POVAŽSKÁ BYSTRICA. Práce Mariána Kmecíka a Daniela Dodoka okrem toho, že by boli zaujímavou ozdobou akýchkoľvek interiérov, vtiahnu vnímavého pozorovateľa na výlet do fantazijného sveta.
Na vernisáž prišlo hlavne veľa mladých ľudí.
Nápad kamaráta
Marián Kmecík je Považskobystričan, jeho kamarát a spolužiak, Daniel Dodok, Žilinčan. Vystavovať v Považskej Bystrici bol Mariánov nápad. „Som Majov spolužiak zo strednej školy, kde sme študovali umelecké rezbárstvo a do vášho mesta som prišiel vystavovať z iniciatívy môjho kamaráta. Svoje práce som robil viac-menej ako moderný doplnok do interiéru," prezrádza Daniel, ktorý momentálne študuje dizajn nábytku na vysokej škole.
V štúdiu na vysokej škole pokračuje aj Marián. Práce oboch študentov majú úzky súvis s tým, čomu sa chcú v budúcnosti venovať a čím sa chcú živiť.
Rozkvet vyrezaný do dreva
Marián nás pri prehliadke prác upriamil na drevorezbu, kde dominuje sídlisko Rozkvet. Lokálpatriot sa v ňom teda nezaprel. Miesto, kde vyrastal, vyzerá nádherne, ako priam vylúpnuté z vajíčka s prekvapením. „Nedalo mi to, musel som zachytiť to, čo som vídaval kedysi veľmi často, teraz už menej, ale predsa zo sídliskového balkóna. Mám rád svoje sídlisko," hovorí Marián.
Na jeho obrazoch je zas zachytená príroda s ekologickým odkazom, krása ženského tela, ale aj spomienka na ťažké skúškové obdobie. Na tejto spomienke dominujú bosé chodidlá doslova pochované pod skriptami. „Nejako takto vyzerá u každého v čase skúšok na internáte," smeje sa Marián.
Práce Mariána aj jeho spolužiaka pôsobia sviežo, nútia k zamysleniu a občas vyčarujú aj úsmev. Spájajú tiež reálne s veselými snami. Napríklad plastika semiačko autíčka. Mladí autori vnímajú svet okolo seba citlivo, nadchýna ich jeho estetika. „Toto vzniklo po jednom výlete v Brne. Bol som tam s priateľkou a veľmi sa mi zapáčil jeden gotický kostol. Tie štíhle línie," odkrýva inšpirácie Marián.
Taký jednoduchý nápad
Daniel zasa predstavuje prácu, ktorá by bola určite zaujímavým doplnkom každého interiéru. „Vyrezal som jednu ženu, no nemal som ju kde dať. Vznikli ďalšie, spojil som ich drôtom, aby všetko držalo pohromade a už bola záhrada s jahodami a v nej ženy," hovorí o tom, ako jednoducho môže vzniknúť nápad, Daniel.
Otca teší jeho záujem
Na vernisáži sme stretli aj rodičov Maja Kmecíka. Otca teší, že sa syn venuje štúdiu, ktoré nemá ďaleko od toho, čo ho baví. „Prídeme na chalupu, zavrie sa do dielne a stále niečo vymýšľa. Píli, strúha, reže. Potom pobehá chvíľu vonku a zasa sa vráti k robote. Ja som strojár, po mne bunky k práci s drevom a maľovaniu asi nepodedil, ale som rád, že to robí. Veď akí všelijakí sú dnes mladí chalani," kvituje záujem syna, a možno aj celoživotnú náplň, pán Kmecík.
