LYSÁ POD MAKYTOU. Starej žene zlodeji, našťastie, neublížili, zažila však poriadny šok. Ako spomienku na nepríjemnú návštevu má len škrabance na rukách. Mužom sa bránila. Žije sama vo veľkom dome, ktorý zdedila po rodičoch. Je to objekt bývalého mlyna. Polícia prípad vyšetruje.
Lúpežné prepadnutie s horším koncom, keď babka utrpela ťažké poranenia hlavy, bolo len nedávno v Horenickej Hôrke, časti Lednických Rovní.
Bránila saDôchodkyňa v Lysej pod Makytou otvorila mužom sama. Keď zistila, že prišli kradnúť, zľakla sa a začala sa brániť. „Nezbili ma, mám len doškriabané ruky. Zobrali mi peniaze. Otvorila som im, lebo som nevedela, kto sem ide. Boli dvaja. Zviazali ma teplákmi, dali mi niečo na hlavu. Jeden ma držal a druhý hľadal po dome. Keď našiel peniaze, zavreli ma do komory," spomína si babka.
Tvrdí, že muži neboli zamaskovaní, boli mladší a jeden bol menší a druhý väčší. Videla len jedného, mohol mať tak okolo tridsaťpäť rokov. „Keď našli peniaze, hneď odišli. Ani ma neotvorili. Našťastie, dvere sa nedajú zamknúť. Zapreli ich len dvoma stoličkami a dverami z kuchyne. Keby ma zamkli, nikto ma odtiaľ nedostane. Nie je tam okienko, takže by som ani nemala ako privolať pomoc. Musela by som sa len spoľahnúť na to, že príde návšteva a začuje ma," opisuje svoju nepríjemnú skúsenosť.
Otvorila samaOkradnutá pani si ešte spomína, že chlapi prišli akurát v čase, keď si zapla televízor. Chcela si pozerieť televízny seriál Tisíc a jedna noc. Ten býva o ôsmej večer. Zvonku jej zaklopali na okienko. Videli ju dobre. „Vyšla som von. Nikdy to však už neurobím. Viete, ja tu poznám každého, aj mňa veľa ľudí pozná. Veď som tu učila, dlhé roky som bola v obci funkcionárkou. Nikdy som sa nebála. A teraz toto," sťažuje sa stará žena.
Klopali na toto okno. Babku dobre videli.
Myslí si, že keby aj neotvorila, rozbili by chlapi okno a určite by sa dostali dnu. „Hovorila som im, že nemám peniaze. Oni mi však povedali, že všetko o mne vedia. Vraj majú zistené aj to, že mám aj peniaze," hovorí teta.
Poriadny šokV dome so starou paňou nebýva nikto. Roky je sama. Deti bývajú v Bratislave. „Chcú ma zobrať preč, ale kto bude chovať sliepky a kocúra? Čo s tým urobím?"
Toho, že sa lupiči vrátia, sa babka nebojí, lebo vie, že už jej nemajú čo zobrať. Zažila však poriadny šok. „Celú noc som nespala a naši v Bratislave tiež. Takto som sa chvela," ukazuje starká.
Dodáva, že keď lupiči odišli, bola v takom strese, že nevedela ani číslo na políciu, tak volala do Bratislavy. Tam jej ho povedali. „Viem, že som mohla zavolať aj prv. Toto bolo až po dvadsiatich minútach, ale viete, ako to je."
PodozreniePred lúpežou si babka v nedeľu všimla akési žlté auto vzadu za pílou. „Nemalo tam čo robiť. Tam už nič nie je. Len sa otočilo a šlo preč," spomína si stará žena.
Najbližší susedia hovoria, že nič podozrivé si v ten večer nevšimli. „Chudera, budem ju musieť ísť pozrieť. Teraz by nemala byť sama. My sme si večer nič nevšimli, ani psa nebolo počuť. Aj susedovci ho majú, ale ani toho som nepočula," hovorí suseda. Psa mala kedysi aj babka. Bol však starý a zdochol. Hovorí, že ten by ju určite upozornil.
