Privítali jar, s Morenami sa rozlúčili na folklórnom festivale

Jar uvítali v Považskej Bystrici folkloristi, deti z materských a základných škôl a obyvatelia mesta, v predstihu. Štvrtý ročník festivalu jarných zvykov Heš, Morena, heš! sa stretol s veľkým ohlasom.

POVAŽSKÁ BYSTRICA. Vystúpenie v kine Mier bolo dva dni pred dňom jarnej rovnodennosti, keď toto ročné obdobie začína. Naši predkovia sa vtedy lúčili so zimou. Symbolom najťažšieho ročného obdobia bola Morena, ktorú upaľovali a hádzali do rieky.
Na festivale jarných zvykov bolo symbolov zimy veľa, na javisku skončilo v kúte či na zemi veľa Morien. Súťažilo sa dokonca o tú najvydarenejšiu a nechýbala tiež jedna špeciálna z Nimnice. Pestrá bola aj ponuka piesní a tancov.

Prišli aj zďaleka

Na vystúpení sme zastihli nielen domácich, v hľadisku boli aj diváci zo vzdialenejších kútov Slovenska. „Veľmi sa mi to páčilo, pricestovala som z Myjavy. V Považskej Bystrici býva dcéra a moja vnučka dnes vystupovala. Bola som už viackrát, nie je to prvýkrát a vždy ma to príjemne prekvapí," prezradila Emília Kadrliaková.

Príbuzní v hľadisku

Pani Jelínková s rodinou prišla z Trenčína. „Moja mama, Helena Sýkorová, bola kedysi členkou Považanu. Rada som prišla. Podľa toho s akým záujmom sledovala program moja Nelka, možno aj jej raz učaruje folklór a bude tancovať či spievať," skonštatovala Petra Jelínková.
Dvojročné dievčatko vydržalo bez nároku na opustenie sály či chvíľku prechádzky sledovať program celé dve hodiny. Zaujalo ju to podľa slov maminy viac ako rozprávky z videa. „Vystupoval tu náš Jakubko, aj preto sme prišli. Moderoval vystúpenie," dodala ešte pani Jelínková.
Na vystúpenie ratolestí sa prišli pozrieť rodičia, ale aj starí rodičia. „Na Tatianku sa prišiel pozrieť okrem mňa aj tatino a bratranec," povedala Monika Turányiová.
„Tam vzadu sedí tatino, mamina, dedko a aj bratranec z Rozkvetu," pochválila sa Dorotka Bulandová.

Hosť zo zahraničia

Tento rok malo Mestské folklórne štúdio na prípravu festivalu obmedzený rozpočet.
„Mohli sme si preto dovoliť pozvať len jedného hosťa zo zahraničia, detský folklórny súbor z Rožnova pod Radhoštěm. Stále však ponechávame, že je to medzinárodný festival. Boli sme s nimi na letnom tábore v Pružine-Priedhorí. Táto akcia bola financovaná z európskeho projektu cezhraničnej spolupráce. Deti prejavili želanie stretnúť sa opäť, a tak sme ich pozvali na festival jarných zvykov. Ubytovaní boli v našom štúdiu," hovorí Anna Galková.

Program

Financie ovplyvnili aj choreografiu programu.
„Pripravila som vystúpenie na efekt, aby bolo divácky chytľavejšie. Zaradila som do neho viac piesní a tancov mimo nášho regiónu. Napríklad tanec štrnástich párov z oblasti Horehronia, sólový tanec z Podpoľania a tance zo Zemplína. Som skôr za prezentáciu regionálnych vecí, ale uchovávam úctu aj k tomu, čomu sa venovali choreografovia predo mnou," dodala Galková.

