliehať aj na prísun podielových daní, ide totiž o nezanedbateľnú položku. Pri zabezpečovaní chodu obce a jej rozvoja sa potom o tieto rozpočty opierajú. Ak nastanú výpadky v prísune financií od štátu, s ktorými nepočítali, plány starostov stroskotávajú na niečom, čo môžu len ťažko ovplyvniť.
„Položky, ktoré je štát podľa zákona povinný presúvať na obce, nám, žiaľ, dlhodobo kráti. Je to istota, ktorú by sme mali mať vzhľadom na to, že práve štát na nás presunul niektoré kompetencie a musí pokryť ich financovanie. Našťastie, neboli sme nútení zobrať si pre výpadky úver, ale bolo povolené zmenou legislatívy v oblasti hospodárenia samospráv, že môžu obce siahnuť do rezervného fondu na čerpanie bežných výdavkov. My sme rezervu mali, ale nebola, samozrejme, určená na čerpanie bežných výdavkov, ale na investičné aktivity v obci, ktoré sme museli zastaviť,“ opisuje situáciu, ktorá vznikla pred dvomi rokmi, starosta Peter Šujak. Pretrváva vlastne dodnes.
Nemali na ďalší rozvoj
Šujak dodáva, že keby sa tieto problémy nevyskytli, mohla sa obec minulý rok zaoberať výstavbou ďalšej nájomnej bytovky zo Štátneho fondu rozvoja bývania a dotácie ministerstva a inými aktivitami. No nedalo sa.
„Nemohli sme do toho ísť, lebo nevieme, či budeme mať na spoluúčasť, ktorá sa tu vyžaduje. Dva úspešné projekty sme už realizovali cez eurofondy, a to rekonštrukcia základnej školy a rekonštrukciu verejného osvetlenia. Tie treba dofinancovať. Na jednu sme dali spoluúčasť takmer tridsaťtisíc eur a druhú len začíname financovať,“ hovorí o záťaži, ktorá ešte čaká obec, starosta a dodáva, že nie je rozumné ísť do ďalšej v nestabilnej finančnej situácii.
Dobrý hospodár musí totiž podľa neho zvažovať, na čo reálne má a na čo už nie. „Spoluúčasť pri rekonštrukcii školy predstavuje vlastne desať percent našich podielových daní. Dúfam, že nebudeme mať nejaké neoprávnené náklady po kontrole ministerstva. A to je len jedna akcia. Čo by nám zostalo, keby sme išli nerozvážne do všetkého?“ uvažuje starosta.
Ťažké plánovanie a jeden zámer
Starosta by uvítal v tejto nestabilnej finančnej situácii, keby sa spoluúčasť obcí pri projektoch znížila, alebo odpustila aspoň načas, kým kríza aspoň čiastočne neustúpi.
Výpadok podielových daní sa nedá podľa Šujaka riešiť tak, že obce budú presúvať položky v rámci rozpočtu z jednej kapitoly na druhú. „Štát to musí doplatiť, inak budeme stále len látať diery a rozvoj obcí bude stagnovať. Každý starosta má v hlave veľa pekného, čo by chcel urobiť, ale keď zabezpečíme tie najzákladnejšie potreby, teda sociálnu starostlivosť, chod základnej a materskej školy, vývoz komunálneho odpadu, osvetlenie, odhŕňanie snehu a inú údržbu ciest a chodníkov, tak sme na nule a zistíme, že nemôžeme ísť do projektov, lebo nemáme na spoluúčasť, nemáme na projektanta či verejné obstarávanie. Sú to síce v niektorých prípadoch oprávnené výdavky, ale my nevieme, či budeme úspešní a investícia sa vráti,“ hovorí starosta.
Dodáva, že ak samospráva nevie, s čím môže počítať od štátu, ťažko sa jej plánuje, ako má v najbližšom roku hospodáriť. A risk v tomto prípade, žiaľ, málokedy prináša úspech. Aj napriek tomu by chceli v Dolnej Marikovej popracovať tento rok na výstavbe oddychovej zóny v centre obce.
