V Hatnom úspešne čerpali peniaze z eurofondov. Starostka obce však hovorí, že podmienky projektu špeciálne určeného pre malé sídla, boli stanovené práve pre ne veľmi nevýhodne.
HATNÉ. Starostka sa bráni tvrdeniam, že samosprávy sa stavajú ľahostajne k projektom Európskej únie. Čerpali by možno aj viac, keby bolo v rámci Slovenska všetko lepšie nastavené.
Prioritou v obci je tento rok dotiahnuť projekt rekonštrukcie miestnych komunikácií a mosta, ktorý sa realizuje z eurofondov. Vybudovať treba ďalšie vodovody a získať financie na rekonštrukciu verejného osvetlenia. Obce by podľa starostky Ivety Žilovcovej čerpali možno aj viac prostriedkov z eurofondov, keby sme vlastnými predpismi a nariadeniami, stanovenými len u nás, niektoré veci zbytočne nekomplikovali.
Tiež by uvítala, keby nemuseli samosprávy každoročne riešiť neúmerné množstvo legislatívnych zmien, ktoré narážajú pri zavádzaní do praxe na problémy, s ktorými nikto nepočítal.
Most, vodovod a osvetlenie
V Hatnom čakajú na lepšie počasie, aby mohli dokončiť rekonštrukciu, na ktorú získali financie z eurofondov. „Cesty sú hotové, most dokončíme, keď bude trochu teplejšie, Chýba už len niekoľko úprav. Samozrejme, treba dotiahnuť aj prefinancovanie celej investície," hovorí o plánoch Iveta Žilovcová, starostka obce.
Dodáva, že ďalšími prioritami sú vodovod a rekonštrukcia verejného osvetlenia.
Na obce toho presúvajú priveľa
Starostku mrzí vo vzťahu samosprávy a štát postup, pri ktorom sa stále vo väčšej miere riešenie problémov ľudí v regiónoch zo štátu posúvajú na obce. „Naložia nám z roka na rok viac a viac a starajte sa," hovorí Žilovcová.
Pribudli podľa nej povinnosti v sociálnej oblasti, pri odpadoch, evidencií obyvateľstva a všelikde inde a financií je stále menej. „Máme zodpovednosť, povinnosti, a pritom sme okliešťovaní zákonmi a reálnymi príjmami financií, ktoré sú v obci so šesťsto obyvateľmi veľmi skromné. Nemáme veľa možností vyberať do obecnej kasy, či už z parkovísk, z turistických zariadení či iného. Naviac, ani štát si sám voči nám v posledných rokoch krízy neplní povinnosti, čo sa týka prísunu financií z podielových daní. A ten istý štát hovorí – zvýšte si miestne dane a poplatky a vyrovnajte si výpadok. Ale ja to urobiť nemôžem, lebo by sa mi do rozpočtu nevrátilo ani to, čo tam mám teraz a malo by to opačný efekt. A keď ešte prídu ďalšie nové povinnosti, likviduje nás to," hovorí starostka.
Zmeny legislatívy a obce
Aj za každou legislatívnou zmenou sa podľa Žilovcovej skrývajú výdavky pre obce. Bolo by preto načase začať starostlivo zvažovať zmeny, prijímať radšej menej zákonov, ale kvalitne pripravených. „Na jednej strane sú skromné príjmy a na druhej strane je vyššia legislatíva, ktorú schvaľuje štát a aj nás sa týkajú mnohé zmeny. My sme kompetentní veľa vecí podľa nej zabezpečiť, ale pýtam sa s kým? Keď nemáte príjmy, nemáte prostriedky na mzdy, na to, aby sa ľudia rekvalifikovali. Toto všetko niečo stojí, a my na to nemáme. Ako máme potom zabezpečovať, to čo nám zo zákona vyplýva?" opisuje stav starostka. Spoločná úradovňa ani Združenie miest a obcí podľa nej všetko nevyrieši, aj keď je to určitá pomoc.
Zmeny v legislatíve sa podľa štatutárky obce naviac šijú horúcou ihlou a v praxi je potom veľa problémov.
Sami si to komplikujeme
Starostka by tiež prijala jasnejšie a prehľadnejšie stanovené podmienky pre čerpanie peňazí z eurofondov. „Keď chcete niečo vybaviť a dať si nejaký projekt musíte pripraviť neskutočnú hŕbu papierov a rôznych povolení. Často je to aj tak, že vybavíte desať a na tom poslednom stroskotáte, lebo sa to nedá vybaviť a všetko úsilie bolo zbytočné. Samosprávy potom strácajú chuť púšťať sa vôbec do niečoho. Najsmutnejšie je, že ide často o pravidlá, ktoré si nastavujeme my doma, nestanovuje ich Európska únia," konštatuje.
Malo to byť výhodné, stala sa chyba
V Hatnom čerpali financie z eurofondov, mali však aj výdavky ktoré zaťažili rozpočet celkom zbytočne. „Prostriedky na opravu komunikácií a mosta nám mali byť refundované stopercentne, ale vznikol problém s daňou z pridanej hodnoty. Tá totiž nie je oprávnený výdavok, a tak nám ju nevracajú hneď. Je výnos, podľa ktorého máme nárok ju dostať späť, ale až po roku a pol. Ale zaplatiť ju musíme. Tak si požičiavame od banky a musíme platiť úroky. A pritom tento operačný program mal byť pomocou pre malé obce, ktoré nemali inú možnosť prísť k zdrojom, a ešte sme takto znevýhodnení. Niektoré obce možno na tomto aj stroskotali pri čerpaní z fondov, lebo nemali na platenie úrokov," vysvetľuje starostka nevýhody.
Chceme, ale niekedy sa nedá
Žilovcová dodáva, že ju hnevá, keď počuje ponosy, ktoré sú aj v médiách, že obce nečerpajú financie z eurofondov a že ležia ladom. „Nikto pritom neskúma, či dôvodom nečerpania nie sú práve zle nastavené podmienky, za čo samosprávy nemôžu. Veď niekedy je problém získať úver, a nie je rozumné tiež veľmi sa zadĺžiť. Stále to však vyznieva len v tom smere, že nie je záujem zo strany obcí," konštatuje rozhorčene starostka, ktorá bola vo funkcii aj v predošlom období a s problémami sa bude boriť ešte ďalšie štyri roky.