Babku prepadli v bielom dome vzadu. Susedia naokolo majú psov, nič podozrivé však večer nezaregistrovali.
Len krádežeStarosta obce si na podobnú udalosť v ich obci nepamätá. „Prepad sme tu určite nemali. Krádež áno, ale toto nie. Pekáreň vykradli pred dvoma rokmi a v samoobsluhe zmizla jednej pani peňaženka. Bolo to koncom decembra. V krčme, to bolo tiež v zime, niekomu tiež zmizla peňaženka. Ale lúpež tu nebola," hovorí starosta obce Pavol Gábik.
Sťažuje sa, že ľudia sú neopatrní. „Minule som tiež jednej žene dohováral, že nemá každému otvárať. Zlodeji sú zhovorčiví. Potrebujú čo najviac zistiť, tak sa vypytujú a vedia byť veľmi priateľskí," varuje starosta s tým, že by mali byť ľudia opatrnejší.
Ukradli viac, neublížiliV súvislosti s udalosťou v Lysej pod Makytou začal podľa informácií Pavla Kudličku z krajského riaditeľstva polície v Trenčíne vyšetrovateľ trestné stíhanie za zločin lúpeže. „Páchatelia napadli 25. januára vo večerných hodinách po vniknutí do rodinného domu 83-ročnú majiteľku. Následne prehľadali dom, pričom odcudzili 2260 eur. Poškodenej žene páchatelia nespôsobili žiadne zranenia. Hrozí im trest odňatia slobody na sedem až dvanásť rokov," upresňuje Kudlička.
Bránka za domom bola otvorená. Zlodeji mohli odísť tadiaľto. Dom je len kúsok od železničnej trate.
Zbili juHoršie dopadla pred necelými dvoma týždňami dôchodkyňa v Horenickej Hôrke. „Dňa 13. januára vo večerných hodinách pred vchodom do rodinného domu v obci Horenická Hôrka, okr. Púchov, páchateľ fyzicky napadol 83-ročnú majiteľku rodinného domu. Následne vošiel do domu, kde odcudzil z kuchyne 50 eur. Poškodenej žene spôsobil zranenia, ktoré si vyžadujú nezistenú dobu liečby. Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie za zločin lúpeže a zločin porušovania domovej slobody. Páchateľovi hrozí trest odňatia slobody až na dvanásť rokov," dodal Kudlička.
Lysania si nič podobné nepamätajú
Niektorí ľudia z obce si myslia, že zlodeji presne vedeli, čo chcú. O tom čo sa stalo v ich obci nevedeli. Boli prekvapení i zhrození.
Prekvapení
Lysania si na niečo podobné v ich obci nepamätajú. Spomínali krádeže, ale lúpež ich prekvapila. „Ježišmária, neviem o tom nič. To tú starú pani, čo býva v bývalom mlyne? Kedysi tu vykradli obchod, ale toto? Je to strašné, keď niekto takto zháňa peniaze. A čože chce zobrať tuto nám, chudákom,“ krúti hlavou Oščadková Františka.
„Ale nehovorte, neviem, že sa stalo niečo také. To sme tu dávno niečo také nemali,“ hovorí mladá žena, Ľubka Cicháková.
Nemajú peniaze alebo sa im nechce robiť
Mladý muž zhodnotil situáciu veľmi triezvo. „Museli vedieť, že babka má nejaké peniaze. Tá žena sa vedela v živote obracať. Išli asi naisto,“ myslí si Jaroslav Drienik.
„Neviem o tom, čo sa stalo. Spomínam si, že nedávno niečo vykradli v pekárni, ale lúpež nie. Doba je zlá, tak ľudia kradnú a ktorýmsi sa aj nechce robiť. Ale hentí hore nás viac okrádajú. Ale ja sa nebojím. Nech by len ku mne niekto prišiel. Poradil by som si veru, mám doma flintu,“ hovorí pán Anton. Priezvisko prezradiť nechce.
„Toto robí zúfalstvo a nezamestnanosť. Preto sú ľudia takí. Keď nemajú, kradnú,“ hovorí pán Sieklik.
MK, BERKO
