POVAŽSKÁ BYSTRICA. Zákon o obecnom zriadení bol novelizovaný v apríli 2010. Už vtedy sa snažila mimovládna organizácia Transparency International (TI) presadiť niektoré zmeny, ktoré sa týkali miestneho referenda a verejných zhromaždení občanov. Ich zavedením by sa dali uplatniť tieto nástroje priamej demokracie reálne aj v praxi. Ich pripomienky neprešli.
Na júnovom zasadnutí zastupiteľstva v Považskej Bystrici poslanec Juraj Smatana upozornil, že práve pre podmienky stanovené zákonom a následne nariadeniami, ktoré prijímajú samosprávy, sa stáva referendum skôr kozmetickým doplnkom, ako reálnou možnosťou pre uskutočňovania priamej demokracie.
Snahy mimovládky
Transparency International (TI) sa snažila pretlačiť do novely zákona o obecnom zriadení v pripomienkovom konaní občianske požiadavky. Nevyšlo to.
„Chceli sme občanom priblížiť inštitút miestneho referenda, či to, aby sa určilo zákonom, či výsledky verejného zhromaždenia obyvateľov obce sú právne záväzné alebo nie,“ hovorí Vladimír Pirošík o nástrojoch pre prejavy vôle či nespokojnosti voličov voči rozhodnutiam samosprávy, ktoré TI presadzovala. Do zákona sa ich pretlačiť nepodarilo.
Robí z neho formalitu
Poslanec Juraj Smatana si myslí, že momentálne zákonné nastavenie podmienok pre organizovanie referenda znemožňuje využívať ho reálne v praxi.
„Žiaľ, mesto sa musí vo veci referenda pohybovať v mantineloch, ktoré určuje vyššia legislatíva. Slovensko je stále krajinou, kde sa ťažko uplatňuje priama demokracia. Aj referendum je skôr autokraciou, na úrovni štátu aj mesta ide skôr o kozmetický doplnok, aby sa nepovedalo a aby sa zavďačilo ústavnému článku, že občania vykonávajú v tomto štáte moc priamo,“ skonštatoval Smatana.
Doplnil, že vo Švajčiarsku je bežné rozhodovanie o dôležitých veciach v referende.
Podmienky
Kriticky sa Smatana vyjadril aj pri prijímaní všeobecne záväzného nariadenia o referende. „V nariadení sú pre referendum zákonom stanovené likvidačné podmienky,“ myslí si Smatana.
Problém vidí v podmienkach, ktoré určujú, kedy je možné vypísať referendum, stanoviť jeho platnosť či neplatnosť. „Aby mohlo byť vyhlásené referendum, musí tridsať percent oprávnených voličov podpísať petíciu. Neviem, či sa niekedy na Slovensku podarilo získať podpisy od tridsiatich percent voličov mesta, keď volebná účasť je tridsať percent. A aby bolo referendum platné, musí sa ho zúčastniť päťdesiat percent voličov, čo je vysoko nad priemernou volebnou účasťou. Tieto čísla robia z referenda nástroj, ktorý môže byť použitý len v extrémnej situácii,“ myslí si Smatana. To podľa neho bráni tomu, aby sa referendum priblížilo občanom.
Verejné zhromaždenie
Smatana upozornil tiež na zabudnutý paragraf zákona o obecnom zriadení, ktorý hovorí o verejnom zhromaždení obyvateľov mesta.
„Poslanci môžu schváliť, že bude k vybranej otázke zorganizované verejné zhromaždenie obyvateľov mesta. Tam si môžeme stanoviť limity, aké chceme my. Žiadny zákon na toto neodkazuje. Takéto hlasovanie občanov na verejnom zhromaždení má rovnakú váhu ako rozhodnutie prijaté mestským zastupiteľstvom. Je to možnosť inštitútu priamej demokracie,“ hovorí Smatana.
Musia stanoviť podmienky
Dodáva, že ak chce mesto robiť verejné zhromaždenia, musí mať aj na to stanovené pravidlá, teda nariadenie. Navrhol, že niečo podobné môže pripraviť a vyzval poslancov na diskusiu k príprave takého nariadenia.
„Ak pripravený materiál prepošlete na úrad, budeme nápomocní, aby sa to dostalo ku všetkým poslancom a aby sa mohli poslanci k tomu vyjadriť a diskutovať,“ reaguje primátor Karol Janas. Pripomenul, že v prípade VZN o referende nemalo mesto možnosť pripraviť ho inak, lebo pravidlá stanovuje striktne vyššia legislatíva, ktorú nie je možné obchádzať.
