Aj keď situácia ovčiarov nie je v súčasnosti závideniahodná, najlepší chovatelia hodili starosti na pár hodín za hlavu a vo Východnej odhalili kúsok svojho kumštu návštevníkom ovčiarskych slávností. Za zvuku pastierskych spiežovcov a bľačania oviec ľudia ochutnávali syrové špeciality, ktoré sú dôležitou súčasťou nielen slovenskej kuchyne, ale aj histórie.
Témou číslo jeden u mnohých ovčiarov bola budúcnosť slovenskej bryndze, ktorá je, podľa mnohých z nich, na ceste k záhube. Na Slovensku sa totiž predáva aj dovezená bryndza, ktorá má pramálo spoločné s tou, ktorá sa vyrába na lúkach našich podhorských salašov z čistej ovčej hrudky.
Padol slovenský rekordv ťahaní syrovej nite
Návštevníci mohli vlastnými chuťovými pohárikmi otestovať rozdiel medzi bryndzou kúpenou v supermarkete a tou, ktorú vyrobili bačovia z Východnej priamo na mieste. Okrem toho predviedli výrobu ovčieho syra, ktorý išiel medzi ľuďmi, doslova, na dračku. Pripravili ho z čerstvo nadojeného mlieka a posypali soľou. Dôkazom bol tanier syra, ktorý bol v priebehu pár sekúnd prázdny.
Na Ovenáliách hľadali najlepší ovčí syr, údený aj neúdený, ovčiu bryndzu, žinčicu, oštiepok, kozí syr, baraní guláš ale aj najkrajšiu ovcu. Jedným z najväčších diváckych lákadiel bola aj súťaž v ťahaní syrovej nite. Skúsené syrárky pred očami ľudí ukázali svoju zručnosť a bleskovú prácu, ktorá vyrážala dych. Veď Marta Tužinská z Kosorína pokorila minuloročný slovenský rekord, za pár minút vytiahla z jediného kila ovčej hrudky až 142 metrov dlhú syrovú niť.
Za originalitu len o pár centov viac
Výrobcovia sa zhodli, že čistá ovčia bryndza zo salaša je len o pár centov drahšia ako obyčajná, ale jej vplyv na zdravie je oveľa vyšší.
„Bryndza, ktorá sa vyrába tak, ako sme sa to naučili od našich predkov, obsahuje veľmi veľa zložiek, ktoré sú prospešné pre naše zdravie. Je to tým, že nie je pasterizovaná, všetky pôvodné zložky, ktoré príroda sústredila do ovčieho mlieka, sa nachádzajú bez zmeny a ich účinky sú úžasné. Pasterizáciou sa znehodnotí mnoho zložiek, od enzýmov aj niektoré vitamíny ale aj iné zložky, ktoré sa nachádzajú v našich bylinkách,“ vysvetlil Libor Ebringer z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, ktorý sa zaoberá zdravotnými účinkami bryndze.
„Teplota nad 50 stupňov Celzia poruší vlastnosti liečivých rastlín. Ak sa bryndza vyrába tradičným spôsobom, jej biologická aktivita sa zachová tak, ako bola do mlieka pôvodne dodaná,“ priblížil Ebringer.
Ovčiarstvo je súčasťou slovenského vidieka
Stavy oviec sa z roka na rok znižujú. Z ovčieho mlieka sa nevyrobí toľko syra ako z kravského, ale nedá sa z neho falšovať bryndza. Nekvalita bryndze vychádza zo snahy obchodných reťazcov predávať za čo najmenej na úkor kvality. Tým, že budú ľudia kupovať slovenský výrobok, nefalšovanú bryndzu, dajú prácu aj našim ovčiarom a bačom. Slovenský zákazník je ochotný za dobrý a kvalitný výrobok zaplatiť.
Otázka ale je, ako ju budú výrobcovia označovať, či bryndza alebo slovenská bryndza. Z prieskumov vyplýva, že zákazník je ochotný zaplatiť viac za čistú bryndzu.
Slovenská bryndza
Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon nechápe, prečo by na ňu nemohli napísať, že je to slovenská bryndza, a tým ju odlíšiť od tých, ktoré sa dovážajú z iných krajín. Zabezpečila by sa tak ochrana a národná propagácia.
„Nie je naším záujmom likvidovať ovčiarstvo, chceme ho dostať na pevnejšie miesto, než je dnes. Výraz bryndza je typický nielen pre Slovensko ale aj pre Poľsko, Česko, Bulharsko a Rumunsko. Slovenskú bryndzu pred dvoma mesiacmi u nás takmer nik nevyrábal, dnes už mnoho výrobcov používa označenie Slovenská bryndza, nielen bryndza. Ak ich bude viac, ministerstvo sa bude podieľať na mediálnej kampani,“ dodal Simon.
„Slovenská bryndza je chránené zemepisné označenie v Európskej únii a je vyrobená z ovčieho mlieka. V kódexe je zakotvené, že bryndza má mať najmenej 51 percent ovčej zložky. Robili sa testy z ktorých ale vyplynulo, že v niektorých z nich bol len 3 percentá ovčiny. Je to totálne švindľovanie,“ povedal Igor Nemčok, predseda Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku.
Pravú ovčiu ľudia nepoznajú
Ovčiari majú rovnaký názor na nedostatok osvety medzi ľuďmi. Tí, ktorí vedia oceniť jej kvalitu, vyhľadávajú len čistú ovčiu bryndzu.
„Jednoznačne vyšší záujem majú ľudia o pravú stopercentnú ovčiu bryndzu. Bohužiaľ, mnohí nepoznajú jej zdravotné účinky ani to, že čistá bryndza má viac živín. Snažíme sa ju preto medzi ľuďmi spropagovať, aby poznali jej kvalitu a vplyv na organizmus. Ovčie výrobky sú totiž všeliekom,“ povedal Juraj Janíček zo salaša v Udiči, ktorý súťažil s ovčím syrom, bryndzou a žinčicou.
„Neúdená ovčia hrudka a bryndza zo salaša nie je oveľa drahšia a predáva sa veľmi dobre. Pokiaľ majú ľudia možnosť, radšej si kúpia pravé výrobky. Málokto ale príde do 20 kilometrov vzdialeného salaša,“ povedala Dagmar Adamcová zo salaša v Slopnej, ktorá pravidelne cestuje do miest a obcí a predáva syrové výrobky z auta.
Cena ovčieho rúna pomaly stúpa
Okrem problematiky chovania oviec a výroby syra sa na Ovenáliách zamerali aj na ich strihanie a návštevníkom predviedli, doslova, kus umenia.
Na strihaní oviec sa, podľa Milana Margetina z Ústavu chovu oviec a kôz, nedá zbohatnúť, aj keď kedysi mala ovčia vlna hodnotu zlata. Ovce vyzliekajú z rúna jeden až dva razy do roka a jeden strihač vystrihá za pracovnú zmenu 300 až 350 oviec. Za jednu dostane najviac euro, a preto, ak sa chcú uživiť, strihači chodia pracovať aj do zahraničných fariem.
„Výkup vlny sa konečne zlepšil. Je to surovina, ktorá má stále svoju hodnotu. Za kilo vlny dnes dostanú 50 až 70 centov. Dbá sa nielen na rýchlosť a šikovnosť strihačov, ale aj na kvalitu ostrihania a samotného rúna,“ dodal Margetin.
Autor: ĽUBICA KUBIŠOVÁ
