POVAŽSKÁ BYSTRICA. Majster slova, básnik a spisovateľ, kňaz, teológ, prodekan a vedúci Katedry dogmaticko-morálnej sa predstavil na Považí nielen ako človek, ale aj ako autor.
Jeho životopis i dielo predstavili v základnej umeleckej škole študenti považskobystrického gymnázia.
V pracovných táboroch
Pred skončením štúdia v rokoch II. svetovej vojny vo vojenskom pracovnom tábore mu hrozil trest smrti, ktorému unikol. Fascinovaný Evanjeliom, starozákonnými prorokmi a poučený biedou sveta sa rozhodol študovať teológiu. Po štúdiu teológie v Košiciach a Bratislave ho v roku 1950 internovali do vojenských táborov nútených prác. Spomína na ne vo svojej poézii. „S láskou a vierou som čakal, že ráno vyjde slnko, a že každý deň trvá iba do večera,“ hovorí Tóth.
Kňaz
Na slobodu sa vrátil v roku 1954 ako politicky nespoľahlivý. Vo februári 1969 bol neverejne vysvätený na kňaza Gréckokatolíckej cirkvi a pričlenil sa tak do spoločenstva učeníkov Nazaretského. Dvadsať rokov pripravoval v katakombálnej Gréckokatolíckej cirkvi adeptov na kňazov v tajnej Cirkvi. Po novembri 1989 sa podieľal na zakladaní Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty v Prešove, ktorej bol v rokoch 1990 – 1995 prodekanom a vedúcim dogmaticko-morálnej katedry. Je tiež zakladajúcim členom Spolku Sv. Cyrila a Metoda, členom Slovenského katolíckeho kruhu.
Tvorba
Dielo Jozefa Tótha obsahuje dva zväzky. V prvom sa predstavuje ako básnik, v druhom ako prozaik. „Som z podzemia, preto som sa ani nenádejal, že niekto moje básne či prózu vydá. Väčšinou skončila v zbere papiera. Nie som ani básnikom a ani spisovateľom. Hovorím a opisujem iba to dobré a krásne, čo je na zemeguli,“ tvrdí spisovateľ.
Ide o vyjadrenie človeka. „Dobro, pravda a krása. O nich hovorím celý život. Láska nie je nič iné ako vzťah. Kto ju zažil, v akejkoľvek podobe, povie, že je to nebo na zemi,“ dodal autor.
Tvrdí, že z vydania svojich básní i prózy má veľkú radosť.
Tvorba Jozefa Tótha bola do roka 1995 verejnosti úplne neznáma. Až v roku 2010 zásluhou Teodora Križku bolo vydané súborné literárne dielo Poézia a Próza.
„Ľudia čítajú málo, opúšťajú kresťanstvo. V tom, čo som napísal, sú krásne veci. Nielen ľudsky, ale aj esteticky či filozoficky. Diela dýchajú úžasnou úprimnosťou. V zbierke žalmov sú napríklad aj preklínacie. Poteším sa, ak ľudia pochopia, čo som napísal“ dodal Tóth.
