POVAŽSKÁ BYSTRICA. V strednej zdravotníckej škole sme zastihli počas maturít študentov večerného pomaturitného študijného odboru zdravotnícky asistent. Za zelený stôl sa v jedno horúce popoludnie prišlo potrápiť dvadsaťpäť maturantiek a jeden maturant.
Boli medzi nimi aj mamy, ktoré prežívali dvojnásobnú nervozitu. Maturovali totiž ony, ale tiež ich ratolesti.
Brala to trochu inak
Ženy, ktoré majú už rodiny, pristupovali k maturite veľmi zodpovedne.
„Som šťastná, že to mám za sebou. Nebrali na nás úľavy ako na večernistov, že chodíme do práce, máme rodiny a tak. Učili nás všetko dôsledne a do podstaty. Tak by to však malo byť. Teraz som brala štúdium inak, ako keď som bola mladá. Čo som sa naučila ako opatrovateľka v Nemecku, určite využijem,“ prezradila pani Ľubka Slaninková, ktorá sa na maturity pripravovala poctivo asi mesiac.
Doma má dvadsaťdvaročného syna. „Podporoval ma v snahe doplniť si vzdelanie. Verím, že bude na mňa pyšný, dopadla som veľmi dobre, za jedna,“ usmieva sa Ľubka.
Dodáva, že teraz už chápe syna, keď je občas nervózny. „Študuje na vysokej škole. Keď som sa pred maturitami bála, povzbudzoval ma. Nezabudol však pripomenúť, že takých skúšok, ako mám ja, máva on päť. Nie je to veru ľahké študovať, lepšie ho teraz viem pochopiť,“ vysvetľuje úspešná maturantka. Priznala sa, že pred jej maturitou išlo doma všetko bokom. „Konečne upracem,“ sľúbila sama sebe Ľubka.
Spolupráca mamy a dcéry
V jednej triede, dokonca v jednej lavici, sedeli počas večerného štúdia aj matka s dcérou. Maturity zvládli obe veľmi dobre. Mária Kopincová pracuje spolu s mamou dokonca v jednom súkromnom penzióne v Hornej Marikovej.
Ako sa pripravovali na maturitu? „Najlepšie si zapamätám, keď sa učím nahlas. Ja som to všetko čítala, a potom opakovala a mama len počúvala a učila sa tak spolu so mnou,“ hovorí o predmaturitnej spolupráci Mária.
Dvojnásobná nervozita
V jeden deň maturovali aj dvaja členovia rodiny Markovičovcov. „Mám už nervy v kýbli. Aj som si vytiahla otázku – nervy. Som šťastná, že to mám za sebou. Najprv sa mi zdalo, že nič nenapíšem, ale nakoniec mi to celkom dobre zapaľovalo. Len neviem, kde som si dala občiansky v tom zmätku a strese,“ povedala tesne po maturite Erika Markovičová z Udiče.
Nervozita bola v jej prípade dvojnásobná. „Dnes maturoval aj môj syn Patrik, na priemyslovke. Dúfam, že sa držal. Mal slovenčinu,“ prezradila Erika. Priznala sa, že v tento hektický rok plný skúšok a učenia zabudli aj na babkine narodeniny. „Boli sme všetci v strese, aj sme na ňu zabudli. Ale teraz oslávime všetko,“ dodala Erika.
Nešťastná oblička
Andrei, ktorá išla k maturite ako predposledná, držali veľmi všetky prsty nielen na rukách, ale určite aj na nohách jej malé deti. Určite to pomohlo.
„Hlavne syn mi sľúbil, že bude na mňa myslieť,“ prezradila Andrea. Predtým, než vošla do triedy, sa triasla, aby si nevybrala obličku. Žiaľ, stalo sa. „Ťahala som to aj z päty, ale rozprávala som. Bola som prekvapená, že to ide,“ čudovala sa Andrea.
Bude im chýbať
Všetky maturantky svorne skonštatovali, že škola im bude chýbať, aj napriek tomu, že to občas bolo s prípravou pre zamestnanie a domáce povinnosti hektické.
