MESTEČKO. V obci sa snažia už dlhé roky o dobudovanie kanalizácie. Narážajú však na rozhodnutia zhora, ktoré im znemožňujú pripojiť sa k výhodným projektom.
Starosta obce hovorí aj o problémoch v koncepcii narábania s odpadmi či zle nastavených podmienkach projektov z eurofondov.
Kanalizácia a projekt vodárov
Veľkým bremenom pre obec Mestečko je dobudovanie kanalizácie. Stavia ju od roku 1993. Finančné prostriedky z environfondu žiadajú každý rok, dostávajú ich však iba sporadicky. „Doteraz je vybudovaná sotva polovica hlavného zberača. Za predchádzajúce volebné obdobie sme dostali finančné prostriedky iba raz, aj to ani nie pätinu zo žiadanej sumy. Vybudovali sme za to 100 m hlavného zberača. Takýmto tempom nebudeme mať kanalizáciu ani v roku 2020," hovorí starosta Hájsky.
Dodáva, že keď v roku 2008 dala Považská vodárenská spoločnosť vypracovať projekt zásobovania vodou a odkanalizovania okresu Púchov, prvú etapu, veľmi ho to potešilo. Bola do neho totiž zahrnutá i obec Mestečko. „Projekt riešil kanalizáciu i dobudovanie vodovodnej siete pre horný koniec obce," vysvetľuje starosta.
Nezmyselný plán
Prišlo však sklamanie, keď obec dostala vysvetlenie, že s týmto projektom nemôže počítať.
„V akomsi nezmyselnom aglomeračnom pláne sme totiž boli zadelení do spoločnej aglomerácie so Záriečim, Lúkami, Lazmi pod Makytou a Lysou pod Makytou. Keďže táto aglomerácia od Lúk hore už má vybudovanú čistiareň odpadových vôd (ČOV) na Lúkach a takmer dobudovanú kanalizačnú sieť, zostali na jej dolnom konci odkázané samé na seba dve malé obce Mestečko a Záriečie, spolu 1200 obyvateľov. Takže popri dobudovaní kanalizačnej siete nás čaká i vybudovanie ČOV. Prečerpávanie odpadových vôd na Lúky do tejto čistiarne by totiž bolo veľmi nákladné," hovorí starosta Hájsky.
Problém so skládkami
Ďalším narastajúcim bremenom pre obec, ale aj pre všetky ďalšie na strednom Považí, je riešenie komunálneho odpadu.
„Postupným zatváraním skládok komunálneho odpadu v Lednických Rovniach, Sverepci, skládky Luštek pri Dubnici nad Váhom sa dostali obce do veľkej tiesne. Podarilo sa nám nájsť vhodného partnera na uskladnenie až v Čadci, čo predstavuje šesťnásobný nárast dopravných nákladov," hovorí starosta.
Separácia a trh
Starosta ďalej vysvetľuje, že obec sa snaží redukovať objem komunálneho odpadu separovaním, aby znížila náklady, ale súčasná doba separácii nepraje.
„Napríklad triedenie plastov si vyžaduje nákup vriec pre plasty, následne ich po naplnení obec na vlastné náklady zhromaždí na odberné miesto, potom treba zaplatiť odobratie vyseparovaného plastu a odvoz, takže v konečnom dôsledku to obec stojí veľa námahy a viac finančných prostriedkov, ako keby ľudia hádzali plasty do smetných nádob spoločne s komunálnym odpadom. V triedení pokračujeme iba z úcty voči životnému prostrediu a z úcty voči vypestovanému zodpovednému prístupu našich občanov k separácii," hovorí starosta. Dodáva, že v čase, keď sa všetci správajú trhovo, je ťažké pre samosprávy správať sa ekologicky.
Bioodpad a financie
Aj napriek tomu pokračujú v Mestečku v snahách pri riešení problematiky odpadov,i keď koncepcia na Slovensku zlyháva.
„Spracovali sme tiež projekt na separovanie bioodpadu, čím by sme značne redukovali váhu komunálneho odpadu. Projekt má zámer poskytnúť občanom malé kompostoviská na uskladnenie bioodpadu z domácností, a ten by sa podľa potreby odoberal. Jeho konečné zhodnotenie nemáme ešte ujednotené, ale ak by si ho občania nezapracovali do vlastnej pôdy, uskladnili by sme ho na okolitých kompostoviskách. Zatiaľ sme však v tomto projekte neboli úspešní," hodnotí Hájsky.
Nešťastná DPH
Obci sa podarilo po minulé roky získať na rozvoj väčšie množstvo nenávratných finančných prostriedkov. V súčasnosti realizuje najväčší projekt - rekonštrukciu kultúrno-spoločenského centra. Nie je to však bez problémov. „Aj tu nám robia vrásky na čele dva faktory. Súčasná finančná kríza, keď obce dostávajú menej podielových daní od štátu a nejasnosti preplatenia dane z pridanej hodnoty v spomínanom projekte," hovorí starosta.
Ďalej upresňuje, že výpadky prísunu podielových daní a kríza, znížili príjem obce oproti roku 2008 o viac ako tridsať percent a súčasné financovanie stačí sotva pre základné potreby. Nejasnosti okolo preplácania dane z pridanej hodnoty u niektorých projektov zväzujú obciam ruky v ďalšom rozvoji.
„Mimo dane z pridanej hodnoty je projekt stopercentne finančne krytý z Poľnohospodárskej platobnej agentúry a náklady budú preplatené po realizácii. Obec sa bude podieľať piatimi percentami a ministerstvo financií štrnástimi na krytí DPH. Tu máme obavy, opäť z dôvodu finančnej krízy, zo zdĺhavého preplatenia tých štrnástich percent, čo by nám znemožnilo pomýšľať na ďalšie projekty či svojpomocné budovanie obce," vysvetľuje starosta.
Šetrenie
Obec hľadá možnosti ako šetriť. Realizácia rekonštrukcie verejného osvetlenia priniesla asi štyridsať percent úspory na spotrebe elektrickej energie. Výmena okien na materskej škole, ako i ďalšie organizačné opatrenia v nej priniesli zatiaľ ešte presne nevyčíslenú úsporu na jej prevádzke.
