POVAŽSKÁ BYSTRICA. Vyhodnotenie desiateho ročníka súťaže bolo minulý utorok v Považskej knižnici. Autori mohli zasielať poéziu, prózu a tiež eseje. Rozdelení boli do troch kategórií. V prvej boli žiaci základných škôl, v druhej študenti stredných škôl a v tretej vysokoškoláci a dospelí.
Zúčastnilo sa 47 autorov, ktorí poslali 61 prác. Prevahu mala prozaická tvorba.
Básní bolo menej
Práce hodnotila trojčlenná porota, v ktorej boli dvaja pedagógovia a spisovateľ Peter Kubica. Zuzana Hrenáková, profesorka Gymnázia v Považskej Bystrici, hodnotila súťaž kladne z hľadiska podpory záujmu o literatúru. „Dnes, v dobe, keď sa kultúra nie až tak kladie na prvé miesto, je víťazom už každý, kto číta, píše a koho zaujíma literatúra. Víťazom preto, lebo obohacuje svojho ducha a môže žiť plnohodnotnejšie,“ povedala Hrenáková.
Autori sa podľa nej zamerali hlavne na prozaickú tvorbu. „Poézie akoby sa trošku báli, objavila sa viac len v prvej kategórii,“ dodáva.
Je kratšia, ale netvorí sa ľahšie
Najviac ocenených autorov bolo v prvej kategórii. Bohaté zastúpenie tu mala aj poézia na rozdiel od ostatných dvoch kategórií, kde prvé dve miesta udelené neboli.
Oslovili sme preto práve malých básnikov. „Skúsil som urobiť báseň. Celkom to išlo. Zdalo by sa, že napísať ju je jednoduchšie ako prózu, lebo je kratšia. Ak však má byť o niečom a má v nej byť aj nejaký ten rým, vychádza to asi narovnako,“ hovorí Juraj Hrenák z Považskej Bystrice, ktorý sa zameral na prírodnú lyriku. Jeho báseň je o kolobehu života, o tom, že nikdy nekončí. „Píšem o liste, ktorému sa nechce na jeseň zomrieť, smúti. Zmieri sa s tým, keď zistí, že na jar sa zas objaví ako nový púčik,“ vysvetľuje Juraj. Nepopiera, že je to tak trochu podobenstvo aj o človeku. Získal za svoju básničku druhé miesto.
Modlitba za kvety
Veľa básní má uložených v počítači aj Stela Slemenská. „Prvú básničku som napísala už v štvrtej triede. Nápady prichádzajú samy. Horšie je, keď sa to stane v autobuse a nemám pri sebe blok ani pero. Takže väčšina vzniká doma,“ vysvetľuje Stela, ktorá prišla na vyhodnotenie z Lednických Rovní.
Poradcov a kritikov má pri písaní hneď niekoľko. „Keď mám niečo napísané, poradia mi mama, krstný otec, ale aj pani učiteľka,“ dodáva Stela. Vo svojej básni sa snaží hľadať, odkiaľ pochádza krása kvetov, ktorú treba chrániť.
Niečo o pôvode lásky
Na prózu sa zamerala Sabínka Kvasnicová, ktorá skončila so svojím príbehom o magickom svete z dávnej histórie, z ktorého sa po dúhe dostala na svet láska, na prvom mieste. „Veľmi ma baví dejepis, hlavne rímske dejiny a dejiny starého Egypta. Rada tiež píšem rozprávky, a tu sa to spojilo,“ hovorí Sabínka.
Dodáva, že na to, aby mohla písať, musí aj veľa čítať. Inak by to nešlo, narábať so slovami by bolo nemožné.
Prečo esej a kategória dospelých?
Vo vyšších kategóriách neboli ocenenia na niektorých miestach udelené. V súvislosti s tvorbou desiateho ročníka padli aj kritické slová. „Zarazilo ma, že v niektorých prácach bolo dosť veľa gramatických chýb. Ak bol aj obsah potom dobrý, mohol tento nedostatok posunúť diela v hodnotení trochu nižšie,“ zhodnotila Hrenáková.
Tvorba víťazov súťaže bola tak ako aj po iné roky zaradená do zborníka prác, ktorý sa dostáva aj do škôl. Dielka z neho preto môžu odznieť aj na recitačných súťažiach. Na vyhodnotení Darov reči ich mali možnosť predniesť samotní autori.
A ako hodnotí tento ročník zástupca Považskej knižnice? „Tento rok prevažovala próza, aj sa viac páčila. Najsilnejšie bola zastúpená prvá kategória. Najslabšie bola zastúpená kategória dospelých. Po iné roky nám však prišli jedna či dve práce aj z tejto kategórie, tak sme ju teraz zaradili. Esej sme dali pre vysokoškolákov, veľká odozva nebola,“ hovorí Antónia Šaradínová.
