Uplynuli necelé tri roky od času, keď cez Plevník 1. novembra 1883 prešla prvá vlaková súprava zo Zlatoviec pri Trenčíne do Žiliny a 21. júna 1886 bol daný do prevádzky poštový úrad.
Zriadením poštového úradu bol poverený člen rozvetveného zemianskeho rodu Zentalovcov, Július.
Prvý poštový úrad
„Išlo o rod, ktorý v podstatnej miere ovplyvňoval život v obci v priebehu celého 19. storočia. Členovia tohto rodu bol v mestskom zastupiteľstve v Považskej Bystrici i v župnom zastupiteľstve v Trenčíne. Uhorská vláda mala snahu o spojenie hornej časti Uhorska s hlavným mestom, preto podporovala komunikačné spojenia. Činným bol najmä štátny tajomník na uhorskom ministerstve verejných prác a dopravy Gabriel Baroš (1848 - 1892), rodák z Pružiny. Projektmi preukázal schopnosti odborne zdatného národohospodára a zasadzoval sa o dokončenie Považskej železnice i budovania poštových úradov,“ hovorí Otto Gáťa.
Baroš a bubeník
V roku 1886 bolo na území Slovenska otvorených 107 nových poštových úradov a zo stredného Považia medzi nimi aj poštové úrady v Plevníku a v Považskom Podhradí. O zriadenie poštového úradu v Považskom Podhradí mal záujem aj veľkopodnikateľ s drevom Leopold Popper, ktorý mal letné sídlo v kaštieli v Považskom Podhradí. Na území Slovenska bolo 21. júna 1886 bolo otvorených a daných do prevádzky sedemnásť nových poštových úradov.
„Za všetky zrejme symbolicky poštový úrad v Považskom Podhradí otváral Gabriel Baroš. V Plevníku to zrejme bolo bez pompy, zato nesmel chýbať obecný bubeník, ktorý túto novotu vyhlásil. Poštový úrad v Plevníku bol zriadený v jednej miestnosti rodinného domu Zentalovcov, obyvateľmi nazývaný panský dom,“ načrtne históriu pošty Gáťa.
Zentalovci a pošta
Július Zental bol osobou váženou, dôveryhodnou, ovládajúcou viac jazykov, avšak s obyvateľmi obce sa rozprával len po slovensky. Už jeho starý otec Ján Zental od roka 1805 spisoval kúpne zmluvy a kvitancie v slovenčine.
O zodpovednosti funkcie poštmajstra svedčí aj fakt, že Július Zental, ako zámožný občan, ručil svojím majetkom. Od zriadenia poštový úrad v Plevníku slúžil aj okolitým obciam, Drienovému a Rašovu. Od začiatku dvadsiateho storočia do jeho doručovacieho obvodu patrili aj ďalšie obce. Záskalie a Kostolec.
Pečiatka
Pošta v Plevníku používala od otvorenia jednokruhovú pečiatku s pomaďarčeným domicilom PELVÁS (keď k pomaďarčeniu názvu došlo v roku 1882). Od 7. februára 1907 sa pri priehradke poštového úradu používala ďalšia ručná pečiatka, ktorá už bola dvojkruhová, s ďalším zvýrazneným pomaďarčeným názvom obce PELYVÁS.
„Po roku 1918 sa vedúcim pošty stal Mikuláš Littera, učiteľ v škole, avšak len na krátky čas, pretože poštový úrad sa v roku 1922 zrušil. Od 1. februára 1925 bola v Plevníku otvorená poštovňa s vyúčtovacím (kontrolným) poštovým úradom v Bytči,“ hovorí Otto Gáťa.
Pre poštu si chodil aj Jilemnický
Neskôr boli kontrolnými úradmi poštové úrady v Predmieri, Považskej Teplej a Považskej Bystrici. Do obvodu poštovne v Plevníku patrili obce Vrchteplá, Kostolec, Drienové a istý čas Vrtižer.
„Z Kostolca si od roku 1935 pre poštu do Plevníka občas chodil tamojší učiteľ štátnej školy a realistický spisovateľ Peter Jilemnický. Poštovňa v Plevníku bola v tom čase v dome, popisné číslo 81, ktorý patril matke neskoršieho spisovateľa Dominika Tatarku, Žofie Tatarkovej,“ spomína Gáťa.
Tam sa 22. júla 1936 zriadila telefónna ústredňa (rozdeľovňa) a verejná hovorňa. Poštovňa v Plevníku sa zrušila 31. decembra 1954 a od 1. januára 1955 bol zriadený opäť poštový úrad. Na pošte sa vystriedalo niekoľko vedúcich zamestnancov až po súčasnú vedúcu pošty Annu Chalupčanovú.
Všetko zahlásil bubeník a postilion
To, že bude v dedine poštový úrad, vyhlásil bubeník. „Čujce, čujce, čujce ľudzia boží, lebo nebujem sa opakovac, až na dolniem konci! Na známosc fšeckým pán richtár dávajú, spolú se mnú, že v dneskajší boží dzeň 21. júniusa, cisíc osemsto osemdzesiatého šiesteho roku Pána budze zrichtuvaný poštový úrad u veľkomožného pána Júliusa Zentála... Už z depešú nemusíce chodzic do Predmiéra,“ vyhlásil bubeník.
Príchod pošty zatrúbil postilion Ján Líška, rodák z Považskej Bystrice, ktorého vymenoval do funkcie dekrétom Trenčiansky župan Gejza Ostrolúcky. „Údaje, ktoré zazneli z jeho úst, sú pravdivé. Osoby boli skutočné. Životnosť postilionov bola krátka, asi sedem rokov. Preprava cestujúcich, batožín či listových a balíkových depeší mali za následok zaprášenie pľúc, na čo zomierali v mladom veku,“ dodal Gáťa.
Výstava a súkromné múzeum
Súčasťou osláv bola aj výstava. Panely s materiálmi boli venované histórii pošty v Plevníku, Považskom Podhradí, Blatnice, Súkromnému poštovému múzeu. „Keď som sa pýtal, čo sa zachovalo z histórie poštovníctva na Slovensku, povedali mi, že nič. Všetko bolo v múzeu v Prahe, neskôr aj v jeho pobočke, ale u nás nebolo naozaj nič. Preto sme sa s bratom rozhodli v roku 1981 začať zbierať rôzne 3D exponáty. Ďakujem všetkým, ktorí nám pomohli zachrániť niečo z toho, čo sa zo Slovenska nestihlo vyviezť do zahraničia,“ povedal Gáťa.
Príležitostná pečiatka
Obálky, pohľadnice či na papier alebo do knihy dávali poštárky príležitostnú pečiatku. Je na nej budova rodu Zentálovcov, kde bol zriadený poštový úrad. Rod riadil obec celé devätnáste storočie. Napriek snahe sa nepodarilo zohnať potrebné finančné prostriedky na jej záchranu. Tristoročnú budovu asi pred mesiacom asanovali.
Krst knihy
Lupienkami ruží sa krstila kniha Otta Gáťu Z histórie poš-ty v Plevníku. Publikácii zaželali šťastnú cestu. Ide o piatu publikáciu, ktorú venoval autor Plevníku–Drienové. Prvé štyri vyšli v rámci súboru Kapitoly z histórie.
Prvou bola Plevník 1354-2004, nasledovala Sakrálne objekty a pamiatky v Plevníku, Dolina-podhorská časť obce Plevník. Štvrtou bola pre Gáťu trochu netypická oblasť, Plevnícke povesti, povrávky, pravdy.
