POVAŽSKÁ BYSTRICA. Chronické civilizačné choroby sa podieľajú na predčasnej úmrtnosti až šesťdesiatimi percentami. Odhaduje sa, že fyzická pasivita sa podieľa pätnástimi až dvadsiatimi percentami na srdcovo-cievnych ochoreniach, cukrovke a niektorých druhov rakoviny. Riziko srdcovo-cievnych chorôb sa zvyšuje až 1,5-násobne u ľudí, ktorí nevykonávajú ani minimum odporúčaných fyzických aktivít. Celosvetovo sa odhaduje, že viac ako 60 percent dospelých nemá žiadny zdraviu prospešný pohyb.
Tieto alarmujúce čísla viedli Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), aby zaradila do svojho kalendára na 10. mája nový svetový deň pod názvom Pohybom ku zdraviu.
Stačí tridsať minút
Najlepšou prevenciu, ako predchádzať civilizačným ochoreniam, je pohyb. „Netreba žiadnu veľkú telesnú aktivitu. Stačí minimálne 30 minút pohybu s primeranou intenzitou každý deň.
Aký druh pohybovej aktivity uprednostniť? „Sú to tzv. aeróbne cvičenia – beh, rýchla chôdza, bicyklovanie, plávanie a iné. Pri všetkých spomínaných aktivitách stúpa spotreba kyslíka, prehlbuje sa a mierne zrýchľuje dýchanie a srdcová činnosť. Sprievodným znakom je tvorba tepla charakterizovaná potením. Srdcová frekvencia má z pokojových hodnôt, u netrénovaných osôb medzi 60 - 70 za minútu, stúpnuť na 110 - 120 za minútu,“ vysvetľuje Daniela Hlušková z regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
Budete sa cítiť lepšie
Výzva viac sa pohybovať má svoje opodstatnenie Podľa Hluškovej výsledky ukazujú, že ľudia, ktorí zaradili do života pravidelnú telesnú aktivitu, žijú plnohodnotnejší život. „Lepšie zvládajú stres, spia, majú nižšiu váhu, majú silnejšie kosti a ohybnejšie kĺby. Taktiež majú menej problémov v sexuálnom živote, menšie riziko cukrovky a depresie, v lepšom stave srdce, cievy a pľúca. A čo je dôležité, majú väčšie sebavedomie, pretože vzali svoje zdravie do vlastných rúk,“ hovorí.
Dodala, že okrem nedostatku pohybu na zdravie má vplyv aj nesprávne stravovanie a fajčenie. Tieto tri faktory prispievajú ku globálnej predčasnej úmrtnosti na chronické choroby.
