j Bystrici zapísalo. O ňom aj rôznych aktivitách združenia sme sa zhovárali s Jaroslavom Semančíkom.
Súčasťou veľkej jarnej cyklojazdy bola aj anketa. Čo je jej cieľom?
- Cieľom ankety je získať podklady pre vytvorenie siete cyklotrás v Považskej Bystrici. Myslíme si totiž, že trasy pre cyklistov by sa nemali navrhovať od zeleného stola, ale že je potrebné poznať predovšetkým potreby a názory ich budúcich používateľov a reálne skúsenosti cyklistov v meste.
Čím viac ľudí sa v ankete vyjadrí, tým lepšie sa bude môcť pri budovaní cykloinfraštruktúry v meste zohľadniť názor verejnosti. Anketa bola zverejnená aj v mestských novinách a je možné ju vyplniť aj elektronicky na adrese www.bystricykel.sk/pb/cykloanketa.
Na čo je zameraná anketa a kde môžu ľudia lístky odovzdať?
- Otázky sa zameriavajú predovšetkým na to, ako ľudia vnímajú pohyb na bicykli v meste a jeho bezpečnosť a na získanie konkrétnych podnetov, odkiaľ a kam potrebujú na bicykli cestovať najčastejšie, ktoré miesta vnímajú ako nebezpečné a kde sú potrebné zmeny. Čisté anketové lístky sa dajú získať aj v centre služieb občanom na mestskom úrade a vo vybraných cyklopredajniach, kde sa zároveň odovzdávajú vyplnené do schránok. Anketa trvá do 31. mája. Elektronicky na webe je zatiaľ vyplnených niekoľko desiatok dotazníkov, papierovo v zberných schránkach sme to zatiaľ nezisťovali. Zo získaných odpovedí vyžrebujeme niekoľko výhercov vecných cien a možnosť osobne si vyskúšať ľahocykel.
Výsledky ankety budú prezentované na komisii pre dopravu a životné prostredie, zverejnené na našom webe a poskytnuté médiám. Budú hlavne cenným podkladom pri budúcej tvorbe koncepcie bicyklovej dopravy v meste.
Združenie iniciovalo v minulosti vytvorenie pracovnej skupiny, ktorej cieľom je aktívne pracovať na podpore cyklodopravy v meste aj okolí. Pracuje ešte?
- Pracovná skupina formálne stále existuje, ale už sa asi rok nestretla. Funguje to tak, že iniciatíva je na nás - keď máme nejaký podnet, kde by sa čo mohlo zmeniť, tak sa skupinka stretne a rieši sa to. Okrem nás, z Bystricykla, je tam aj vedúci útvaru rozvoja mesta a majetku a náčelník mestskej polície. Hoci podnety nejaké máme, nemali sme už dlhšie čas ich poriadne spracovať. Je potrebné fotograficky zdokumentovať konkrétne existujúce riešenia v iných mestách. Snažíme sa podnety spracovávať čo najpresvedčivejšie, práve s príkladmi z iných, najlepšie slovenských miest, lebo často je prístup zodpovedných veľmi rezervovaný, nedôverčivý. Je ale škoda, ak sa preto, že navrhované riešenia nezaisťujú stopercentnú bezpečnosť, neurobí radšej vôbec nič. Ale pracovnú skupinu chceme znova rozhýbať.
Aký názor má vaše združenie na zúženie hlavnej cesty prvej triedy, ktorá ide cez mesto?
- Zúženie hlavnej cesty I/61 veľmi podporujeme, pri tom, ako sa zmenila premávka po spustení diaľnice, tam bohato stačí dvojprúdovka. Nedávno vytvorené farebné odbočovacie pruhy sú pri takejto premávke zbytočne veľkorysým riešením, s tým miestom by sa dalo naložiť lepšie, ak by nebola v hľadáčiku len motorová doprava. Nejde len o vytvorenie priestoru pre cyklistov, ale aj pre chodcov. Dodnes sú tu nedôstojné chodníky obohnané zábradliami, pri Tatra banke sa nevyhnú dvaja chodci oproti sebe. Zúženie by prinieslo celkové poľudštenie stredu mesta. Dnes je zábradliami obohnaná hlavná cesta obrovskou bariérou, aká do centra mesta nepatrí. Ideálny stav je toľko skloňovaný mestský bulvár. Pokiaľ viem, nikto ho však teraz aktívne nerieši.
Dávalo združenie aj nejaké pripomienky v súvislosti s trasami do blízkeho okolia?
- Ohľadom trás do okolia sme zatiaľ pripomienky nedávali. Železničným koridorom do Púchova sa však chce zaoberať náš nový člen Roman Bátora. To je záležitosť hlavne Trenčianskeho samosprávneho kraja. Prepojenie Považskej Bystrice s Púchovom by po tejto strane, cez Milochov, bolo rozhodne lepšie a bezpečnejšie než po druhej strane, cez Nimnicu. Tam je to síce súčasťou vyznačenej Považskej cykloturistickej magistrály, ale nie je to veľmi bezpečná cesta a nevidím reálne, že by sa na nej niečo v budúcnosti menilo. Paralelná samostatná cestička pre cyklistov by tam bola veľmi drahá. Do Prečína by mohlo byť veľmi pekné napojenie cez záhradky za kotolňou na SNP. Ak sa dobre pamätám, chýba tam len niekoľko sto metrov cesty na strane pred Prečínom. Všetko je o tom, že treba projekt, peniaze, majetkovoprávne vysporiadanie úseku na lúke, až potom sa dá niečo realizovať. Zatiaľ sme asi pred prvým bodom.
Čo je najväčším problémom pri budovaní cyklotrás?
- Podľa mňa nedostatok záujmu. Zodpovední súhlasia, že je to dobrá vec, že ich podporujú, ale vlastná iniciatíva chýba. Je to vnímané ako okrajová záležitosť. Politici a úradníci do práce na bicykli nejazdia, chýba im osobná motivácia.
Často namiesto toho, ako by to išlo, radšej hľadajú dôvody, prečo to nejde. Bicykel je vnímaný ako dopravný prostriedok minulosti, detí alebo nejakej ekologickej minority.
A čo financie? Nie je toto hlavnou prekážkou, prečo sa nič nerobí?
- Áno, aj toto je jeden z problémov, ale niektoré riešenia pre cyklistov môžu byť aj lacné, často stačí úprava dopravného režimu alebo značenia na komunikáciách.
Odpadajú tým aj majetkovoprávne záležitosti s pozemkami. Ak to však má byť napr. na úkor niekoľkých parkovacích miest, už to nejde. Obmedziť automobilovú dopravu v prospech šetrnejších druhov dopravy je u nás stále tabu. Zodpovední si neuvedomujú, že cyklista je pre mestský rozpočet lacnejší než motorista. Výsledkom dlhodobého uprednostňovania individuálnej automobilovej dopravy potom je, že automobilizmus v meste stále rastie a všade sa riešia problémy s parkovaním.
Pritom „vyriešiť parkovanie v meste“ je z finančného hľadiska pre mestský rozpočet aj z priestorového utópiou. Relatívne najdrahšie je budovanie nových asfaltových cestičiek na zelenej lúke. Tie sa nezaobídu bez financovania z eurofondov. Už dnes, v chudobnom roku, však sa na ne mohla robiť projektová príprava.
A sme zase pri tom záujme a iniciatíve.
