POVAŽSKÁ BYSTRICA. Jeho semináre sú zamerané na tradičné formy karate, ktoré vznikli na japonskej Okinawe. Pravidelne navštevuje kluby karate v Považskej Bystrici a Ilave a navštívil Karate klub v Považskej Bystrici.
Plná telocvičňa
Hoci boli dva tréningy určené pre trénerov a učiteľov karate, či nositeľov vyšších stupňov, mohol prísť do telocvične pod sídliskom Rozkvet hocikto. Telocvičňa sa však nedá nafúknuť, a tak mohol Ogawa pracovať len so sedemdesiatkou žiakov. Dobrá nálada, množstvo pozitívnej energie a super atmosféra," tak hodnotili akciu borci z Maďarska, Česka a Slovenska. Kluby z celej Európy pozývajú pri jeho návštevách borcov zo spriatelených klubov.
„Trénovali sme techniku kopov, princípov kata a všetko, čo sme chceli so shihanom prebrať a v čom sme sa chceli zdokonaliť. So záujmom sme sledovali, ako predvádzal rôzne techniky a pri cvičení opravoval a upozorňoval jednotlivcov na chyby. Je veľmi skúsený a trpezlivý. Bolo zaujímavé, ako v pokoji a trpezlivo všetko vyriešil," povedal predseda šétréner považskobystrického klubu Pavol Iskra.
Chýba podpora
Oddiel v Považskej Bystrici fungoval už pred zmenou režimu. Už dvadsaťdva rokov ho vedie Pavol Iskra. „Bolo to po príchode z vojny. Na Považí vyrastali vždy dobrí karatisti, mnohí úspešní reprezentanti. Či v Považskej Bystrici, alebo v Ilave, kde vedie klub úspešne Kamil Horák. Ako každý šport, aj karate by sa bez sponzorov nezaobišlo. Najmä vtedy, ak žije iba z členských príspevkov. Nepamätám sa, že by nám mesto za takmer štvrťstoročie pomohlo. Nebyť Ľubomíra Harvánka, ťažko by sme sa mohli pripravovať na súťaže či pozvať shihana Takeji Ogawu," skonštatoval Iskra.
Deti sa venujú karate aj dnes, hoci podľa Iskru nie v takej miere, ako pred niekoľkými rokmi. „Chýba im väčší zápal a vôľa trénovať a vytrvať. Ak si niekto myslí, že po roku sa všetko naučí, je na omyle. Mnohí, ak nevyhrajú na turnaji, nechajú tento náročný šport tak. Zabúdajú, že ak chcú byť lepší, ako iní, musia o to tvrdšie trénovať," dodal predseda klubu.
Shihan Ogawa
Shihan Takeji Ogawa začal cvičit karate ako desaťročný. V roku 1969 prijal pozvanie Alfréda Schultza, prichádza do školy pána Herzoga vo Viedni. Neskôr sa presťahoval do Linca a v blízkom mestečku Steyer žije do dnes. Stál pri zrode organizovaného karate na Slovensku, tridsaťpäť rokov bol hlavným inštruktorom slovenského karate. Ako tréner reprezentantov Československa bol v roku 1980 pri prvej historickej bronzovej medaile Tibora Mikuša na ME v Barcelove. V rokoch 1985 -1992 bol reprezentačným trénerom Rakúska. Od roku 1995 pôsobí ako technický inštruktor pre Goju ryu vo WKC (Svetovej konfederácii karate).
„Slovensko mi veľmi prirástlo k srdcu. Mám tu mnoho žiakov ale aj priateľov," povedal Ogawa. Na otázku, či je rozdiel medzi slovenskými žiakmi a ostatnými, iba pokýval hlavou. „Všade sú dobrí i slabší. Či zostanú iba takými, záleží iba na nich. Pamätám si zo seminárov na mnohých. Keď sledujem ich cvičenia, viem, či si vzali moje rady k srdcu a ponaučili sa," dodal shihan.
Úcta
Shihan Ogawa nezdôrazňuje štýl alebo školu karate, ale samotné karate. „Nenútim iných, aby prestúpili na iný štýl. Práve tým som si získal mnohých prívržencov. Chcem šíriť myšlienku karate. Aj ja musím preto mať určitý spôsob myslenia, životného štýlu, energie. Telo sa musí prispôsobiť duchovi týchto myšlienok, tréningu a ďalším veciam, čo je náročné nielen na chápanie," dodal Ogawa.
„Je veľmi skromný. Hoci môžeme uňho hovoriť o vysokom veku, nie je to na ňom poznať. Presvedčili sme sa o tom sami. Žiadne ochabnuté svaly, sila, rýchlosť a vitalita. Nie je preňho urobiť šnúru, rozštep či množstvo klikov. Viac, ako urobíme my, mladší," usmieva sa Iskra.
Hoci je v telocvični najnižší, všetci ho vnímajú s rešpektom. Všetci sa chcú niečo naučiť.
