Pondelok, 2. august, 2021 | Meniny má GustávKrížovkyKrížovky

Organ pani Oľga najprv nenávidela, teraz je všetko celkom inak

Oľgu Prokopovú pozná v rodnom Papradne asi každý. Vďaka vedeniu matky, drine pri cvičení na hudobných nástrojoch a snahe brata Viktora sa stala hudba súčasťou jej života. Robila roky organistku v kostole, spolu so súrodencami prešla nejednu zábavu.

Oľga s vnučkami.Oľga s vnučkami. (Zdroj: ARCHÍV OP)

Hranie pani Oľga ako dievča spočiatku nenávidela, do organu mala chuť občas aj kopnúť.

Teraz si život bez muziky predstaviť nevie. Často jej pomohla, poskytla útočisko a úľavu, keď to v ťažkých chvíľach potrebovala. Nebolo ich málo, život sa s ňou nemaznal. Veď stratila dvoch manželov a v živote sa musela naučiť pretĺkať sama.

Mama a Viktor

Za hudobným vzdelaním súrodencov Zboranovcov, šesť synov a dvoch dcér, stála hlavne matka. „Trvala na dobrom vzdelaní detí a chcela, aby sme mali aj hudobné. Z jej strany sme pochytili aj muzikálnosť," tvrdí Oľga Prokopová.

Skryť Vypnúť reklamu

K hraniu na organe ju pritiahol brat Viktor. „Bol z nás najstarší. Za organ som si sadla, keď som mala dvanásť rokov, podobne ako on. Zaúčal ma."

Chcel mať nástupcu

Pani Oľga dodáva, že Viktor bol veľký pán muzikant. Vyštudoval za farára. Počas štúdií, v seminári v Bratislave hrával na organe v hlavnom chráme pod hradom. Bol hlavným organistom, založil aj zbory, spieval, zbieral piesne. Je tiež spoluzakladateľom kresťanského festivalu Verím pane, ktorý býva každý rok v inom meste.

„Tak nejako to prišlo, že keď starý organista v Papradne zomrel, začal hrať Viktor. Ten už ako mladý tušil, že pôjde do seminára a chcel, aby niekto šiel v jeho šľapajách. Zo všetkých súrodencov, ako sa hovorí, vedel najviac mňa ohnúť. A tak som sa chtiac-nechtiac začala učiť."

Skryť Vypnúť reklamu

Nenávidela ho

V očiach dvanásťročného dievčaťa bol Viktor často veľký, zlý brat. „Aj ja som chcela behať po vonku a hrať sa ako iné dievčatá. No on tlačil, musíš cvičiť a cvičiť. Nemala som to rada, vôbec. Moje kamarátky chodili na prázdniny, do táborov a ja som musela celé dni len hrať, chodiť do hudobnej školy a tiež hrať na organe. V duchu som občas do organu od zlosti aj kopala. Nenávidela som ho," opisuje pocity dieťaťa dnes už známa organistka z Papradna.

Nebol čas jesť ani piť

S rokmi prišla zmena. „Tak, ako som nechcela cvičiť a nenávidela to, tak postupne prišlo obdobie, že som sa do hry na organe zamilovala. Stále častejšie sa stávalo, že som mame zahlásila - idem cvičiť do kostola, a nebolo ma. Veľakrát sa nevedeli dotrieskať na dvere. Vždy som sa zamkla, aby ma nikto nevyrušoval. Čas pre mňa stratil pojem, aj okolitý svet. Navyše, organ má veľmi silný zvuk, tak som ani nemohla počuť ich búchanie. Zabudla som aj na to, že treba jesť aj piť," spomína si pani Oľga.

Skryť Vypnúť reklamu

Vďačná sestra

Dnes je sestra svojmu bratovi Viktorovi nekonečne vďačná. Ukázal jej totiž cestu k vzácnemu zdroju životnej energie.

„Viete, kto má hudobné nadanie, či hrá, alebo spieva, je to obrovský dar, ktorý dostal od boha a rodičov. Keď mu je ťažko, má sa k čomu utiekať, má z čoho čerpať silu, aby žil naplno a nepoddal sa v ťažkých chvíľach. Je to ako aj s vierou. Človek, ktorý ju má a je naozaj úprimná, žije oveľa plnší život. Z toho čo má, by však mal odovzdať aj druhým," vyslovuje životnú filozofiu organistka.

Organ je niečo celkom iné

Oľga Prokopová hovorí, že hudobné vzdelanie sa získavalo deťom z dediny ťažko. „Všetci sme chodili iba na harmoniku. Bola chudoba, a nie každý si mohol dovoliť klavír. Ani sa nepredpokladalo, že by sme niekedy hrávali. A vidíte, teraz hráme na viac nástrojov."

