NIMNICA. Kúpeľná obec sa zdala byť takmer opustená. Veď, kto by koncom týždňa behal po ulici, najmä na poludnie a v daždi. My sme však zaznamenali úspech hneď na prvý pokus.
Pani Boženka sadala akurát na bicykel. Myslela si, že niekoho hľadáme, no na otázku prikývla a iba sa usmiala. Keďže bývala kúsok od miesta nášho stretnutia, tvrdila, že o chvíľku je naspäť aj s novinami.
Život sa s ňou nemaznal
Výherkyňa neverila vlastným očiam a iba ticho skonštatovala: „Keď som čítala o výhercovi tento týždeň, povedala som si, že mne sa to stať nemôže," tvrdila pani Boženka.
Porozprávali sme sa s ňou o dnešku i jej ťažkých životných skúškach. „Syn mal tri mesiace do civilu, no z vojny sa nám už nevrátil. Manžel zomrel pred piatimi rokmi, rok predtým som pochovala mamu," poťažkala si výherkyňa.
Vnúčence jej robia radosť
Pani Boženka sa chystala k synovi, kam chodí opatrovať vnúčence.
„Majú tri, šesť a pätnásť rokov. Bývajú tu, neďaleko. Mám aj dcéru, ktorá žije v Púchove. Z jej strany mám dokonca pravnúčence," pochválila sa. Vnúčence jej robia veľkú radosť. Okrem nich sa venuje kvetom doma i v záhradke.
Je dlhoročnou čitateľkou
Naše noviny kupovala ešte jej mama. Po jej smrti si ich kupuje sama. Prečíta ich celé, okrem športu, ktorý čítaval jej nebohý manžel.
Rozhovor aj o situácii vo svete
Pani Boženka prehodí reč na dianie vo svete a začne hovoriť o tragédii v Japonsku. „Sledujem správy pozorne. Možno dôjde na slová jednej rumunskej veštice, a koniec sveta predsa len nastane. Nebojím sa. U nás príde neskôr, lebo všetci tvrdia, že Slovensko je od ostatných vyspelých štátov tridsať rokov pozadu," povie žartom výherkyňa.
Dodá, že v živote nič nevy-hrala a stále nemôže uveriť, že dvadsať eur je už jej. Zaželáme si pevné zdravie a odchádzame.
Kto to bude nabudúce?
Súťaž pokračuje naďalej. Tým, ktorí nepoznajú jej podmienky, pripomíname, že stačí mať doma posledné číslo MY Novín stredného Považia a čakať, či sa pri nich pristaví naše redakčné auto
