Primátor Smeru a poslanci v Považskej Bystrici postihnutých nešetria. Zástancov nenašli ani v Národnej rade.
BRATISLAVA. V Považskej Bystrici majú diery v rozpočte zatiahnuť zdravotne postihnutí a deti do šesť rokov.
Doteraz platili v hromadnej doprave za jazdu tri centy. Od prvého marca platí jednotná cena 66 centov. Schválili to mestskí poslanci za Smer, KDH a SDKÚ na návrh primátora Karola Janasa, ktorý kandidoval s podporou týchto strán.
„Tie ceny sú nad hranicou únosnosti. Ak pripočítam aj ostatné zdražovanie, tak invalidnému dôchodcovi nezostane nič,“ reaguje Monika Vrábľová, šéfka Slovenského zväzu telesne postihnutých.
Na porovnanie – v Bratislave či v Košiciach sa odvezú ľudia so zdravotnými problémami zadarmo. V Považskej Bystrici a okolí žije podľa úradu práce 4200 zdravotne postihnutých.
Bez analýzy
Dopravu zabezpečuje firma MDS, jej predseda predstavenstva Jozef Keruľ je aj nezávislým poslancom a členom mestskej rady. Voličom sľuboval vyššiu kvalitu života. Pri schvaľovaní cestovného vysvetľoval, že ceny treba zvýšiť, lebo klesol počet cestujúcich aj tržby. Na otázky SME neodpovedal, analýzu, aké budú výnosy z cestovného od postihnutých, nedal ani poslancom.
„Tarify vychádzajú z návrhu spoločnosti MDS, pričom ich výška odráža straty spoločnosti pri výkonoch vo verejnom záujme,“ povedal hovorca mesta Filip Obrecht. Chystajú vraj kontrolu nákladov firmy, straty firmy im prikazuje uhrádzať zákon.
Dôvodovú správu podľa poslanca Juraja Smatanu firma predložila na jednej strane formátu A4. Aj pri použití dopravnej karty prinášajúcej zľavy, telesne postihnutí za jazdu zaplatia 30 centov, deti do desať rokov desať centov.
Pri prirátaní 25 centov pre sprievodcu postihnutého, vychádza spiatočná cena jazdy hoci len niekoľko sto metrov do nemocnice na viac ako euro. Pre ľudí je pri takejto cene výhodnejšie cestovať autom.
„Ani sa neunúvali vyčísliť, pre aký ekonomický prínos spoplatňujú plnou sadzbou aj telesne postihnutých,“ hovorí Smatana, ktorý je aj poradcom premiérky Ivety Radičovej pre oblasť životného prostredia. Strata firmy bola vlani 1,474 milióna eur.
Poslanci sa ich nezastali
„Asi mesto nemá inú možnosť, nie je to len problém starostu za Smer,“ hodnotí situáciu v Považskej Bystrici exministerka práce Viera Tomanová (Smer). Za rozhodnutím vidí celkovú politiku súčasnej vlády. Analýza dôsledkov a počet zdravotne postihnutých sa podľa nej nedá vyčísliť. Úrad práce ho SME poskytol za pár minút.
Poslanec Smeru Braňo Ondruš tvrdí, že to nie je tak, že výšku cestovného určujú mestskí poslanci, Miroslav Beblavý z SDKÚ zasa naopak upozorňuje, že je to záležitosť vedenia mesta a ich voličov.
„Je to vážny problém, ale mesto je tak zadlžené, že je takmer pred nútenou správou,“ hovorí poslanec KDH Júlis Brocka.
Ťažko sa im žije za každej vlády
O problémoch telesne postihnutých hovorí šéfka ich zväzu MONIKA VRÁBĽOVÁ.
Ako sa žije telesne postihnutým na Slovensku?
Nemôžem povedať, že by sa mali veľmi dobre alebo veľmi zle – prežívajú. Tí, ktorí majú možnosť si privyrobiť, sa majú lepšie, ale vzhľadom na veľkú nezamestnanosť ich nie je veľa. Veľmi sa bojíme zdražovania.
Ako by mohol pomôcť štát?
Problém je v tom, že sa neustále menia pre nás životne dôležité normy. Ešte si nestačíme ani zvyknúť na prijatý zákon a už má niekoľko novelizácií. Chápem, že zákony sa rodia ťažko, ale nie je možné, aby zákon z roku 2008 mal už viacero noviel.
Ako zložitý je systém zákonov?
Keď k nám prichádzajú klienti so žiadosťou o radu, niekedy máme problém im vysvetliť, koľko zákonov si musia preštudovať a koľko posudkov potrebujú. Ak žiadajú kompenzačné pomôcky, potrebujú posudok z úradu práce. Ak sociálnu službu, potrebujú ďalší, ak chcú pracovať, zase ďalší.
Cítite rozdiel v tom, kto je práve vo vláde pri moci?
Aj áno, aj nie. Teraz je problémom kríza a vláda potrebuje peniaze. Trápi ma však, že na to vždy dopláca najzraniteľnejšia skupina. Nie vždy je možné dostať najlacnejšie lieky, často potom musíme doplácať. Pomôcky síce dostaneme zadarmo, ale nepatria medzi najkvalitnejšie. Sedieť osem hodín na zlom invalidnom vozíku môže zdravotný stav ešte zhoršiť.
Majú firmy záujem o prácu postihnutých?
Moje dlhoročné skúsenosti sú, že radšej nemajú. Je pravda, že ak sa človek stane invalidom, stráca pracovné návyky, niektorí sa však napriek hendikepu veľmi snažia. Časť firem radšej zaplatí sankciu a takýchto ľudí nechcú. Riešenie by som videla v čiastočných úväzkoch, skúsiť to na dve či štyri hodiny.
Michal Trško