Organ je však podľa pani Oľgy celkom iný ako všetky ostatné. „Nenadarmo sa hovorí, že je to kráľovský nástroj. Musíš totiž hrať dvoma rukami, dvoma nohami, počúvať zvuk organu, ľudí ako spievajú, sledovať chod omše... Je to náročné na pozornosť, aj na fyzickú námahu. Navyše, v kostole býva väčšinou veľká zima, takže som šťastná tiež, že nemám reumu."

Dar Papradňancov z Ameriky

Na organe hrávali aj iní súrodenci Zboranovci. Spočiatku to však nebolo jednoduché s nácvikmi, pomohli rodáci z Ameriky.

„Najprv nebolo veľa príležitostí na cvičenie. Vtedy nemal nikto peňazí a pán dekan nemohol veľmi často púšťať organ. Je obrovský, zožerie mnoho energie. Muselo sa šetriť. Klavír nebol a na harmonike to nebolo ono, lebo cvičíte len pravú ruku. Keď prišli na návštevu Papradňanci z Ameriky a videli, že všetky deti hrajú, rozhodli sa pomôcť. Poslali nádherné harmónium, šľapacie, na vzduch. Nemohli sme síce cvičiť nohy, ale aspoň obe ruky."

Viktor musel odísť

Od dvanástich rokov hrávala malá Oľga na raňajších omšiach. Vždy si dala organ čo najtichšie, lebo sa bála. Čo ak sa pomýli a všetci to budú počuť? Všetko robila opatrne, pomaličky.

„Ale mala som pri sebe stále Viktora. Ten ma povzbudzoval, dodával mi odvahu. Neboj, Oli, chlácholil ma a zapínal stále nové a nové registre, pridával zvuk," spomína si pani Oľga. Dodáva, že sa občas veľmi hnevala. Stále však bol pri nej. Jej veľká istota, jej brat.

Ale potom prišla prvá nedeľa, veľký sviatok, keď do kostola chodí takmer každý. A Viktor musel odísť. Pre štúdiá. „Vedela som, že pri mne nebude. Doľahla na mňa obrovská tréma. Celú noc som nespala, strašne ma bolelo brucho. Organ má 54 registrov, tých základných, ale dá sa nájsť ešte viac rôznych kombinácií. Nepoznala som dobre píšťaly, ani nič na nástroji. Viktor mi dal síce presný postup, ale nebol tam, a to bolo zlé."

Šok pred omšou

Navyše, na malú organistku čakalo v kostole nepríjemné prekvapenie.

„Vyšla som hore na chórus a presne podľa papierika, ktorý som žmolila v ruke, som si začala štelovať registre. Nikto tam nebol. Len organ, ja, ticho a tréma," opisuje pani Oľga. A odrazu zbadala siluetu muža. „Načiahol sa a jednu mi zavesil. Nadával mi pritom, že ako som sa odvážila priblížiť k organu a prečo ho obchytkávam a kazím," spomína si pani Oľga.

Bol to pán, ktorý otváral chórus a mohol v kostole robiť aj iné dôležité veci. Bol niekým, mal zodpovednosť. Keď videl, že nejaké dievčisko prišlo k organu, musel konať. Z kostola malú organistku nakoniec vyhodil. „Dnes sa na tom už len pousmejem. Chápem ho a nehnevám sa. Veď malé dievčatá nemali na choruse čo robiť, to bolo miesto, ktoré patrilo starým chlapom. Neskôr sa veľmi ospravedlňoval mojim rodičom. Ako to všetko dopadlo, či som nazbierala odvahu a šla som hrať? Musela som. Čo by povedal Viktor? Neviem dodnes posúdiť, či mi ten šok, ktorý som zažila tesne pred omšou, pomohol lepšie sa vysporiadať s obrovskou trémou, ktorú som mala. Možno aj," hodnotí s odstupom času muzikantka.

Boľavé ruky

Z malého, spočiatku vystrašeného dievčaťa sa nakoniec stala vychýrená organistka, muzikantka a speváčka. Nechýbala aj so súrodencami všade, kde sa niečo dôležité dialo a malo súvis s muzikou, či už šlo o dedinské zábavy či rôzne kultúrno-spoločenské podujatia.

„Prvú zábavu som s bratmi odohrala na Podjavorníku ako deviatačka. Hrala som na harmonike, od večera až do rána. Na to tiež nezabudnem, lebo som mala ruky spuchnuté, nemohla som nič robiť niekoľko dní," s úsmevom si spomína pani Oľga.

Cesty za organmi

Nezabúda ani na krásne letá, ktoré prežili s Viktorom počas potuliek po Slovensku. „Mal spolužiakov zo seminára po celom Slovensku. Chodievali sme po bohoslovcoch a kňazoch na jeho Pionieri 20, aj po kostolíkoch, kde nikto roky nehral. Bolo to zvláštne, keď ste fúkli do pedálov a zvíril sa prach, alebo klapky boli také zaseknuté, že sa nedali vôbec stlačiť. Najďalej sme boli v Spišskej Novej Vsi. Teraz sa mi to po tridsiatich rokoch vracia, lebo ma volajú opäť hrávať, spomenú si," vracia sa v spomienkach.

