inci, ktorí v Japonsku žijú.
Ako na vás zapôsobila spomínaná katastrofa?
- Japonsko je krajina, ktorá je často skúšaná podobnými prírodnými katastrofami, ale podľa toho, čo hovoria seizmológovia, k zemetraseniu takého veľkého rozsahu dôjde asi len raz za tisíc rokov. Ako každý v tejto krajine, ale aj mnoho ľudí na celom svete, aj ja sa každý deň pozerám na všetky správy o zemetrasení na severovýchode krajiny s napätím. Pre všetkých boli šokom škody, ktoré spôsobili vlny cunami krátko po zemetrasení. Sú obrovské a počet obetí rastie na závratné číslo. Súcitím so všetkými postihnutými a prajem im, aby čo najviac ľudí, ktorí boli evakuovaní z tejto oblasti našlo svojich blízkych živých a v poriadku.
Na snímke TASR ťažko skúšaní obyvatelia postihnutej oblasti.
Mali ste v postihnutej oblasti nejakých známych?
- Áno, poznám niekoľko ľudí z tejto oblasti, konkrétne práve z mesta Sedai. Našťastie, podarilo sa mi s nimi spojiť a sú v poriadku. Najväčšiu starosť som si robila o kamarátku, ktorá pracuje ako letuška priamo na letisku v Sendai, lebo, ako bolo vidieť na záberoch, toto letisko je blízko pri mori a tiež ho zaplavili cunami. Minulý týždeň mi, našťastie, prišla od nej správa, že je živá a zdravá.
Už ste zažili nejakú prírodnú katastrofu v Japonsku, resp. dotýkala sa oblasti, v ktorej žijete?
- Žijem tu sedem rokov, takže som niekoľko menších zemetrasení už zažila. Napríklad vo Fukuoke, v Nare a aj tu v Kobe. Zažila som aj veľa tajfúnov, najmä v roku 2004, keď som prišla študovať do Fukuoky. V tom roku bolo leto obzvlášť bohaté na tajfúny, ktoré sa prehnali priamo cez Fukuoku. Zemetraseniu sa nevyhlo ani mesto Kobe, kde teraz žijem. Zastihlo ho 17. januára 1995 a vyžiadalo si viac ako šesťtisíc obetí. Len pre zaujímavosť, často sa hovorí o zemetrasení Kobe, ale presný názov v japončine je veľké zemetrasenie Hanshin-Awaji, pretože epicentrum bolo blízko ostrova Awaji a postihnutá oblasť Kobe a Osaka sa nazýva Hanshin. Viacerí z mojich kolegov mi hovorili, ako toto zemetrasenie prežili a každému návštevníkovi Kobe by som odporučila navštíviť tunajšie múzeum venované tejto katastrofe. Ja sama som v ňom bola dvakrát a zanechalo vo mne hlboký dojem. Zemetrasenie v Kobe malo silu 6.9 stupňa Richterovej stupnice, takže bolo omnoho slabšie ako nedávne zemetrasenie na severovýchode. Ale aj tak narobilo veľa škôd, pripravilo o život veľa ľudí, pretože táto oblasť nebola vtedy, bohužiaľ, na podobnú katastrofu pripravená. Fotografie prevrátenej diaľnice Hanshin obleteli celý svet. Tragédia v Kobe sa preto považuje za dôležitý medzník, lebo Japoncom jasne ukázala, čo treba do budúcnosti zlepšiť pri stavbách odolných budov, infraštruktúre, ako aj zefektívnení záchranárskej pomoci. Na druhej strane, Kobe vtedy nepostihli vlny cunami, čo je vlastne aj nemožné, lebo mesto nie je pri pobreží Tichého oceánu ako nedávno postihnutá oblasť.
Spomienka na zemetrasenie, ktoré Kobe postihlo v roku 1995. FOTO: PICASAWEB.GOOGLE.COM
Ako tragédia vplýva na obyvateľov Japonska?
- Táto tragédia sa, samozrejme, dotkla každého z nás. Prvou myšlienkou bolo pokúsiť sa skontaktovať s blízkymi a známymi, ktorí boli v postihnutej oblasti. Rovnako aj my sme sa snažili spojiť s kolegami a žiakmi, ktorí sa v blízkosti postihnutej oblasti nachádzali. Prejavuje sa aj veľká solidarita. V oblastiach, ktoré neboli priamo postihnuté, sa organizujú zbierky na pomoc, ľudia chodia darovať krv, každá prefektúra vysiela záchranárske tímy. Prestalo fungovať poštové spojenie do oblasti severnejšie od Tokia. Všetci pozorne sledujú najnovší vývoj situácie, pozastavujú sa mnohé naplánované akcie. Navyše, situáciu komplikujú dočasné výpadky elektriny v hlavnom meste, nedarí sa vyriešiť problémy v jadrovej elektrárni vo Fukushime. Prejavuje sa to aj na návštevnosti. Pozorujeme to i v Kobe. Viacerí ľudia z Európy, ktorí k nám chceli prísť tento alebo na budúci mesiac, svoju cestu zrušili. Naďalej dostávame veľa mailov a odkazov od kolegov zo zahraničia, v ktorých nám vyjadrujú svoje obavy a podporu.
Záchranárske práce. Foto: TASR
Ako sa prejavuje solidarita obyvateľov?
- Televízia informuje o evakuovaných ľuďoch. Väčšina trpí nedostatkom jedla, v nočných hodinách sa snažia šetriť elektrinou. My, čo sme vo vzdialenejších oblastiach a niečo podobné sme nezažili, si len veľmi ťažko vieme predstaviť to, čo títo ľudia skutočne prežili a prežívajú. Napriek tomu sa nevzdávajú, pri rozdávaní jedla stoja v rade, nikto sa nepredbieha. Dokážu sa o jedlo či vodu, ktorých majú málo, podeliť. Mnohí si odoprú svoju čiastku a dajú ju radšej deťom alebo starým chorým ľuďom. Všetci vyjadrujú nádej, že to najhoršie už prešlo a že spoločnými silami sa postupne podarí situáciu normalizovať. Medziľudská súdržnosť – táto japonská vlastnosť, sa aj pri takomto veľkom nešťastí prejavuje tak, že ľudia sa nesústreďujú len na svojich blízkych, ale neustále myslia aj na ostatných, ktorí tiež prežili podobné veľké straty a snažia sa navzájom dodať si ďalších síl. Vo mne, ako Európanke, aj keď v Japonsku žijem už niekoľko rokov, stále necháva hlboký dojem. Na súdržnosť poukazujú aj viaceré zahraničné média. Napríklad, aj keď je nedostatok potravín, rabovanie a okrádanie sa navzájom je v Japonsku niečo nemysliteľné.
Autor: vž
