školy Medňanská v Ilave dopadol piaty ročník Zlatého Amosa najlepšie, ako mohol.
Cieľom projektu je predovšetkým popularizácia učiteľov, ktorí podľa hodnotenia žiakov významne prispievajú k vytváraniu kvalitného vzťahu medzi žiakmi a učiteľmi.
Janka učí šestnásty rok. Svoju 4. B má od jej prvých školáckych krôčikov. Tvrdí, že je s nimi už tak zžitá, že stačí prísnejší pohľad, a trieda vie, čo od nej očakáva, a naopak. So svojimi žiakmi a ich rodičmi si rozumie veľmi dobre.
Kto všetko mal v tom prsty?
Pedagógov prihlasujú do súťaže ich žiaci. Bolo tomu tak aj v tomto prípade?
„Mali napísať moju stručnú charakteristiku, prípadne príhody, ktoré sme spolu zažili. Musela som prihlášku podpísať, aby bola platná. Pozorne som si ju prečítala. Myslím si, že v nej mali prsty aj rodičia, pretože napísať ju takým štýlom, by asi nezvládli ani niektorí žiaci z druhého stupňa," tvrdí učiteľka.
Aká je?
A ako vnímajú žiaci svoju triednu?
„Naša pani učiteľka je veľmi milá, usmievavá, vie nás rozosmiať aj pohladiť. Vie vždy správne vyhodnotiť situáciu, v ktorej sa nachádzame a vždy vie spravodlivo rozhodnúť. Keďže sme už štvrtáci a učí nás od prvej triedy, je nielen naša triedna, ale aj taká naša druhá mama. Máme s ňou nespočetné množstvo zážitkov. Či už v škole alebo mimo nej," charakterizovali Janku jej žiaci.
Anjel za katedrou
„Keď sme boli druháci, čakala nás škola v prírode. Plní očakávania i strachu, ako zvládneme päť dní a nocí bez rodičov, súrodencov, obľúbenej hračky či postele. Naše obavy a strach vyriešila zorganizovaním „noci prežitia". Po prvýkrát sme v škole mohli aj spať! Večer plný súťaží sme zakončili perfektnou opekačkou a rozprávaním strašidelných príhod. Aj keď sme spali iba na žinenkách a v spacákoch, ku spokojnosti nám nič nechýbalo. Školu v prírode sme tak zvládli bez problémov a ešte dlho sme na ňu spomínali," napísali žiaci.
Ďalšie príbehy boli o zvládnutí vybraných slov formou hry alebo o plaveckom výcviku. Na záver prihlášky žiaci napísali. „Je nám ľúto, že v júni sa s ňou rozlúčime a pôjdeme na druhý stupeň. Rozmýšľame, akým darčekom ju obdaríme, aby na našu 4. B nezabudla. Zrejme to bude anjelik, lebo ona nás vždy ochraňovala pod svojimi veľkými anjelskými krídlami," píše sa v prihláške.
Čo ju čakalo
Janka Koštialiková postúpila na radosť detí z takmer päťdesiatky prihlásených pedagógov do šestnástky, ktorá upútala organizátorov najviac. Čo bude nasledovať, netušila. Všetko sa mala dozvedieť na sústredení v Kežmarských Žľaboch.
„Tam nám oznámili, čo sa od nás očakáva a čoho sa máme vyvarovať. Premietli nám záznam z minuloročného finále, aby sme mali predstavu o štruktúre celého programu. Dozvedeli sme sa, že sa budeme musieť spolu s piatimi žiakmi prezentovať krátkym, dvojminútovým programom, ktorý by mal spĺňať určité kritériá. Aby vystúpenia jednotlivých semifinalistov boli pestré, žrebovali sme si žánre. Mali sme šťastie. Horor, sci-fi, western, muzikál, talk-show, detektívka... My sme si vybrali cestopis!" spomína s úsmevom pani Janka.
