POVAŽSKÁ BYSTRICA. Považská knižnica poskytuje služby čitateľom už od roku 1929. Najprv bola obecnou knižnicou, neskôr, v päťdesiatych, sa stala okresnou. Aj po osemdesiatich ôsmich rokoch svojho pôsobenia zostáva inštitúciou, ktorá je pre ľudí dôležitá, lebo knihy aj v dnešnej dobe stále číta veľa ľudí.
Každý hľadá niečo iné
Počas posedenia s najlepšími čitateľmi sa hovorilo o všeličom, o živote, uponáhľanej dobe, ktorá nepraje kultúre a medziľudským vzťahom, či o tom, že ľudia sa akosi menej stretávajú ako kedysi.
Ústrednou témou však boli knihy, čítanie ktorých je pre mnohých z nás stále najlepším relaxom. Každý v nich hľadá niečo iné. „Rád čítam knihy, kde je napätie a dynamika., so strhujúcim dejom, keď človek s napätím očakáva, čo sa stane na ďalšej strane," prezrádza Jozef Václavík.
Niečo celkom iné hľadá v knihách Ľudmila Králiková. „Nachádzam v nich duševný pokoj a pohodu, ktoré sa v tejto dobe úplne z nášho života vytrácajú. Tiež únik a útočisko. Táto doba je hrozná. Som niekedy unavená z toho, čo sa na nás každý deň valí, stačí si zapnúť len správy," vysvetľuje pani Ľudmila. Čítaniu kníh dáva prednosť ešte z iného dôvodu. „Kedysi sa dalo ísť aj tu v regiónoch skôr na divadlo či koncert, dnes už je takejto kultúry pomenej, všetko je drahé. To už nehovorím o ceste do Bratislavy alebo inde. Ako dôchodkyňa nemám ani na cestu ani na vstupné. Knihy sú však stále pre mňa dostupné, tak relaxujem pri nich," dodáva pani Králiková.
Odborná literatúra
Niekto hľadá v knihách relax, niekto ich potrebuje, aby sa vzdelával popri zamestnaní. „Siaham hlavne po odbornej literatúre, predovšetkým z oblasti ekonómie. Potrebujem to pre svoje zamestnanie. Ale čítam aj inú literatúru, ak mi, samozrejme, zostane čas," hovorí Ľubica Tarabová.
Po odbornej literatúre rád siaha aj Jozef Pěntka. „Do knižnice chodím rád. Čítam hlavne tlač, predovšetkým noviny, a keď siahnem po knihách, väčšinou je to odborná literatúra, ale nepohrdnem aj dobrou beletriou. V poslednom období ma zaujal Dominik Dán," hovorí pán Jozef.
Najlepší príbeh je ten prežitý
Pán Pěntka ešte prezrádza, že naposledy ho zaujala kniha s regionálnou tematikou. „Autorku si už, žiaľ, nepamätám a kniha sa myslím volala Päťdesiat rokov za katedrou. Napísala ju žena a opisovala v nej svoj životný príbeh. V Púchove robila učiteľku päťdesiat rokov. Bolo to zaujímavo napísané, vycítil som, že to je prežité, a preto sa to čítalo dobre. Dávam prednosť knihám, z ktorých je cítiť, že autor naozaj prežil to, o čom píše. Vtedy vás dej celkom strhne," upresňuje pán Pěntka. .
Dodáva tiež, že aj naše noviny číta pravidelne a tiež, že si váži aktivitu zamestnancov knižnice, ktorí nikdy nezabúdajú na svojich čitateľov.
Dar učiteľky
Niektorí čitatelia prezradili, čo bolo podnetom, že čítaniu kníh prepadli na celý život. „Pamätám si na to, ako som dostala do daru knižku v škole. Učiteľka mi ju vtedy dala za odmenu ako najlepšej žiačke, so slovami, aby som čítala cez prázdniny. Vtedy neboli knihy bežne dostupné ako dnes. Bola som rada, že ju mám a čítala som. Darček ma tak naštartoval, že teraz si neviem bez kníh svoj život predstaviť. Veľmi rada čítam. K čítaniu som viedla aj svoje deti, a teraz, keď už majú tiež deti, stále im pripomínam, aby im veľa čítali. Len doba je dnes iná, viac televízna, počítačová a veľmi rýchla, tak je to niekedy ťažšie," prezradila Marta Minaričová z Hornej Marikovej.
Čítajúci futbalista
O športovcoch sa hovorí, že veľmi veľa nečítajú. Matej Kardoš, ktorý je žiakom futbalovej triedy v Základnej škola Nemocničná v Považskej Bystrici, je výnimkou. A aká je jeho obľúbená kniha? „Sú to futbaloví divosi od Joachima Masanneka. Super príbeh o chalanoch, ktorí urobia pre futbal všetko. Rád však čítam aj vedecko-fantastických romány alebo knihy, kde sa riešia nejaké záhady," prezrádza ôsmak Matej.
Stále je záujem
Že o knihy a návštevu knižnice je stále medzi ľuďmi záujem, to potvrdila na stretnutí s čitateľmi aj riaditeľka Považskej knižnice Viera Baničová. „Aj títo čitatelia sú dôkazom, že kniha nie je artiklom alebo vecou, ktorá by v dnešnej technickej dobe bola odsúdená na zánik. Do knižnice chodí stále veľa ľudí, ale nielen tých, ktorí si prídu požičať knihu, aby pri nej relaxovali. Chodí aj študujúca mládež, dokonca aj dospelí, ktorí študujú univerzity tretieho veku," povedala Baničová.
