Utorok, 7. december, 2021 | Meniny má AmbrózKrížovkyKrížovky

Organ pani Oľga najprv nenávidela, teraz je všetko celkom inak

Oľgu Prokopovú pozná v rodnom Papradne asi každý. Vďaka vedeniu matky, drine pri cvičení na hudobných nástrojoch a snahe brata Viktora sa stala hudba súčasťou jej života. Robila roky organistku v kostole, spolu so súrodencami prešla nejednu zábavu.

Oľga s vnučkami.Oľga s vnučkami. (Zdroj: ARCHÍV OP)

Hranie pani Oľga ako dievča spočiatku nenávidela, do organu mala chuť občas aj kopnúť.

Teraz si život bez muziky predstaviť nevie. Často jej pomohla, poskytla útočisko a úľavu, keď to v ťažkých chvíľach potrebovala. Nebolo ich málo, život sa s ňou nemaznal. Veď stratila dvoch manželov a v živote sa musela naučiť pretĺkať sama.

Mama a Viktor

Za hudobným vzdelaním súrodencov Zboranovcov, šesť synov a dvoch dcér, stála hlavne matka. „Trvala na dobrom vzdelaní detí a chcela, aby sme mali aj hudobné. Z jej strany sme pochytili aj muzikálnosť," tvrdí Oľga Prokopová.

Skryť Vypnúť reklamu

K hraniu na organe ju pritiahol brat Viktor. „Bol z nás najstarší. Za organ som si sadla, keď som mala dvanásť rokov, podobne ako on. Zaúčal ma."

Chcel mať nástupcu

Pani Oľga dodáva, že Viktor bol veľký pán muzikant. Vyštudoval za farára. Počas štúdií, v seminári v Bratislave hrával na organe v hlavnom chráme pod hradom. Bol hlavným organistom, založil aj zbory, spieval, zbieral piesne. Je tiež spoluzakladateľom kresťanského festivalu Verím pane, ktorý býva každý rok v inom meste.

„Tak nejako to prišlo, že keď starý organista v Papradne zomrel, začal hrať Viktor. Ten už ako mladý tušil, že pôjde do seminára a chcel, aby niekto šiel v jeho šľapajách. Zo všetkých súrodencov, ako sa hovorí, vedel najviac mňa ohnúť. A tak som sa chtiac-nechtiac začala učiť."

Skryť Vypnúť reklamu

Nenávidela ho

V očiach dvanásťročného dievčaťa bol Viktor často veľký, zlý brat. „Aj ja som chcela behať po vonku a hrať sa ako iné dievčatá. No on tlačil, musíš cvičiť a cvičiť. Nemala som to rada, vôbec. Moje kamarátky chodili na prázdniny, do táborov a ja som musela celé dni len hrať, chodiť do hudobnej školy a tiež hrať na organe. V duchu som občas do organu od zlosti aj kopala. Nenávidela som ho," opisuje pocity dieťaťa dnes už známa organistka z Papradna.

Nebol čas jesť ani piť

S rokmi prišla zmena. „Tak, ako som nechcela cvičiť a nenávidela to, tak postupne prišlo obdobie, že som sa do hry na organe zamilovala. Stále častejšie sa stávalo, že som mame zahlásila - idem cvičiť do kostola, a nebolo ma. Veľakrát sa nevedeli dotrieskať na dvere. Vždy som sa zamkla, aby ma nikto nevyrušoval. Čas pre mňa stratil pojem, aj okolitý svet. Navyše, organ má veľmi silný zvuk, tak som ani nemohla počuť ich búchanie. Zabudla som aj na to, že treba jesť aj piť," spomína si pani Oľga.

Skryť Vypnúť reklamu

Vďačná sestra

Dnes je sestra svojmu bratovi Viktorovi nekonečne vďačná. Ukázal jej totiž cestu k vzácnemu zdroju životnej energie.

„Viete, kto má hudobné nadanie, či hrá, alebo spieva, je to obrovský dar, ktorý dostal od boha a rodičov. Keď mu je ťažko, má sa k čomu utiekať, má z čoho čerpať silu, aby žil naplno a nepoddal sa v ťažkých chvíľach. Je to ako aj s vierou. Človek, ktorý ju má a je naozaj úprimná, žije oveľa plnší život. Z toho čo má, by však mal odovzdať aj druhým," vyslovuje životnú filozofiu organistka.

