POVAŽSKÁ BYSTRICA. Medzi študentov sme sa vybrali do dvoch stredných škôl, voľba padla na priemyslovku a gymnázium.
Mladí ľudia postávali, či posedávali na chodbách alebo v triedach. Podľa výrazu tváre sa dalo rýchlo zistiť, ktorí už to majú za sebou.
Najviac sa báli jazykov
Študent priemyslovky, Peter zo 4. D triedy z odboru prevádzka a technika dopravy, čakal na vyhodnotenie. „Sadla mi otázka, takže to bolo fajn. Čaká ma ešte slovenčina, urobil som už angličtinu,“ hodnotil Peter.
Chlapci zo 4. A triedy čakali na vyhodnotenie maturity z odborných predmetov vonku pred školou. „Toto je fajn, veľmi som sa ani nemusel učiť. Jazyky boli horšie. Teda myslím testy, sloh bol celkom fajn. Na testoch to bolo skôr o náhode. Cudzí jazyk je v pohode, ten budeme potrebovať, i keď by sme sa mali viac učiť pre naše odbory. Ale zo slovenského jazyka a literatúry je toho zbytočne veľa, i keď všeobecný prehľad človek mať musí,“ prezradil Martin.
Súhlasili s ním aj spolužiaci. „Zo slovenčiny máme len dve hodiny a maturujeme ako gympláci. Nie je to dobre nastavené,“ tvrdil Jakub. Študenti, ktorí chcú pokračovať v štúdiu na vysokej škole, tvrdili, že tam je to v prvých semestroch hlavne o matematike a fyzike. Tomu by bolo potrebné sa viac venovať.
Dobrá téma a zlé „okno“
Na poschodí sme zastihli chlapcov z inej triedy. Posťažovali sa na odpoveď z angličtiny.
„Mal som super tému – turista v Londýne a zdravie, ale tiež hrozné „okno“. Nevedel som si spomenúť na úplne primitívne slovíčka. Čo už. Uvidíme, ako dopadnem,“ posťažoval sa Mišo. Martin závidel tému jemu aj Patrikovi. „Ja som mal šport. Tak som sa rozhovoril o majstrovstvách sveta v hokeji. Dalo sa,“ usmieval sa Patrik. Chalanom vôbec neprekážalo, že ich fotografujeme. Brali to s nadhľadom a smiali sa.
Dobré rady
Skôr k prírodným vedám ako k humanitným predmetom inklinuje aj Lukáš, ktorého sme zastihli počas maturít v gymnáziu. Chcel by pokračovať v štúdiu na medicíne, ak sa to nepodarí, tak na chemicko-technologickej fakulte.
„Učil som sa hlavne slovenčinu a angličtinu. No a nemal som šťastnú ruku. Zo slovenčiny som vytiahol staroslovienčinu a z angličtiny som mal prekladať článok o tom, ako vznikli noviny Sme, a potom o tom rozprávať. Dosť ťažké, takže uvidím,“ prezradil Lukáš.
Dodal, že na slovenčinu sa učil päť dní. „Ťažko sa mi to všetko pamätá, neviem v tom nájsť súvislosti. Pri chémii a biológii je to iné. Tam som si veľa zapamätal z hodiny, to ma baví, a tam som doma. Takže som sa nemusel až tak učiť. Kto sa však nepripravuje na maturity priebežne, ťažko to zvládne,“ tvrdí Lukáš.
Pomohli pokusy, zmätok vo filozofii
Spokojná bola Lukášova spolužiačka Daniela, ktorá mala už všetko za sebou. Ďalej chce ísť študovať za zverolekárku. „Som taký typ ako Lukáš. Najviac som si zapamätala z hodín, na ktorých sme robili pokusy. Inak, myslím si, že nás v škole dobre pripravili. Pri slovenčine mi pomohlo aj to, že som čítala knihy a sledovala filmy,“ tvrdí Daniela.
Ich kamarátka Veronika je celkom iného razenia. „Na slovenčine som si to užívala, dokonca som recitovala Mor ho! Viac sa bojím Náuky o spoločnosti. Vo filozofických smeroch už mám trochu zmätok,“ posťažovala sa Veronika.
