Aikidó je jedným z najmladších japonských bojových umení. Vytvoril ho v prvej polovici 20. storočia Morihei Uešiba, známy tiež pod titulom O-sensei, teda Veľký učiteľ. Bolo to po dlhoročnom štúdiu starých škôl šermu a boja bez zbraní. To je dôvodom, prečo na fyzickej úrovni obsahuje aikidó hody a znehybnenia pripomínajúce džudžucu.
Preto sa popri technikách bez zbraní cvičí aj s mečom, palicou či nožom. Aikidó sa nezameriava na údery a kopy, skôr využíva energiu útoku na jeho neutralizáciu. Z toho vyplýva obranný charakter umenia.
Slovensko a aikidó
Slovenská spoločnosť priateľov aikidó (SSPA) je dobrovoľným občianskym združením cvičencov, učiteľov, funkcionárov a priateľov aikidó a bojových umení. Je otvorenou apolitickou organizáciou postavenou na myšlienkach tolerancie, nenásilia a mieru. Vznikla v roku 1998 zaregistrovaním na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky.
Za prvý rok svojej činnosti SSPA získala akreditáciu na udeľovanie trénerských tried od Ministerstva školstva SR a začala so vzdelávaním trénerov, nadviazala kontakty so zahraničnými organizáciami, organizovala národné aj medzinárodné semináre.
Prezident z Považia
V roku 2001 bol za prezidenta zvolený Považskobystričan Martin Mlynár. Ten sa venuje tomuto bojovému umeniu takmer dve desaťročia. Ako sa dostal k aikidó? „Pôvodne som začal s judom. Ako osemnásťročný som odišiel na základnú vojenskú službu do Dukly Banská Bystrica. Po odchode do civilu som prestúpil do Martina. Tam bola a je vždy veľmi dobrá ligová základňa,“ hovorí Martin Mlynár.
V Martine pôsobil tri a pol roka a v ňom sa stretol aj s aikidó. Spoločne so skupinkou nadšencov začal cvičiť a zostal pri ňom dodnes.
Cesty do Japonska
Martin spomína na svoj prvý let do Japonska, kolísky aikidó. „Počas dlhého letu premietali v lietadle niekoľko filmov. Jedným z nich bola v tom čase horúca novinka, film Posledný samuraj s Tomom Cruisom. Japonci sa pozerali s otvorenými ústami, pokyvkávali hlavami a nechápali. Do Japonska chodievam odvtedy pravidelne, každý rok, minimálne raz. Na dva až tri týždne. Tie trávim v dojo (telocvičňa či menšia športová hala) u svojho učiteľa, kde sa cítim takmer ako doma, alebo sprevádzam svojho učiteľa po iných dojo. Druhú časť pobytu trénujem v centrále aikidó Hombu dojo v Tokiu,“ opisuje väčšinu stráveného času Martin.
V trojposchodovej budove sa cvičí od rána do večera. Dalo by sa hovoriť, že je to výkladná skriňa aikidó. Každú hodinu trénuje iný učiteľ, pri ktorom sa môžu žiaci veľmi zdokonaliť. Je ich viac ako dvadsať a majú siedmy až deviaty dan.
Prvý Slovák s piatym danom
V januári sa Martinovi podarilo na prvýkrát získať to, čo sa zatiaľ žiadnemu Slovákovi nepodarilo. V Tokiu, v Hombu dojo, získal majstrovský technický stupeň piaty dan aikidó aikikai. Jeho udelenie navrhne shihan (učiteľ), ktorý svojho žiaka obhajuje pred kolégiom. To musí jednomyseľne návrh odsúhlasiť. Stáva sa, že niektorým adeptom ho aj opakovane zamietne.
Martina pred kolégiom obhajovali dvaja jeho učitelia. Francúz Franck Noël, držiteľ siedmeho danu aikikai. Je to najvyšší technický stupeň na svete, ktorého držiteľom nie je Japonec.
Druhým bol japonský shihan Seishiro Endo, držiteľ ôsmeho danu. V prípade súhlasu kolégia s návrhom je následné udelenie technického stupňa už iba formálnou záležitosťou. Kolégium je s návrhom dopredu oboznámené. Rozhoduje počet odcvičených rokov, v tomto prípade minimálne dvadsať. Technická spôsobilosť, počet žiakov a ich technická úroveň, publikačná a edukačná činnosť... Takýmto spôsobom sa postupuje iba pri udeľovaní majstrovských technických stupňov od 5. danu vyššie. Najvyšším stupňom je 10. dan.
Martin získal piaty dan aikikai, čo sa v jeho veku 38 rokov nepodarí ani mnohým Japoncom.
Prvé dojo
V roku 1995 otvoril svoje prvé dojo, prvý klub, v Žiline. Nasledovala Považská Bystrica. Viedol ich desať rokov, počas ktorých sa nasledovne otvorili kluby v Púchove, Trenčíne, Poprade, a postupne po celom Slovensku. Momentálne ich je dvadsaťdva po celom Slovensku. Sú sústredené pod organizáciou Slovenská spoločnosť priateľov aikidó.
Martin pripravuje s organizáciou medzinárodné stáže pod vedením rôznych renomovaných a uznávaných učiteľov. „Pamätám si, keď sme po prvý raz predstavili na Slovensku legendu aikida, japonského učiteľa Seshira Enda. Pre porovnanie je to akoby popri našich kapelách vystúpili na festivale Rolling Stones. Takéto medzinárodné stáže sú štyrikrát ročne a snažíme sa ich robiť tak, aby sme pokryli požiadavky žiakov. Najčastejšie bývajú v Žiline, kde sme našli výborné zázemie,“ tvrdí prezident.
Doma nenašiel pochopenie
Niektoré semináre sa Martin snažil elokovať aj do Považskej Bystrice. „Pri organizácii potrebujeme minimálnu podporu miestnej samosprávy. Napríklad s prenájmom haly. Myslel som si, že ak príde do mesta stovka cudzincov, bude to niekoho zaujímať. Ľudia sa musia niekde ubytovať, stravovať... Nehovoriac o prezentácii mesta v zahraničí. Predostrel som projekt vtedajšiemu vedeniu mesta a MŠK s tým, že semináre by sa u nás konali pravidelne. Bohužiaľ, nebol z ich strany záujem. Otázka, že čo by malo z toho mesto, ma nesmierne prekvapila,“ tvrdí Martin.
Hlavný stan si rozbalil v Žiline, kde ho pre zaujímavosť stojí prenájom haly na seminár dvadsaťkrát menej, ako mu ponúkali doma, v Považskej Bystrici. Podľa Martina sa prezentácia stretla inde so snahou pomôcť a kladnou odozvou. V Martine, Trenčíne, Púchove alebo Bratislave.
Momentálne učí aikidó v Púchove, Žiline a Trenčíne. Pravidelne vedie stáže po celom Slovensku, ako aj v okolitých krajinách. Okrem veľkých seminárov pripravujú on i spoločnosť menšie, regionálne. Konajú sa každý mesiac a učia na nich učitelia z Česka a domácich klubov. Ide o efektívnejší systém vzdelávania žiakov. Prezident slovenského aikidó si pochvaľuje aj výbornú spoluprácu s Fakultou telesnej výchovy a športu v Bratislave a Technickou univerzitou T. G. Masaryka v Brne.
V apríli sa chystá do Japonska opäť. V polovici apríla by sa mali v Tokiu predstaviť aj jeho žiaci. Kto vie? Možno niektorý z nich za niekoľko desiatok rokov prekoná svojho učiteľa.
Autor: YETTY
