Obrazy, fotografie, poézia a hudba. Zdá sa vám naraz toho veľa? Umelcom, ktorí sa prezentovali pod hlavičkou B2, určite nie.
POVAŽSKÁ BYSTRICA. Myšlienka pripraviť výstavu rôznych žánrov rôznych umelcov napadla Štefanovi Bedemu. Nápad prišiel iba dva týždne pred samotnou výstavou, a tak je napokon počet vystavujúcich či počet jej návštevníkov prekvapujúci.
Priestor obchodu s hudobninami sa zmenil na výstavnú sieň, kde sa dalo sedieť, stáť, debatovať či vyskúšať rôzne dobroty. Ale to vraj podľa Štefana malo byť, hoci chystanie „pľacu na umenie“ trvalo dlhšie. Napokon sa všetko pod taktovkou Kristíny Pupákovej skončilo dobre.
Priestor pre všetkých
„Je to výstava, ktorá by mala stmeliť umelcov. Maliarov, hudobníkov, sochárov, fotografov... Dnes ponúkneme návštevníkom hudbu, verše, fotografie, poéziu, obrazy.
Nielen dnešná výstava pod hlavičkou Umelci B2 je pre nich. Aby sa mohli stretávať, prezentovať. Niečo podobné odštartovala ZUŠ I. W. Kráľa. My sme sa stretli náhodou, obvolal som ďalších známych, a bolo vymaľované. Priatelia boli nadšení,“ smeje sa Štefan Bede.
Napokon sa prezentovali na prvom stretnutí Anna Jančová s poéziou, s obrazmi Veronika Mikulášová-Hujerová, fotografiami Jakub Adamík a Fero Droják. Pomyselné pódium patrilo zoskupeniu Daffne.
Čo na to umelci?
Za vynikajúcu myšlienku označil výstavu jeden z fotografov Fero Droják. „Už som síce vystavoval, ale toto prostredie má niečo do seba. Som rád, že vzniklo v Považskej Bystrici miesto, kde sa môžu stretávať umelci, poprípade „niečo svoje zavesiť“ na stenu, či prezentovať sa inak,“ tvrdil Fero.
Jakub Adamík si myslí, že ak sa iní prídu pozrieť na výstavu, nájde určite odozvu. Je to niečo nové a iné, ako vystavovať napríklad v kine Mier. Verím, že tento počin nebol nadarmo, a nájde odozvu,“ skonštatoval Jakub.
Veronika Mikulášova – Hujerová tvrdí, že dobré nápady treba podporovať. „Svoju úlohu beriem ako podporu vzniku „umeleckého podsvetia“, ktoré v Považskej Bystrici chýba. Je dobré, že mladí umelci sa majú kde stretávať a zároveň sa zviditeľňovať,“ tvrdila maliarka. Spoločne s Annou Jančovou sa považujú za garantky podujatia. „Dúfam, že nie je posledné. Ide o to, aby si nás všimli ostatní, ktorí sa môžu taktiež prezentovať. Je to akási biela vrana v umení v meste,“ povedala Jančová.
Všehochuť
Tak označil nápad a jeho realizáciu Roman Bôcik. „V každom prípade je to super, ak sa nájdu ľudia, ktorí vedia dať priestor širokej škále umelcov. V malom priestore je koncipované toho veľa, a je len na návštevníkoch, aké menu si na konzumáciu vyberú. Miesto, kde by sa umelci stretávali, nemusí byť iba jedno či v ľudovej škole. Hlavné je, aby sa v začatej ceste pokračovalo,“ pochválil podujatie Bôcik.