Zapojenie škôl, škôlok a súťaž

V októbri vyhlásila Anna Galková pre všetky materské a základné školy v meste súťaž o najkrajšiu Morenu, a tiež dostali možnosť pripraviť si krátky trojminútový program, v ktorom by prezentovali, ako rozvíjajú folklórne a ľudové tradície na školách. „Milo ma prekvapil záujem, prihlásilo sa mi osem škôl a škôlok. Je vynikajúce, keď sa v meste takto podchytáva záujem o folklór. Ich vystúpenia som vysoko hodnotila, mali hlavu a pätu a boli veľmi vydarené," hodnotí Galková. Dodáva, že nebolo dokonca potrebné veľké „generálkovanie" pred premiérou.
Hanka Galková hovorí, že v súvislosti s Morenami zažili sme aj jedno prekvapenie, do programu sa chcela zapojiť aj jedna pani mimo nášho okresu z Nimnice, ktorá nám ponúkla svoju Morenu. „Neodmietli sme ju a dali sme jej priestor pre prezentáciu, dokonca získala mimoriadnu cenu," hovorí Galková.
„Doma mám také malé múzeum krojovaných bábik aj samotných krojov. Bola som rada, že som mala možnosť pripraviť Morenu pre tento festival," hovorí ocenená Anna Mikušcová.

Hodili ju do potoka

Morena z materskej školy na Lánskej skončila nakoniec v Domanižanke.
„Nacvičovali sme asi mesiac. Situáciu nám trochu skomplikovalo chrípkové obdobie. Nakoniec vystupovalo deväť detí. Snažili sme sa zachytiť to, čo sme pozisťovali o týchto tradíciách z kníh a DVD nosičov a zapracovať aj regionálne zvyky. Deti nevystupovali len v kine Mier, ale po víkende v pondelok aj v škôlke. Našu Morenu sme spolu vyniesli do Domanižanky," hovorí učiteľka Oľga Briestenská.

Skončila v sude

Iný osud stihol Morenu, ktorú urobili žiaci zo základnej školy na Rozkvete.
„Žiadny potok ani rieku v blízkosti našej školy nemáme, a tak sme hodili Morenu po vystúpení, ktoré sme mali na školskom dvore, do suda s vodou," prezrádza s úsmevom na tvári učiteľka Alena Drblíková.
Program na vystúpenie v kine Mier, ktoré malo reprízu aj v škole, pripravovala s tretiakmi. „Čerpala som podklady pre prípravu vystúpenia z internetu, kníh, niečo mi poradila kolegyňa a niečo sme pozisťovali od starších ľudí z Papradnianskej doliny. Takže to bolo aj dosť regionálne. Príprava trvala asi mesiac, skúšali sme dva až trikrát do týždňa. Deti boli veľmi zlaté, tešili sana každú skúšku. Najradšej by chodili aj každý deň," dodáva Drblíková.
Morenu pripravili starší žiaci. „Boli to siedmačky, s ktorými som vystupovala pred niekoľkými rokmi v Milochove, kde sme mali pripravené jarné folklórne pásmo," hovorí Drblíková.

Najkrajšiu stihol iný osud

Cenu o najkrajšiu Morenu nakoniec získali deti z Materskej školy na Dukelskej ulici. Tá v potoku ani v ohni neskončila. „V škôlke máme kútik slovenskej dediny. Stále ho podľa ročných období obnovujeme. Morena stojí tam," hovorí Vladimíra Mieresová.
Učiteľka vedie v škôlke výtvarný krúžok. Práve deti z neho pripravili tradičný symbol zimy.
„V krúžku mám jedenásť detí. Urobiť Morenu nebol problém. Sú veľmi šikovné. Stretávame sa dvakrát do mesiaca popoludní. Nemali sme však k dispozícii tradičný materiál – prútie. Tak sme si vypomohli nepotrebným kartónom a z neho sme urobili základ pre našu Morenu. Obliekli sme ju do šiat zhotovených z plátenných handričiek, ktoré deti ozdobili farebnou potlačou," dodáva Mieresová.

Príprava skúsenej folkloristky

Program s deťmi zo škôlky pripravovala Vladimíra Hlavčová.
„Intenzívne sme nacvičovali asi tri týždne. Vediem aj krúžok. Pripraviť pásmo nebolo také ťažké. Som členkou súboru Považan, len teraz netancujem, lebo čakám bábätko. Nedá sa," hovorí Vladka Hlavčová. Lásku k folklóru teda odovzdáva ďalej.