Sedemnásť členov výpravy, v ktorej boli dvaja sponzori z Bratislavy, čakalo 17 hodín strastiplnej cesty. „Poľské cesty boli hrozné, nekvalitné, ale v Litve a Lotyšsku už to bolo o inom, aj sa nám lepšie cestovalo,“ spomína vedúci mužstva Pavol Králik, ktorý túžil po dlhšom čase navliecť na seba brankársku výstroj. „Bohužiaľ, aj cesta sa podpísala pod to, že som nemohol dobre chodiť, a tak sme si museli vystačiť s jediným gólmanom.“ Na poslednú chvíľu nám vypadol Mičúch pre pracovné povinnosti. Po príchode sme sa ubytovali v hoteli a čakala nás porada vedúcich mužstiev. Na nej sa dohodlo, že sa bude hrať bezkontaktný hokej. Prostredie aj organizácia nás príjemne prekvapili. Pri hoteli čakal autobus, ktorý nás vozil do jednej z dvoch moderných hál, zápasy začínali na minútu presne, bez sklzov.
Hlavný organizátor Niks Kovtuns, ktorý bol bývalým reprezentantom, mal všetko kvalitne zmanažované, o čom svedčí aj to, že haly sú napriek letnej sezóne takmer neustále v prevádzke. Každú chvíľu sú tu medzinárodné turnaje a počas našej prítomnosti začal dvojtýždňový švédsky hokejový kemp. Kovtuns si naše mužstvo veľmi obľúbil a v treťom zápase proti fínskemu súperovi za nás dokonca aj nastúpil. Na ďalšie zápasx priviedol aj bývalého reprezentanta Lotyšska do 20 Kasparsa Vitkovskisa. Veľmi nám to pomohlo, pretože sme mohli
hrať na tri kompletné pätice,“ prezrádza pikošky vedúci.
Proti Rusom ukáza Rigoci (v čiernoim), že sa nebojí.
Účasť v tímoch bola ľubovoľná, vekové rozpätie hráčov bolo od 20 do 60 rokov. Najmladším hráčom bol údajne ruský reprezentant do 20 rokov, ktorý hráva v rezerve CSKA Moskva. Najstarším bol šesťdesiatročný Fín. Nezisťovali sme, v akých súťažiach naši súperi hrajú, alebo podľa informácií od domácich, za TVA Riga nastupovala päťka z tímu víťaza II. ligy. Napriek teplému letnému počasiu si fanúšikovia cestu do haly našli a ľutovať nemuseli.
„Môžem povedať, že naša hra sa musela páčiť, škoda, že sme nedokázali lepšie premieňať šance. Ani v jednom z troch zápasov, ktoré sme prehrali, sme neboli horším mužstvom, skôr naopak. Rosu St. Peterburg sme vyprášili 13:1, lotyšskú LVT Riga 4:1, čšo bol jeden z najkvalitnejších zápasov. V súboji s fínskym Paallikot nám ani prehra 3:4 nezábránila k prvenstvu v skupine. Vo štvrťfinále sme doplatili na to, že našim súperom okrem slabšej koncovky boli aj lotyšskí rozhodcovia, ktorí tímu Kuby Riga výrazne pomohli k výhre 3:2, keď nás stále vylučovali za podrazenia, či hákovania. Najhoršie bolo hrať proti Rusom z TVA, ktorých obrancovia boli z omnoho vyšších hmotnostných kategórií. S nikým sa nemaznali, hrali veľmi tvrdo. Podobne boli na tom aj domáci TVA, ktorých hráči používali hokejky skôr ako sekery a ic špecialitou bolo sekanie nie po hokejke, ale po rukách. Smoliarsky zápas bol proti ukrajinskému Arsenalu, ktorý vyhral 4:3 gólom minútu pred koncom. Pozbierali sme sa a o v zápase o siedme miesto sme zdolali Gaze Riga 2:1. Okrem pekného umiestnenia si Michal Stráňovský odviezol cenu pre najlepšieho hráča turnaja. Myslím, že zaslúžene, nakorčuľoval najviac kilometrov, dal najviac gólov,“ zhodnotil turnaj P. Králik.
Hokejisti z Pov. Bystrice veľa voľného času v Rige nemali, pretože hrali denne dva zápasy. Novinkou pre nich boli biele noci, keď ešte aj okolo polnoci bolo vonku vidno. „radi by sme sa sem ešte vrátili aj rok, ale ak , tak iba lietadlom, autami už nikdy viac. Pozvánku sme dostali aj do Ukrajincov, uvidíme, ako sa nám podarí zohnať sponzorov,“ spriada plány vedúci Panterov.
