TUCHYŇA. To, že problémy sú aj tu na dennom poriadku, sme sa presvedčili hneď po príchode.
Starostka riešila problém s obecným rozhlasom, ktorý ešte deň predtým fungoval.
Zvýšenie daní nepomôže
Riešiť problémy obcí s nedostatkom financií cestou zvyšovania dane z nehnuteľností považuje Eva Hejduková za alibistické. „Takto sa rozpočet napĺňať nedá! K zvýšeniu sme museli prikročiť aj my. Napríklad pri ročnom poplatku za odpad. Pridali sme euro, náklady nejako vykryť musíme. Odpad vozíme do Lieskovca, a čakáme, kedy sa spustí skládka pri Lednických Rovniach. Úložné sa zvýšilo takmer dvakrát. Ak vyberiete peniaze na odpad, musíte ich dať iba na odpad,“ hovorí Hejduková.
Poučiť sa v zahraničí
Starostke sa nepáči, ako sú v médiách zavádzaní ľudia ohľadom eurofondov. „Stále počúvajú, že obce a mestá fondy nevyužívajú, čítajú, koľko peňazí sa muselo vrátiť. Nikto však nepovie, prečo sa tak deje. Štát nastavil zlé podmienky, ktoré väčšina z nás nedokáže splniť,“ tvrdí starostka.
Vzápätí sa spýta, prečo sa naši úradníci nepoučili inde, napríklad u susedov. „Je zlé, ak potrebujem na vybavenie tej istej veci dvakrát toľko agendy, ako napríklad kolega z moravskej strany. Česi si nastavili systém omnoho jednoduchšie, a preto sa nečudujem, že na projekty dostanú žiadané finančné prostriedky,“ dodáva Hejduková.
Je zlé, ak sa vraj o tom, čo je pre obec potrebnejšie, rozhoduje v Bratislave, od stola, aj keď to najlepšie vedia domáci.
Priestory využijú
Dobudovanie chodníka po základnú školu či rekonštrukcia obecného úradu hovoria, že v obci sa pracuje. „Do priestorov, ktoré zostali na prízemí, by sme chceli presťahovať knižnicu. V ďalšej časti vznikne klub dôchodcov, kam pripojíme wifi router a dáme počítač. Vyjdeme v ústrety imobilným a starším spoluobčanom. Do obce bude dochádzať podľa potreby lekárka, ktorá im vypíše recepty na lieky. Ušetria tak čas a nemusia kvôli tomu ísť do Pruského,“ hovorí starostka o priestoroch, kde bývali predtým kancelárie.
Jasné pravidlá
Všetko je o peniazoch. „Na začiatku mohli ísť všetci rovnakou cestou. Potom sa situácia zmenila. Rozdelili nás do pólov rastu a mimo pólov rastu. Mali sme v roku 2005 vypracovaný projekt na rekonštrukciu materskej školy, ktorý zahŕňal aj presťahovanie základnej školy do obnovených priestorov. Bol síce schválený, no vraj nebolo dostatok peňazí z eurofondov, a tak sa uložil do zásuvky. Potom sa všetko zmenilo, a my sme zostali bez peňazí na škôlku a základnú školu. Teraz je naša obec, zaradená mimo pólov rastu takže sme v situácii, keď na uvedenú akciu nemôžeme žiadať peniaze z eurofondov. Vymenili sme síce okná, vymaľovali sme, no za peniaze z podielových daní, teda z obecnej kasy,“ hovorí richtárka.
Nechápe, prečo si musia obce brať preklenovacie úvery, hoci peniaze z eurofondov sú. „Ak niečo chceme, musíme zaistiť projekt, zadať prácu, zaplatiť, a až potom žiadať o vrátenie financií. Samo-zrejme, nevrátia nám ich hneď. Nikoho nezaujíma, koľko peňazí si zoberiete na úver z banky, že nie sme platiteľom DPH, a tak by som mohla pokračovať ďalej,“ opisuje situáciu starostka.
Projekty
Obec pripravuje projekt na získanie prostriedkov na chodník od školy, cez jazdne najhoršiu časť Tuchyne. Ak sa podarí získať finančné prostriedky, dostane sa na rad aj kultúrny dom, ktorý potrebuje vymeniť okná a opraviť strechu. Môže sa stať, že obe veci sa tento rok nebudú dať stihnúť.
„Využívame aj malé granty, ktoré síce prinesú menej peňazí, ale pri drobných prácach môžu pomôcť. Sledujeme výzvy, ktoré vychádzajú, keďže ich chceme čo najviac využiť,“ dodala Eva Hejduková.
