heligónkari k nim určite patria.
LÚKY. Stretnutie heligónkarov Púchovskej doliny a okolia sa konalo už po desiatykrát. Jubilejný ročník pritiahol takmer dvojnásobný počet účastníkov a o divákov nebola taktiež núdza.
Priateľská atmosféra, uvoľnená zábava a vystúpenia, ktoré pokračovali až do neskorých večerných hodín, boli aj tento rok zárukou úspechu vydareného stretnutia milovníkov čarovného hudobného nástroja.
Úvod patril opäť domácim
Jubilejné stretnutie slávnostne otvoril starosta obce Anton Hrebík. Po jeho krátkom príhovore, prišlo na rad ocenenie dvoch osôb, ktoré sú s históriou podujatia veľmi úzko späté. Pamätné medaily obce si z rúk starostu prevzali Miroslav Štefánik a Pavol Špalka za všetko, čo robia pre rozvoj kultúry a šírenie dobrého mena Lúk doma aj v zahraničí.
Po skončení oficiálnej časti už pódium patrilo domácej folklórnej skupine Javorník, ktorá zožala obrovský aplauz.
Museli sa potlačiť
Aj keď podujatie nesie názov Stretnutie heligónkarov Púchovskej doliny a okolia, do lúčanského kultúrneho domu prišli muzikanti z celého Slovenska, Moravy aj Čiech.
„Každý rok sa tu stretáva viac a viac účastníkov. Nás to veľmi teší, ale v Lúkach nemáme väčšie priestory ako sálu kultúrneho domu, takže sa musíme všetci trošku potlačiť. Myslím si, že hudba nás Slovákov spája, a to sa pravidelne potvrdzuje aj na našom podujatí," povedal starosta.
„Povinná" kratšia jazda
Vzhľadom na to, že sa do programu prihlásilo skoro dvakrát toľko účastníkov ako minulý rok, bolo potrebné, aby sa jednotlivé vystúpenia skrátili. S tým sa niektorí heligónkari len ťažko zmierovali a aj napriek výzvam, aby už uvoľnili pódium ďalšiemu muzikantovi, pokračovali vo svojom vystúpení ďalej.
„Je nám ľúto, že účastníci nemôžu hrať toľko, koľko by chceli, ale vzhľadom na ich vysoký počet sme ich museli poprosiť, aby svoje vystúpenia skrátili. Minulý rok ich bolo „iba" okolo osemdesiat a podujatie sa skončilo niekedy po osemnástej hodine. Tento rok si ani netrúfam povedať, dokedy tu budeme," skonštatoval počas podujatia starosta.
Veselé zákulisie
Napriek tomu, že sála bola doslova na prasknutie a ľudia si nemali ani kam sadnúť, nikto sa neponosoval. Skvelá atmosféra, vynikajúce výkony účinkujúcich a radosť z ľudovej hudby každému vytvorili úsmev na tvári.
Veselo bolo aj v zákulisí, kde sa rozcvičovali tí, ktorých ešte len vystúpenie čakalo. O tom, že heligónkari sa poznajú a sú už ako jedna veľká rodina, nebolo pochýb. Práve stretnutie s priateľmi, nadväzovanie nových kontaktov a utužovanie tých starých boli najčastejšou odpoveďou na otázku, čo majú muzikanti na podobných stretnutiach najradšej.
Niektorí ešte s úsmevom dodali, že do Lúk sa tešia aj kvôli chutnému gulášu, ktorý rozvoniaval široko-ďaleko.
Zachránila ich slivovica a medovina
Keďže celý kultúrny dom bol plný ľudí, či už účinkujúcich, organizátorov alebo divákov, bola využitá každá miestnosť. Muzikanti sa potrebovali pred vystúpením poriadne rozcvičiť, a tak sa hralo a spievalo všade, kde sa len dalo.
Výnimkou neboli ani chodby alebo toalety. Tí otužilejší sa dokonca rozcvičovali pred vchodom do kultúrneho domu. Ako jeden vtipne poznamenal, aby im náhodou nebola zima, treba si občas preventívne uliať za štamperlík domácej slivovice, prípadne sa zahrejú voňavou medovinou alebo vareným vínkom.
Stretnutie generácií
Stretnutie heligónkarov môžeme pokojne označiť aj za stretnutie viacerých generácií. Často sa stalo, že na pódiu vystupovali otec so synom alebo vnuk so starým otcom a podobne. V Lúkach vystúpilo aj niekoľko súrodencov a všetci sa zhodli na tom, že láska k heligónke je mnohokrát rodinnou záležitosťou.
Nezáleží na veku ani na pohlaví. O tom sa diváci stretnutia presvedčili na vlastné oči. Na pódiu sa postupne vystriedali mladí aj starí, muži aj ženy. Spoločné však mali jedno, a tým je láska k ľubozvučnému hudobnému nástroju, ktorý je už niekoľko storočí úzko spätý s históriou našej krajiny.