Z témy mala obrovskú radosť, pretože jej trieda mohla zúročiť všetko, čo získala a naučila sa v rámci vyučovania či krúžku. Výhodou bol aj fakt, že v tomto školskom roku realizuje so žiakmi projekt s názvom Slovensko ako na dlani.
Až do finále
Po prezentácii postúpila sympatická učiteľka z Ilavy až do Košíc, kde sa malo rozhodovať o tom, kto získa korunu, žezlo a titul Zlatý Amos 2011. Na ňu, desať žiakov a rodinný sprievod, ktorý tvorili manžel a staršia dcéra, čakala takmer päťhodinová cesta do metropoly východu Slovenska.
„Dvakrát sme prestupovali, deti zavčasu vstávali a aj bio predpoveď nebola práve priaznivá. Zvládli sme však prestupy, neútulnú železničnú stanicu v Žiline, aj množstvo batožiny. Privítala nás vynovená košická stanica a čakanie s otáznikmi, či postúpime ďalej. Deti však boli úžasné. Aj keď boli z cesty unavené, na javisku pôsobili veľmi profesionálne. Vystupovali suverénne a s úsmevom na tvári", opisuje cestu do finále pani Janka.
Ešte v ten večer sa rozhodovalo o finalistoch, medzi ktorými učiteľka z Ilavy nechýbala. Ďalšie dva dni sa všetci pod vedením režiséra zdokonaľovali. Vymenila sa porota a najlepšiu osmičku čakalo finále.
„Všetok ten lesk a noblesa boli pre nás cudzie a nevšedné. Dostali sme sa do poslednej štvorky, ktorá musela zodpovedať ešte niekoľko otázok na telo. Veľmi sme sa ich obávali, ale nakoniec to nebolo také hrozné. A potom to prišlo. Bol to skvelý pocit, keď vyhlásili súťažné číslo 7, pod ktorým sme vystupovali, ako víťazné. I keď deti v obecenstve patrili k najmladším účastníkom, radovali sa tak oduševnene, že sme ich zo zadných radov počuli až na pódium," spomína Janka.
Domov sa vrátili ako olympijskí víťazi. Síce bez medailí, ale s korunkou na hlave a žezlom v rukách. „Rodičia nám na stanici pripravili príjemné privítanie vo forme srdečných slov a prekrásnej kytice. Týmto by som sa im rada ešte raz poďakovala. Za to, že nám držali palce, verili nám a od začiatku nás podporovali. Som rada, že sme ich nesklamali," dodáva učiteľka.
Na druhý deň jej deti v triede pripravili ďalšie prekvapenie - nástenku plnú fotografií z finále a výstrižkov z novín. Celej tejto výzdobe kraľuje transparent, na ktorý sa podpísali členovia skupiny No Name, ktorí svojimi piesňami dotvárali atmosféru na tomto podujatí.
Domáca úloha
Po získaní ceny dostali Jankini žiaci nevšednú domácu úlohu, ktorú radi splnili. Vybrať miesto, kam by chceli ísť na konci školského roka za odmenu na výlet. „Zatiaľ vedie bezpečne Tatralandia. Majú pred sebou ešte dva mesiace školy, no najradšej by išli už dnes!" smeje sa učiteľka.
Tvrdí, že ocenenie by si zaslúžili všetci pedagógovia, ktorí sa súťaže zúčastnili. „Boli sme výborná partia z celého Slovenska. Neviem, či sa v takomto zložení ešte niekedy stretneme. Obdivujem tvorivosť, s akou dokázali spracovať jednotlivé žánre. Ich scénky boli prepracované, nápadité, často spestrené hudbou či projekciou. Myslím, že keď sa bude v júni vysielať záznam z finále, budú sa mať diváci na čo pozerať," hodnotí súťaž víťazka.
Nositeľka ocenenia Zlatý Amos 2001 Janka Koštialiková verí, že súťaž i jej vyvrcholenie zostane v hlavičkách jej štvrtákov na celý život
Autor: YETTY
