DUBNICA NAD VÁHOM. Diela významného slovenského výtvarníka Jozefa Vydrnáka môžu v týchto dňoch obdivovať návštevníci výstavy Laudatio, ktorá je inštalovaná v dubnickom dome kultúry.
Vernisáže výstavy sa zúčastnil rekordný počet ľudí. Nadšenci umelcovej tvorby zaplnili výstavnú miestnosť, mnohí postávali na chodbách a našli sa aj takí, ktorí to vzdali, keď zbadali, koľko ľudí prišlo zablahoželať autorovi a pobrali sa domov. Jozef Vydrnák v týchto dňoch totiž oslavuje aj významné životné jubileum – päťdesiat rokov.
Rekordná vernisáž
Množstvom ľudí bol prekvapený aj výtvarník. „Som milo dojatý, skutočne veľmi pekne ďakujem všetkým priateľom, známym aj priaznivcom výtvarného umenia, ktorí sem prišli. Určite každého umelca poteší u toho diváka reflexia na tie jeho diela. Najmä to, že čo do diela šifruje, skladá, maľuje, buduje za tie roky, či hľadá sa, zapôsobí na ľudí a nájdu v obrazoch svoj odraz."
Rad gratulantov bol nekonečný. Každý chcel umelcovi zapriať veľa úspechov v ďalšej tvorbe.
Autor prezradil, čo ho pri tvorbe najviac teší. „Veľmi si vážim, pokiaľ ten obrázok vyvolá v človeku radosť. Ja vlastne pre to aj tvorím. Nechcem za tým hľadať nejaké veľké vedy. Skôr mi ide o to, aby mi jednoduchý človek povedal, že má z toho radosť, že tá farebnosť alebo skladba čiar v ňom vyvolá pozitívne pocity a v tejto uponáhľanej dobe, že sa zastaví a pookreje. Vtedy som naozaj rád."
Využíva rôzne techniky
Jozef Vydrnák počas tvorivého obdobia prešiel mnohými fázami, ktoré sa odzrkadlili aj v rôznych technikách maľby. Profesionálne sa venuje nielen maľbe, ale aj kresbe, voľnej a úžitkovej grafike, ilustráciám a knižným úpravám, typografii a realizáciám v architektúre.
„Techniky, ktoré práve používam, súvisia s tými obdobiami. Ono to je ako s jedlom. Keď sa prejete sladkého, máte chuť na slané. A tak je to aj v prípade umenia. Niekedy jednoducho príde také presýtenie a je potrebná zmena."
Autora zaujalo aj skúmanie sveta prostredníctvom znakov, symbolov a skratiek, čo takisto ovplyvnilo do značnej mieri jeho tvorbu. „Dnešná doba je veľmi informovaná. Keď napríklad zbadáte značku auta, tak si ho vďaka načerpaným informáciám už mnohokrát viete aj vybaviť, predstaviť. Podobne je to aj pri značke nejakého nápoja, ktorú keď vidíte, tak si viete spomenúť na jeho chuť. Aj ja kalkulujem a o svojich obrazov niekedy naznačím symboliku, skratky, časové posuny, kde sa tá vec nachádzala v minulosti a kde je teraz. To sú tie moje typické seky, predely, čiary a vlastne kalkulujem tým, že v divákovi to vyvolá určitú informovanosť."
Prvý dotyk s umením
Jozef Vydrnák si spomína na svoj prvý dotyk s umením. Lásku k maľbe a kresleniu zdedil po svojom otcovi. „Ja sa pamätám na môj prvý dotyk s umením. Bolo to na starej chalupe v Kľúčovom, keď som bol ako dieťa na povale. Bolo to pre mňa dobrodružstvo, lebo tam bolo temno, keďže strecha bola zo škridle. Objavil som tam otcov starý kufor z učňovských rokov. Otec sa celý živo venoval tesárstvu a mal tam veľa obrázkov a kresieb namaľovaných tesárskymi tužkami. Tam som zistil, že aj otec tak amatérsky kreslil."
Okrem tejto skúsenosti životnú cestu maliara za umením ovplyvnila aj učiteľka, ktorá si všimla jeho talent a odporučila autorovým rodičom, aby ho rozvíjali.
„V piatej triede na Základnej škole v Nemšovej moja pani učiteľka zavolala rodičov a povedala, že to, čo robím je zaujímavé a stálo by to za to, aby som vo výtvarníctve ďalej pokračoval. Tak som začal chodiť do Trenčína k akademickému maliarovi Mariánovi Sučanskému. On ma v podstate nijako obzvlášť neučil, skôr ma len jemne korigoval," spomína na svoje začiatky šťastný jubilant.
Jablká nepadli ďaleko od stromu
Jozef Vydrnák pyšne hovorí o svojich synoch, ktorým umenie taktiež nie je cudzie. „Synovia mi robia radosť. Najmladší Miško už ako štvorročný vyhral súťaž v Brne. Potom začal navštevovať Základnú umeleckú školu v Dubnici. Obaja však v piatej triede s maľovaním skončili," priznáva umelec, ktorý je aj tak hrdý na to, čo jeho deti dokázali.
Jedno z vystavovaných diel. Madonna - kresba do kameňa.
Na slávnostnej vernisáži odznelo veľa príhovorov a prianí. Nekonečný rad gratulantov bol tvorený nielen z rodinných príslušníkov, priateľov a známych umelca, ale všetko dobré k jubileu prišli autorovi zaželať aj predstavitelia mesta a výtvarnej obce.
Jozef Vydrnák si vypočul veľa blahoželaní a prianí. On si však do ďalších rokov svojho života želá jediné. „Ja by som si sám za seba zaprial, aby tie múzy kopali aj ďalej a v súkromí, aby moja rodina bola zdravá. Ja si myslím, že keď je človek zdravý a má takú vnútornú vieru v seba a v to, čo robí, tak si môže pokojne sadnúť k robote a pracovať."