Tri princezné a pesničky

Organistka Oľga Prekopová v Papradne dnes už nerobí a hovorí, že si váži každého, kto sa na to dá. Je to ťažká a nedocenená činnosť. Rada si však zaspieva, zahrá aj dnes. Ak to dovolí pán, ktorý robí organistu v obci dnes, tak aj v rodnej dedine na organe. Je mu za to vďačná.

Najviac však spieva s vnučkami. „Mám tri princezné, Bibianku, Lucinku a Lilinku. Dve staršie už učím spievať. Ale nie také pesničky ako Maličká som. Celkom iné, tie naše z Papradna." Našťastie sa ich zachovalo veľa. Ľudoviek, aj tých, ktoré sa spievajú v kostole.

Spevník a papradnianska Tichá noc, svätá noc

Pani Oľga dodáva, že aj v zbieraní piesní urobil veľa práve brat Viktor. „Mnohé piesne spísal, zachytil. Založil obrovskú knihu, dnes je plná notových záznamov. Aj takých, čo nie sú v jednotnom katolíckom spevníku. Tie ľudia spievajú najradšej. Keď spustí organista nejakú takúto, idú si ľudia aj pľúca vyspievať. Aj mne vždy hovorievali aj hovoria, keď niekedy máme stretnutie – Oľga, zaper tú našu! V kostole sa však celkom nedalo hrať to, čo ľudia chceli. To je iné," hovorí pani Oľga.

Spevník neskôr dopĺňala ona, a potom aj ďalší súrodenci, najviac asi najmladší Jožko. Pani Oľga je veľkým lokalpatriotom. Myslí si, že organ majú najkrajší práve v ich dedine, keď počuje miestne nárečie, hneď pookreje a aj pesničky majú hlavne tie svoje. „V Papradne sa aj Tichá noc, svätá noc spieva inak. Po našom je to Tichá noc, presvetá noc, ticho sa vznáša nad Betlehemom..." nôti Pani Oľga celkom inú melódiu, tú ich papradniansku.

Najčítanejšie na My Považská

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa dostať z Bratislavy do Nitry, Bystrice, Popradu a Prešova
  2. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte
  3. Ako si zabezpečiť krytie liečby a karantény v zahraničí?
  4. Dominika Kavaschová: Netušila som, že mám v sebe toľko nehy
  5. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  6. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  7. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  8. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  9. Jeden deň na Bratislavu nestačí
  10. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  1. Vodného slalomára privítal doma aj jeho hlavný partner BILLA
  2. Autorka prezradila motív novej knihy. Poteší nielen romantičky
  3. Ako uľahčiť opatrovanie seniorov doma
  4. Diskusia o elektromobiloch nie je „súťaž krásy“
  5. Ako si zabezpečiť krytie liečby a karantény v zahraničí?
  6. Dominika Kavaschová: Netušila som, že mám v sebe toľko nehy
  7. Ako sa dostať z Bratislavy do Nitry, Bystrice, Popradu a Prešova
  8. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  9. Košická štvrť je súčasťou odpadového experimentu.
  10. Kúpa vozidla cez inzerát či od malého predajcu je rizikovejšia
  1. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky 5 386
  2. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021 4 984
  3. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 3 885
  4. Jeden deň na Bratislavu nestačí 3 582
  5. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 498
  6. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké? 3 406
  7. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 3 346
  8. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu 3 253
  9. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 2 690
  10. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 2 516
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Rekordných desať tímov a celkovo štyridsať jazdcov počas mesiaca jún zvolilo ekologickejšiu formu dopravy do práce, vďaka čomu sa v celoslovenskej kampani Do práce na bicykli umiestnil Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) na 26. mieste s úsporou viac ako 2,6 tony CO2.


2 h

Vďaka cyklobusom sa aj tento rok bezpečne spolu s bicyklom dostanete z Trenčína do Bánoviec nad Bebravou aj do Nitrianskeho Rudna.


2 h

Na túto ale aj mnohé iné otázky od vás odpovedáme v našej právnej poradni.


17 h

Uplynulý týždeň zachránilo Košecu čerstvo vyčistené koryto. V nedeľu sa voda už valila Košeckým Rovným.


4 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po ťažko zraneného Milana priletel záchranársky vrtuľník, zdravotníci bojovali o jeho život viac ako hodinu.


21 h

Rozsudok nie je právoplatný.


18 h

O udalosti informovali hasiči.


1. aug

Slovenskom sa ženú búrky.


1. aug

Už ste čítali?