Organ je niečo celkom iné

Oľga Prokopová hovorí, že hudobné vzdelanie sa získavalo deťom z dediny ťažko. „Všetci sme chodili iba na harmoniku. Bola chudoba, a nie každý si mohol dovoliť klavír. Ani sa nepredpokladalo, že by sme niekedy hrávali. A vidíte, teraz hráme na viac nástrojov."

Organ je však podľa pani Oľgy celkom iný ako všetky ostatné. „Nenadarmo sa hovorí, že je to kráľovský nástroj. Musíš totiž hrať dvoma rukami, dvoma nohami, počúvať zvuk organu, ľudí ako spievajú, sledovať chod omše... Je to náročné na pozornosť, aj na fyzickú námahu. Navyše, v kostole býva väčšinou veľká zima, takže som šťastná tiež, že nemám reumu."

Dar Papradňancov z Ameriky

Na organe hrávali aj iní súrodenci Zboranovci. Spočiatku to však nebolo jednoduché s nácvikmi, pomohli rodáci z Ameriky.

„Najprv nebolo veľa príležitostí na cvičenie. Vtedy nemal nikto peňazí a pán dekan nemohol veľmi často púšťať organ. Je obrovský, zožerie mnoho energie. Muselo sa šetriť. Klavír nebol a na harmonike to nebolo ono, lebo cvičíte len pravú ruku. Keď prišli na návštevu Papradňanci z Ameriky a videli, že všetky deti hrajú, rozhodli sa pomôcť. Poslali nádherné harmónium, šľapacie, na vzduch. Nemohli sme síce cvičiť nohy, ale aspoň obe ruky."

Viktor musel odísť

Od dvanástich rokov hrávala malá Oľga na raňajších omšiach. Vždy si dala organ čo najtichšie, lebo sa bála. Čo ak sa pomýli a všetci to budú počuť? Všetko robila opatrne, pomaličky.

„Ale mala som pri sebe stále Viktora. Ten ma povzbudzoval, dodával mi odvahu. Neboj, Oli, chlácholil ma a zapínal stále nové a nové registre, pridával zvuk," spomína si pani Oľga. Dodáva, že sa občas veľmi hnevala. Stále však bol pri nej. Jej veľká istota, jej brat.

Ale potom prišla prvá nedeľa, veľký sviatok, keď do kostola chodí takmer každý. A Viktor musel odísť. Pre štúdiá. „Vedela som, že pri mne nebude. Doľahla na mňa obrovská tréma. Celú noc som nespala, strašne ma bolelo brucho. Organ má 54 registrov, tých základných, ale dá sa nájsť ešte viac rôznych kombinácií. Nepoznala som dobre píšťaly, ani nič na nástroji. Viktor mi dal síce presný postup, ale nebol tam, a to bolo zlé."

Šok pred omšou

Navyše, na malú organistku čakalo v kostole nepríjemné prekvapenie.

„Vyšla som hore na chórus a presne podľa papierika, ktorý som žmolila v ruke, som si začala štelovať registre. Nikto tam nebol. Len organ, ja, ticho a tréma," opisuje pani Oľga. A odrazu zbadala siluetu muža. „Načiahol sa a jednu mi zavesil. Nadával mi pritom, že ako som sa odvážila priblížiť k organu a prečo ho obchytkávam a kazím," spomína si pani Oľga.

Bol to pán, ktorý otváral chórus a mohol v kostole robiť aj iné dôležité veci. Bol niekým, mal zodpovednosť. Keď videl, že nejaké dievčisko prišlo k organu, musel konať. Z kostola malú organistku nakoniec vyhodil. „Dnes sa na tom už len pousmejem. Chápem ho a nehnevám sa. Veď malé dievčatá nemali na choruse čo robiť, to bolo miesto, ktoré patrilo starým chlapom. Neskôr sa veľmi ospravedlňoval mojim rodičom. Ako to všetko dopadlo, či som nazbierala odvahu a šla som hrať? Musela som. Čo by povedal Viktor? Neviem dodnes posúdiť, či mi ten šok, ktorý som zažila tesne pred omšou, pomohol lepšie sa vysporiadať s obrovskou trémou, ktorú som mala. Možno aj," hodnotí s odstupom času muzikantka.

Boľavé ruky

Z malého, spočiatku vystrašeného dievčaťa sa nakoniec stala vychýrená organistka, muzikantka a speváčka. Nechýbala aj so súrodencami všade, kde sa niečo dôležité dialo a malo súvis s muzikou, či už šlo o dedinské zábavy či rôzne kultúrno-spoločenské podujatia.

