POVAŽSKÁ BYSTRICA. Zastávku Kunovčanom presunuli o dva kilometre ďalej. Dostanú sa na ňu len pešo popri hlavnej ceste bez chodníka. Na nej je momentálne, okrem bežnej dopravy, aj intenzívny pohyb mechanizmov v súvislosti s výstavbou.
Ide o hlavný ťah v smere Považská Bystrica – Bratislava, ktorý sa využíva ako alternatíva k diaľnici. Ľudia sa po ceste boja chodiť, tvrdia, že ohrozená je aj bezpečnosť školákov.
Zostáva len cesta
Skratkou sa dá na presunutú zastávku dostať zatiaľ len cez pole, ktoré stále využívajú poľnohospodári a je tu aj stavenisko diaľnice. Preto je tento prechod takmer nemožný. Národná diaľničná spoločnosť má cez pole zabezpečiť vybudovanie chodníka, ale až o rok.
Na problémy po presunutí zastávky upozorňovali Kunovčania už pri verejnom prerokovávaní pred výstavbou diaľnice začiatkom roka 2007. Cítia sa teraz oklamaní a tvrdia, že každý na nich zabudol. Mesto začalo problém intenzívne riešiť tento rok koncom mája.
„Naplánovali tu niečo o nás bez nás. Vôbec nebrali do úvahy, že aj my tu musíme nejako žiť, existovať. Zrušili nám starú cestu a nikomu NDS neoznámila, že už to idú realizovať. Zrušili aj zastávku. Je tu pätnásť detí a ony by sa nemali ako dostať zo školy domov. Museli by vystúpiť na zastávke nad Cingelovým lazom. Pešo potom ísť po ceste prvej triedy, ktorá je vo výstavbe, bez krajnice a kde je doprava dosť komplikovaná, a to dva kilometre. Alebo krížom cez pole, na ktorom je zasiate obilie a stavenisko diaľnice. Akú bezpečnosť môže kto zaistiť týmto ľuďom a deťom?“ hovorí o problémoch Marián Gajdošík, člen výboru mestskej časti Jelšové, Hliníky, kde je zaradená aj oblasť Kunovca.
Gajdošík dodáva, že mal už aj sťažnosť jednej obyvateľky Kunovca, ktorá si chcela skrátiť cestu zo zastávky na Cingelovom laze cez pole a strážnik staveniska ju nepustil, lebo tu nie je povolený prístup. „Nezostávalo jej nič iné, len ísť pešo popri ceste.“
Chodník tiež nie je šťastným riešením
Zastávka je teda preložená, chodník neexistuje. „S jeho výstavbou by sa malo začať až v septembri, neviem, dokedy sú schopní ho urobiť,“ hovorí Gajdošík.
Kunovčania sa podľa jeho vyjadrenia obrátili na zástupcu primátora Mariána Sopčáka, aby im pomohlo mesto.
„Začali rokovať so SAD Trenčín a riešenie sa našlo. Teraz autobusy zachádzajú z hlavnej cesty na cestu, ktorá vedie ku Kunovcu, na Trojici, aby mohli ľudia na autobusy bezpečne nastúpiť a majú to tak na zastávku rovnako ďaleko ako na pôvodnú,“ vysvetľuje Gajdošík.
Čo sa týka stavby chodníka, tvrdí, že aj tu sa plány menili. „Na začiatku sa hovorilo, žebude asfaltový. Panely sa po zime začnú vyvracať, chodník nebude osvetlený. Keď tadiaľ pôjde niekto napríklad večer, môže dôjsť k úrazu,“ tvrdí Gajdošík.
Zaujíma ho tiež, ako to bude s jeho údržbou. „Robia sa tu poľnohospodárske práce, je preto prirodzené, že na chodník budú vychádzať aj poľnohospodárske stroje. Betónové platne sa poškodia. Obávam sa, že bude problém s odhŕňaním.“
Vítajú zachádzanie
„Vždy sme na autobusy nastupovali na Trojici, teda zastávku sme mali bližšie o viac ako dva kilometre. Je nemysliteľné chodiť toľké kilometre. Nemáme tu ani obchody, všetko by som musela vláčiť takú diaľku v rukách. A zatiaľ nie je ani chodník. Chodiť po hlavnej ceste, kde chodí toľko áut, a ešte sa tu aj stavia, tak to je aj dosť nebezpečné,“ sťažuje sa Mária Matejková. Hovorí, že obyvateľom pomohlo, keď na Trojicu zachádzajú autobusy SAD.
