POVAŽSKÁ BYSTRICA. Spenené morské vlny, v ktorých sa stráca záhadný koráb, slnko ako usmiaty vytešený pomaranč, kamarátka lienka len tak na potulke po fľaši, ktorá ukrýva tajné posolstvá. To je torzo z hravých kresieb, ktorými vyzdobili stenu chodby B pavilónu študenti gymnázia.
Práca viacerých
Stena sa začala robiť pred dvoma rokmi. „Dostali sme peniaze na farby a pomôcky. Tie sme investovali práve do tohto diela. Lukáš Kvaššay aj s Veronikou Jančovou, Kristínou Pupákovou a ďalšími ľuďmi začali maľovať v pavilóne B prvú časť steny. Vtedy bol Lukáš tretiak. Keď mal ísť maturovať, dokončil ešte rytiera a potom nastúpila druhá generácia – dvojčatá Kubišové, Zuzana a Lucia, Miška Kompaníková a ďalší študenti. Teda druhá partia, ktorá pokračovala v diele,“ hovorí o nápade a jeho realizácii Iva Posluchová, profesorka gymnázia.
Študenti robili všetko vo svojom voľnom čase. „Od maturít, po tom, čo ich prijali na vysokú školu mali viac času a mohli na diele poriadne zamakať, lebo neboli tlačení nejakými inými povinnosťami a dokončili to. Niekomu sa možno zdá dva roky dosť, ale je to stodvadsať metrov štvorcových, takže poriadna plocha,“ dodáva Posluchová.
Všetko ladí
Maľby na stenách chodby vhodne dopĺňa interiér. Aj predmety bežnej spotreby sú súčasťou krajiny, ktorá vznikla na stene, tak hydrant, ako aj elektrické skrinky či elektrické zástrčky. Je tu aj stôl so stoličkami na posedenie, maxišachy.
Všetko absolútne ladí s výzdobou steny. Človek má pocit, že je súčasťou krajiny, ktorá je tu namaľovaná. „V tomto smere sa realizovala profesorka Soňa Belokostolská so svojimi študentmi,“ dodáva Posluchová.
Srdcová záležitosť
Dielko študentov prišla na vernisáž pokrstiť Veronika Mikulášová. Autori malieb boli totiž aj študentmi Základnej umeleckej školy I. W. Kráľa v Považskej Bystrici, kde učí. „Študenti, ktorí prišli s návrhom tejto steny, chodili ku mne na výtvarnú na druhý stupeň. Mám k tomu, čo sa tu objavilo preto srdcový vzťah,“ prezradila Mikulášová.
Pokrstila stenu svojsky - hrachom. A prečo práve ním? „Aj to má veľa spoločného so študentmi a ich schopnosťou nerobiť si starosti z problémov a dohovárania. A tak sa často my, pedagógovia, vyjadríme v zmysle, že hovoriť im niečo, je ako hádzať hrach na stenu. A pretože toto je študentský výtvor, tak ten hrach sa tu hodí,“ dodáva žartom Mikulášová.
Vznik
Pri tvorbe maľby na stene sa obmieňalo viacero ľudí. „Som už asi rok na vysokej, tak neviem presne povedať, koľko autorov sa podpísalo na tomto kolektívnom diele, ale tak do desať. Robili sme to vyslovene v rámci voľného času. Na začiatku si každý naskicoval nejaký nápad, potom sme ich dali dohromady a vznikol výsledný návrh. Veľa vecí sa ešte dopĺňalo a postupne sa formovalo. Niektoré veci sa vôbec nezrealizovali, iné áno a nakoniec sa prerábali, premaľovávali,“ hovorí Lukáš Kvaššay, jeden z autorov.
Vtipné detaily
Námet prechádza z histórie až do súčasnosti. Stena je plná vtipných detailov, ktoré charakterizujú študentský pohľad na vec, ktorý dokáže byť nad vecou. Úžasný je napríklad žuvačkový stroj.
„Každý robil, čo chcel a na čo mal náladu. Robila som nejaké šálky, schodisko som domaľovávala a tie guličky. Všetky, čo sú tu dolu, a tak. Väčšinou drobnosti,“ vysvetľuje Michaela Kompaníková.
Nikomu zo študentov neprekážalo, že chodia do školy aj vo voľnom čase. „Chcelo sa mi, veľmi. Bavilo ma to. Pred prijímačkami na vysokú a maturitami som síce nemohla, nebol čas. Ale po nich som bola šťastná, že už sa nemusím učiť a môžem robiť niečo tvorivé, niečo, do čoho sa mi veľmi chce,“ dodala Michaela.
Po študentoch, z ktorých niektorí už študujú na vysokej škole, tak zostane na stenách gymnázia zaujímavá spomienka.
