POVAŽSKÁ BYSTRICA. Marginálie sú poznámky na okrajoch listu alebo na vonkajšom okraji stránky. Zmienky, obyčajne krátke pripomienky.
Zvyčajne je to akási osobná správa, vďaka ktorej budete vedieť, že sa nikdy nezabudnenete. Nech už sú pôvodnou súčasťou textu či s textom vôbec nesúvisia, sú vnímané ako okrajová záležitosť, niečo menej dôležité a nepodstatné.
Práce
Vo svojej práci sa Husár zameriava na digitálne médiá vo výtvarnej výchove a na plastickú a priestorovú tvorbu vo výtvarnej výchove. Dôležitosť rôznorodosti stmeľuje jeho tvorbu, ktorú je možné vnímať pozitívne, aj keď ovocie zatiaľ Husár zbiera len veľmi pomaly.
„Marginálie. Niekedy zámerne sprevádzajú text, dopovedávajú, poznámkujú, glosujú, ale existujú aj v inej podobe, v ktorej sa zámer celkom vytráca. Útržkovitosť sa stala súčasťou tzv. automatických textov, ktoré majú objektivizovať to, čo si človek myslí - keď nemyslí. Nudné prednášky, vysedávania na schôdzach a načúvania na pol ucha sú príležitosťou nezámerne poznámkovať. Tento stav poznáme všetci. V diároch vznikajú kvetinky, srdiečka, domčeky, figúrky a ktovie čo všetko. Vedľa seba poukladané nesúvisiace útržky banálností, čím v konečnom dôsledku vznikajú prekvapivé asociácie, nesúce v sebe často úsmevnú spomienku i varovanie," povedal kurátor výstavy Jaroslav Uhel.
Monotematická výstava Marginálie je jednou z ostatných aktivít autora.
Rôznorodosť
Cez grafiku sa dostal Husár postupne k digitálnemu obrazu vo výtvarnej výchove. „Napísal som monografiu k tejto téme. Neskôr som sa venoval mail artu. Je to umenie cez svetovú komunikáciu, kde platia demokratické pravidlá. Rôzne výzvy som poslal poštou, reagovali ľudia z celého sveta. Vznikol tak môj obrovský archív akoby všehochute z celého sveta," tvrdí Husár.
Zaujímavé bolo preňho aj pôsobenie na sympóziách v Osrblí, kde sa stretol, ako hovorí, bližšie s drevom. „Podujatie sa presťahovalo do Čierneho Balogu. Vytvárali sme v krajine bohatej na vodu a studne mediatívne priestory. Aj preto nás volali miestni Studničkári," spomína Husár. Jeho sochy môžete nájsť v dolinách v okolí Čierneho Balogu, v Kötegyáni, v Maďarsku či vo Veľkých Ludinciach. Tam sa dostali vďaka starostke, ktorá sa o možnosti skrášlenia parku obrovskými sochami dozvedela práve z Maďarska.
„V týchto súvislostiach je potrebné pripomenúť Husárov zmysel pre materiál. Je skutočný, nepatetický. Materiálu zásadne pripisuje „nový" život, nový zmysel jeho existencie. Jeho objekty vytvárajú v divákovi vizuálny dojem ústretovosti. Klasické materiály dokáže prispôsobovať novým časom bez toho, aby ich zbavoval toho pôvodného. Bez straty starého obohacuje o nové," dodal Uhel.
Výstava Jána Husára - Marginálie, potrvá do 20. februára.