„Prvú zábavu som s bratmi odohrala na Podjavorníku ako deviatačka. Hrala som na harmonike, od večera až do rána. Na to tiež nezabudnem, lebo som mala ruky spuchnuté, nemohla som nič robiť niekoľko dní," s úsmevom si spomína pani Oľga.

Cesty za organmi

Nezabúda ani na krásne letá, ktoré prežili s Viktorom počas potuliek po Slovensku. „Mal spolužiakov zo seminára po celom Slovensku. Chodievali sme po bohoslovcoch a kňazoch na jeho Pionieri 20, aj po kostolíkoch, kde nikto roky nehral. Bolo to zvláštne, keď ste fúkli do pedálov a zvíril sa prach, alebo klapky boli také zaseknuté, že sa nedali vôbec stlačiť. Najďalej sme boli v Spišskej Novej Vsi. Teraz sa mi to po tridsiatich rokoch vracia, lebo ma volajú opäť hrávať, spomenú si," vracia sa v spomienkach.

Tri princezné a pesničky

Organistka Oľga Prekopová v Papradne dnes už nerobí a hovorí, že si váži každého, kto sa na to dá. Je to ťažká a nedocenená činnosť. Rada si však zaspieva, zahrá aj dnes. Ak to dovolí pán, ktorý robí organistu v obci dnes, tak aj v rodnej dedine na organe. Je mu za to vďačná.

Najviac však spieva s vnučkami. „Mám tri princezné, Bibianku, Lucinku a Lilinku. Dve staršie už učím spievať. Ale nie také pesničky ako Maličká som. Celkom iné, tie naše z Papradna." Našťastie sa ich zachovalo veľa. Ľudoviek, aj tých, ktoré sa spievajú v kostole.

Spevník a papradnianska Tichá noc, svätá noc

Pani Oľga dodáva, že aj v zbieraní piesní urobil veľa práve brat Viktor. „Mnohé piesne spísal, zachytil. Založil obrovskú knihu, dnes je plná notových záznamov. Aj takých, čo nie sú v jednotnom katolíckom spevníku. Tie ľudia spievajú najradšej. Keď spustí organista nejakú takúto, idú si ľudia aj pľúca vyspievať. Aj mne vždy hovorievali aj hovoria, keď niekedy máme stretnutie – Oľga, zaper tú našu! V kostole sa však celkom nedalo hrať to, čo ľudia chceli. To je iné," hovorí pani Oľga.

Spevník neskôr dopĺňala ona, a potom aj ďalší súrodenci, najviac asi najmladší Jožko. Pani Oľga je veľkým lokalpatriotom. Myslí si, že organ majú najkrajší práve v ich dedine, keď počuje miestne nárečie, hneď pookreje a aj pesničky majú hlavne tie svoje. „V Papradne sa aj Tichá noc, svätá noc spieva inak. Po našom je to Tichá noc, presvetá noc, ticho sa vznáša nad Betlehemom..." nôti Pani Oľga celkom inú melódiu, tú ich papradniansku.

Najčítanejšie na My Považská

Inzercia - Tlačové správy

  1. Diplom, na ktorý budeš právom hrdý. Študuj u nás
  2. Krízové balíčky pre ohrozené domácnosti
  3. Vytvor si svoju budúcnosť podľa vlastných predstáv!
  4. O prideľovanie štátnych grantov sa môže starať softvér
  5. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť
  6. Získaj náskok pred štartom
  7. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu
  8. Pomáhajú firmám zarábať viac. Polepšili si aj živnostníci
  9. Nadácia Orange s neziskovakmi pomôže na Vianoce ľuďom v núdzi
  10. V Mecome sa nosili rúška už dávno pred Covidom
  1. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  2. PPA CONTROLL: Zamestnanecká privatizácia štartom úspešnej éry
  3. Nadácia Orange s neziskovakmi pomôže na Vianoce ľuďom v núdzi
  4. Budúcnosť je v komplexnej ponuke financovania a v digitalizácii.
  5. PUR pena či minerálna vlna: ktorou zatepliť šikmú strechu?
  6. Ako sa obliekať štýlovo a zároveň udržateľne?
  7. Darujte predplatné SME.sk a vyhrajte
  8. V Mecome sa nosili rúška už dávno pred Covidom
  9. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  10. Nadácia Orange podporí digitálne zručnosti učiteľov a žiakov
  1. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 19 217
  2. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos 11 440
  3. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes? 6 453
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 5 314
  5. Strava ani spánok nie sú dôležité, ak pri tom dýchame zlý vzduch 4 884
  6. Kto sú páni slovenskej zimy? Niektorí z nich sa ukrývajú 4 104
  7. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 3 631
  8. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 3 460
  9. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené 3 190
  10. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 2 831

