POVAŽSKÁ BYSTRICA. Základná umelecká škola - hudobný odbor, organizovala tento rok už štvrtý ročník súťaže. Kvalita hry, hlavne vo vyšších kategóriách, sa veľmi posunula dopredu. Tento rok mali možnosť porovnávať slovenskí učitelia a žiaci svoju hru aj s účastníkmi z Čiech. Účinkujúcich bolo vyše osemdesiat z 37 základných škôl, z toho šesť bolo českých.
Je dôležitá
Riaditeľ školy Michal Bróska vysvetlil, že súťaž má dôležité miesto medzi ostatnými na Slovensku. Vďaka nej majú možnosť porovnávania a výmeny skúseností v hre na hudobnom nástroji, o ktorý je v poslednom čese veľký záujem, nielen u žiakov, ale aj učiteľov. Súťaž oceňuje aj primátor mesta.
„Teší ma, že súťaž, ktorú organizuje umelecká škola a má aj podporu ministerstva kultúry, býva v našom meste a má už aj medzinárodný ohlas. Sme na školu pyšní," povedal Janas.
Posun vyššie
Kvalitatívny posun bol podľa Martina Ďuriša, jedného z hlavných organizátorov súťaže, hlavne vo vyšších kategóriách.
„Prínosom bolo, že prišli aj súťažiaci z českých umeleckých škôl, pre organizátorov aj zúčastnených je to nová skúsenosť. Česi si veľmi pochvaľovali dobrú organizáciu a sľúbili, že budú u nich robiť určite dobrú reklamu našej súťaži, takže by ich mohlo o rok prísť ešte viac," hovorí Ďuriš. Dobre obstáli aj deti z Považskej Bystrice, teda z organizátorskej školy. Štyri skončili v zlatom pásme. Súťažili jedenásti a získali umiestnenia aj v rámci iných pásiem. „Vždy to robíme tak, že deti dostávajú čestné uznania a tí lepší sa umiestňujú v rámci svojich vekových kategórií, ktorých je päť, v troch pásmach - bronzovom, striebornom a zlatom. Najlepší z každej kategórie je absolútnym víťazom a každý vystúpil v záverečnom koncerte.
Špeciálna cena
Porota potom ešte vyberá súťažiaceho spomedzi týchto víťazov, ktorý sa jej najviac páčil, a ten dostáva špeciálnu cenu. Teraz to bol kvalitný fotoaparát," vysvetľuje Ďuriš. Špeciálna cena putovala do Sládkovičova, vyhral ju Erik Szakál, absolútny víťaz druhej kategórie.
Stále nový nástroj
Ďuriš hovorí, že je veľmi dobré, že existuje súťaž v hre na keyboarde. „Keyboard je nástroj, ktorý je v podstate stále považovaný na nový. Vďaka tomu, že sa môžu na podujatí navzájom žiaci počúvať, aj učitelia počúvajú hru iných, môžu sa porovnávať a vďaka tomu úroveň výučby aj hry súťažiacich rastie," hovorí Ďuriš.
Hrajú aj bratia
Absolútneho víťaza usporiadateľská škola tento rok v žiadnej kategórii nemala. Traja víťazi boli z Čiech. Absolútnym víťazom prvej kategórie, čo boli najmladší súťažiaci, sa stal Jakub Kolembus zo ZUŠ Senec. „Hrám dva roky. Darilo sa mi celkom dobre, som spokojný," zhodnotil Jakub.
Hrať na keyboarde sa učí aj jeho starší brat Krištof, ktorý má už pätnásť. Keď sme sa pýtali, či mu starší brat pomáha, keď cvičí, prišla pohotová odpoveď „Nie, mne radí učiteľ. A do cvičenia ma nikto nemusí nútiť. Baví ma to. Skladám aj vlastné pesničky," pochválil sa Jakub.
Erik Szakál, víťaz druhej kategórie, získal aj špeciálnu cenu spomedzi absolútnych víťazov, kvalitný fotoaparát. Na súťaži bol aj so starším bratom. K hre na keyboarde sa dostali obaja bratia vďaka kamarátovi. „Raz za mnou prišiel kamarát, že má doma taký starý pokazený synťák a či ho vraj nechceme. Zobrali sme ho, opravili a začali hrať. Zapáčilo sa to mne aj môjmu staršiemu bratovi Viktorovi a začali sme potom chodiť obaja do umeleckej školy," hovorí Erik.
So svojím výkonom na súťaži bol spokojný. Priznal sa, že mal veľkú trému, hlavne deň vopred. „Nespal som celú noc, ale oplatilo sa prísť. Víťazstvo ma prekvapilo a veľmi potešilo," hovorí Erik.
Dodáva, že potvora tréma úradovala aj v deň súťaže, keď sa podarilo Erikovi zle prepnúť pedál a pomýlil sa. „Našťastie, aj tak to bolo celkom fajn," dodáva.
Muzikantské rodiny
Trošku menej bol so svojím výkonom spokojný Jakub Žídek z Chebu. Možno to bolo spôsobené aj tým, že jeho mama, učiteľka klavíra, nemohla so synom pred súťažou cvičiť pre zlomenú ruku.
Jakub hrá od šiestich rokov, teda dvanásť rokov. „Najskôr som hrával na klavíri, až neskôr som začal s keyboardom," prezradil. Na keyboarde teda hrá len päť rokov. Je však spokojný, lebo tento nástroj má podľa neho širšie využitie.
Sedem rokov hrá na klávesoch a jedenásť na klavíri Rostislav Telinger, zo ZUŠ Hranice v Českej republike. Prezradil, že na súťaži boli aj nejaké tie chybičky. Miestami mu podľa jeho vlastných slov ušla rytmika a pridali sa aj preklepy, lebo sa mu triasli ruky.
Aj u Telingerovcov je celá rodina muzikantská. „Dedo hrával na heligónke, teta hrá na husliach, otec na akordeóne. Práve on ma dotiahol k muzike," hovorí Rasťo. Prezrádza tiež, že má vlastnú kapelu. „Hrávame gotic metal a night wish," upresnil. Vlastné skladby odzneli aj na súťaži.
S Luckou Velebnou zo ZUŠ Mojmírovce, víťazkou v druhej kategórii, sme sa porozprávať nemohli. Musela žiaľ odcestovať ešte pred vyhodnotením.
Autor: berko