„Neviem si predstaviť, že by aj moje vnúčatá, ktoré chodia do školy, mali chodiť po ceste. Som zvedavá, keby sa im čosi stalo, kto by to potom riešil a kto by bol zodpovedný,“ dodáva.
Ľudia na Kunovci by však podľa nej uvítali, keby zachádzalo aj viac autobusov. „Mal by zachádzať ešte aj autobus o 11.20 hodine, lebo keď ideme ráno k lekárovi, nemáme sa dlho ako dostať domov. Mám cukrovku a musím chodiť na pravidelné kontroly. Vybavím sa väčšinou už do deviatej a takto musím do jednej čakať na autobus,“ posťažovala sa.
Kto ho bude v zime odhŕňať?
Marte Belásovej sa vôbec nepáči, že by mali deti chodiť popri hlavnej ceste na presunutú zastávku či od nej domov. Ani chodník nie je dobré riešenie.
„Aj keď sa postaví chodník, kto im ho bude v zime prehŕňať? Bojím sa, že budú problémy. A čo my, starší, akože máme chodiť toľké kilometre? Aj ja mám nohy choré. A to je taký problém, aby tam zastavoval každý autobus? A prečo nám nezastavuje autobus na hlavnej ceste, ako to bolo predtým? Teraz sa nedá ani cez pole, lebo nie je chodník, a keď by ma na hlavnej ceste zrazilo auto, potom by mi povedal niekto, že som tam nemala čo hľadať,“ rozhorčuje sa Marta Belásová.
Bojí sa o deti
Marcela Matejková hovorí, že už v minulosti mali zastávku ďaleko, teraz je to ešte horšie.
„Je to nespravodlivé. Je nás tu veľa a vôbec nemáme zastávku pri hlavnej ceste po tom, čo dokončievajú preložku. Už keď bola na Trojici pôvodná, museli ísť deti takmer kilometer pešo a teraz sa to predĺži o ďalšie dva. Najhoršie to bude v zime. Sme na kopci, dosť tu fúka, hlavne v zime. Zdalo sa mi, že už pôvodná bola, hlavne pre menšie deti, dosť ďaleko. Teraz si to vôbec neviem predstaviť,“ hovorí Marcela Matejková.
Hluk, zlá doprava a iné problémy
Príbuzná pani Matejkovej tvrdí, že Kunovčania dosť doplácajú na výstavbu diaľnice.
„Keby cestu prekladala, nemali by sme problémy. Zastávka na Trojici by zostala. Dosť, že nám tu hučí diaľnica a ešte sme prišli aj o zastávku. Opatrujem deväťdesiatročnú matku, sama som zdravotne postihnutá. Keď som chcela mame doviezť plienky a všetko, čo človek v jej veku už potrebuje, musela som si objednať šoféra,“ sťažuje sa.
Dodáva, že problémy pre dopravu majú deti aj v škole. „Učiteľky sa sťažujú, že sa nezapájajú do krúžkov. Sú však odpísané. Ako sa majú do školy a zo školy dostať? Letecky? Tak je to aj teraz konkrétne. Keď nechytím autobus o deviatej, aby som išla niekoľko kilometrov zo Sverepca alebo zo zastávky pri Cingelovom laze pešo aj s nákupmi. Inak sa domov dostanem za pol dňa. A čo by som urobila s tou starou osobou, o ktorú sa musím starať? Pri kom ju nechám?“ rozhorčuje sa.
Zabudlo sa na nich
Ľudia hovoria, že otázku chodníka a presunutia zastávky pripomienkovali aj na verejnom prerokovaní diaľnice začiatkom roka 2007. Hovoria, že už vtedy tvrdili, že zastávka sa presunie veľmi ďaleko. Po stavebnom ruchu, ktorý museli strpieť počas výstavby, tak zažívajú ďalšie sklamanie. Ich pripomienky nikto, kto pripravoval výstavbu diaľnice a ciest s ňou súvisiacich, vraj nepočúval.