Blogy SME

  1. Martin Pilnik: Povinné očkovanie? Fakt? Ak jedným prikážete, iným musíte očkovanie zakázať
  2. Dušan Koniar: Zákon 255/1946 zvýhodňoval vybranú skupinu
  3. Samuel Ivančák: Jedno leto s hudbou
  4. Vlasta Žampová: Marián Robovi „Ak budem mať pokoj, ty budeš premiérom“
  5. Miroslav Galovič: Na Igora mi nesiahajte! (Dnes bez servítky).
  6. Martin Greguš: Aký vplyv má miera zaočkovanosti na počet úmrtí na COVID 19....nemci v tom už majú jasno...štatistika nepustí...
  7. Marián Lukáč: Blog o slobode
  8. Igor Bilák: Post Covid Príhodka #27 - očkovanie proti chrípke Influvac Tetra
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 17 311
  2. Radovan Kazda: TOP 7 dôvodov, prečo 500 miliónov pre seniorov nie je dobrý nápad 5 345
  3. Mišo Šesták: V duši sedliaka žije pohanský duch 4 930
  4. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 819
  5. Zuzana Rattajová: Juraj Droba, dnes si opustil ľudí 4 430
  6. Martin Greguš: Istropolis zbúrajú...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí... 4 120
  7. Tereza Krajčová: Paríž: Mesto dychberúcej architektúry a nestarnúceho umenia 3 869
  8. Vanda Tuchyňová: "Spod zadku“ nám berú vlastné pozemky, rozoberajú majetok Žiliny a mesto sa len prizerá ! 3 772
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  2. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  3. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Ilustračné foto

Od dnešného dňa sa za parkovanie v centre Ilavy platí.


SITA 18 h
Otužilci z Podhradského mora na druhú adventnú nedeľu.

Priaznivci ľadového kúpeľu pod holým nebom nám prezradili obľúbené miesta na otužovanie. Podľa lekárov je priaznivé pre telo aj dušu. Nechajte sa inšpirovať, máme pre vás zoznam vhodných miest.


a 1 ďalší 5. dec
Ilustračné foto.

Mesto Ilava získalo nenávratný finančný príspevok 122 400 eur na zabezpečenie kvalitnej a dostupnej opatrovateľskej služby.


SITA 5. dec

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Život sa mu zmenil po prečítaní jedného článku a studenej sprche.


5. dec

Dôchodkyňa zaútočila na priateľa svojej dcéry s nožom v ruke.


22 h

Medzi výjazdmi ku covidovým pacientom už nemajú čas ani na prestávku.


3. dec

Riaditeľka nemocnice prosí o slušnosť a zodpovednosť.


17 h

Blogy SME

  1. Martin Pilnik: Povinné očkovanie? Fakt? Ak jedným prikážete, iným musíte očkovanie zakázať
  2. Dušan Koniar: Zákon 255/1946 zvýhodňoval vybranú skupinu
  3. Samuel Ivančák: Jedno leto s hudbou
  4. Vlasta Žampová: Marián Robovi „Ak budem mať pokoj, ty budeš premiérom“
  5. Miroslav Galovič: Na Igora mi nesiahajte! (Dnes bez servítky).
  6. Martin Greguš: Aký vplyv má miera zaočkovanosti na počet úmrtí na COVID 19....nemci v tom už majú jasno...štatistika nepustí...
  7. Marián Lukáč: Blog o slobode
  8. Igor Bilák: Post Covid Príhodka #27 - očkovanie proti chrípke Influvac Tetra
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 17 311
  2. Radovan Kazda: TOP 7 dôvodov, prečo 500 miliónov pre seniorov nie je dobrý nápad 5 345
  3. Mišo Šesták: V duši sedliaka žije pohanský duch 4 930
  4. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 819
  5. Zuzana Rattajová: Juraj Droba, dnes si opustil ľudí 4 430
  6. Martin Greguš: Istropolis zbúrajú...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí... 4 120
  7. Tereza Krajčová: Paríž: Mesto dychberúcej architektúry a nestarnúceho umenia 3 869
  8. Vanda Tuchyňová: "Spod zadku“ nám berú vlastné pozemky, rozoberajú majetok Žiliny a mesto sa len prizerá ! 3 772
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  2. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  3. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu