POVAŽSKÁ BYSTRICA. Vodozádržné prvky, ktoré sa majú vybudovať, zabránia vybrežovaniu potokov.
Prudké prívaly vody pri letných búrkach končili na poliach a ničili úrodu, zaplavovali ľuďom pivnice, ničili reguláciu potokov a cesty.
Museli reagovať rýchloSamosprávy vyberal úrad vlády do projektu podľa štyroch kritérií – miery povodňových rizík, početnosti povodňových situácií, lokalizácie obce v hornej časti toku a úrovne nezamestnanosti.
„Už 18. marca, teda niekoľko dní po podaní žiadosti, sme vedeli, ktoré samosprávy získali najvyššie bodové hodnotenie. Všetko išlo veľmi rýchlo,“ hovorí prednosta mestského úradu Jozef Smatana.
Robia ich svojpomocneMesto sa muselo rozhodnúť, či práce urobí dodávateľsky alebo svojpomocne. Rozhodlo sa pre druhú možnosť.
„Bola aj takáto možnosť. Využili sme ju. Mestské lesy bežne vykonávajú takúto činnosť, majú na to techniku, ľudí. Nejakých zamestnávame aj prostredníctvom dohody o vykonaní práce. Pomohli sme aj iným organizáciám. V prevažnej miere sú to dobrovoľní hasiči, turisti a iní, ktorí dostali možnosť zarobiť si,“ vysvetľuje Smatana.
Výber nezamestnanýchPodmienkou pridelenia finančných prostriedkov vo výške 30-tisíc eur z úradu práce bolo tiež zamestnať na pol roka desať nezamestnaných. Výber urobilo mesto podľa zoznamu nezamestnaných v jednotlivých mestských častiach, ktoré poskytol úrad práce a tiež v spolupráci s výbormi mestských častí.
„Robí sa ďalej od obce, v lese. Nemôžeme ľuďom poskytnúť žiadne bunky, alebo niečo podobné, aby sa mohli schovať v prípade nepriaznivého počasia. Preto sme vyberali domácich, aby to mali blízko domov a aj miestnu lokalitu poznajú. Pracujú od 9. mája. Robiť budú šesť mesiacov,“ dodáva Smatana.
LokalityVodozádržné prvky pribudnú v troch mestských častiach. „V Považskej Teplej sa robí v časti Nad lesákom, v mieste, kde sa ide do Manínskej úžiny a tiež v častiach nad starým cintorínom. V Zemianskom Kvašove na potoku Lopušník, Ivanovka a v Húšťoch. V Považskom Podhradí pri ceste smerom k hradu a na druhej strane kopca pod hradom,“ uvádza konkrétne miesta prednosta. Výber lokalít ovplyvnili aj majetkovoprávne pomery. „S vysporiadaním by pre krátkosť času boli asi problémy. Vyberali sme lokality, ktoré sú v majetku mesta, slovenského pozemkového fondu alebo urbariátov, aby sme stihli veci rýchlo odkomunikovať,“ hovorí Smatana.
Vylievali sa potokyV mestských častiach dochádzalo počas letných búrok k vybrežovaniu potokov.
„Napríklad v Považskej Teplej vyplavovalo priľahlé domy, ktoré sú pod lokalitou Nad lesákom. Voda steká v týchto miestach z veľkého územia do priepustu popod štátnu cestu a ide rigolom do potoka. Priepust nestíhal vodu brať. Pretekala preto cez cestu a liala sa ľuďom do dvora. Ničila im úrodu a vyplavovala pivnice,“ opisuje situáciu počas búrok Smatana.
Pod Bystrickým hradom v Považskom Podhradí zase veľká voda zničila reguláciu na miestnom potoku. Vymlela a postŕhala väčšinu kociek, ktorými bol potok obložený,“ hovorí Smatana.
Problémy aj indePrednosta úradu vysvetľuje, že problémy sú aj v iných mestských častiach a aj tu by bolo dobré zrealizovať niečo podobné.
„Do konca roka 2011 by mala byť ešte jedna výzva. Uvidíme, či budeme opäť úspešní. Máme aj iné lokality, kde treba urobiť tieto opatrenia. Po silných búrkach v Hornom Moštenci sa napríklad stáva, že tečúca voda vytrháva asfalt z cesty,“ hovorí Smatana.
PráceVo vybraných lokalitách budú robotníci budovať prepážky a tiež odrážky, aby voda netiekla po poľných a lesných cestách, nevymieľala ich a nerobila si nové potoky.
„Odkloní sa do prírody, kde má možnosť vsakovať a zadržiavať sa a nestečie rýchlo do dediny,“ dodáva prednosta. Vybudujú sa tiež vsakovacie jamy a ryhy. „Robia sa na kopcoch a pláňach, kde je predpoklad, že voda steká po úžľabine. Vsakovacia ryha sa vybagruje po vrstevnici. Vznikne aj hrádza zo zeminy, kde sa voda zachytí, a potom pomaly vsiakne,“ hovorí Smatana.
Po ukončení prác vznikne 125 kusov odrážok 132 kusov prie-hradok, väčších aj menších, 0,8 km vsakovacích jám a 1,4 km vsakovacích rýh.
Podmienky sú prísnePodmienky pre pridelenie financií sú dosť prísne.
„Pripravili sme zmluvu s úradom vlády o poskytnutí finančných prostriedkov. Zatiaľ ešte nie je podpísaná. Je zaslaná na úrad a čakáme. Do desiatich dní od podpisu by sme mali dostať na účet 90-tisíc eur. Po ukončení 30. októbra máme potom určitý čas na vyúčtovanie podľa kritérií, ktoré nám dali. V prípade, že nejaké nesplníme, neuznajú nám výdavky, a bude to na trovy mesta. Je to teda dosť prísne. Musíme dokladmi preukázať opodstatnenosť nákupu materiálu, zamestnávania ľudí, objednaných prác bagrom či pilčíkom i odborných prác. Všetko musí byť v súlade s kritériami a opodstatnené,“ vysvetľuje Smatana.
Vodu je potrebné zachytiť celkom hore
Povodne, ktoré zasiahli Slovensko v roku 2010, patria k najväčším za posledných štyridsať rokov. Škody na súkromnom a verejnom majetku minulý rok presiahli viac ako pol miliardy eur.
Princíp opatreníPočas tohto roka sa v 200 mestách a obciach z celého Slovenska budú realizovať protipovodňové opatrenia.
Jednotlivé samosprávy boli totiž úspešné v Prvom realizačnom projekte Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny.
„Krajina je porušená. Jediná možnosť je začať ju opravovať, musíme túto krajinu postupne dávať do poriadku. Vodu musíme zachytávať úplne hore, aby so sebou neťahala všetky kamene, konáre, dreviny a vymývala korytá,“ hovorí v skratke o princípe protipovodňových opatrení Iveta Radičová, predsedníčka vlády. Dodáva, že spolupracovať musia vodohospodári, obce a vlastníci lesov.
Prvý projektDo prvého realizačného projektu sa prihlásilo vyše 830 obcí, 200 úspešných vybral počítač. Projekt počíta s vytvorením 2500 pracovných miest a 2000 sezónnych pracovných miest.
„Základným cieľom projektu je v 200 obciach tento rok zrealizovať vodozádržné opatrenia s obsahom šesť miliónov kubíkov. To znamená že jednorazovo pri väčších dažďoch zachytí toľko vody, tá sa vlastne vsakuje do pôdy a vyparuje do atmosféry. Pri dažďoch to vracia vodu do tzv. malých vodných cyklov,“ objasnil manažér projektu Michal Kravčík.
FinancieŠtartovacie projekty boli v 23 obciach realizované v minulom roku. V roku 2011 by sa do tohto projektu malo investovať zhruba 24 miliónov eur, 19 miliónov eur poputuje zo štátneho rozpočtu a zvyšných približne 5 miliónov eur je z Európskeho sociálneho fondu. V ďalších rokoch sa bude v projekte pokračovať. Kravčík hovorí, že celý program revitalizácie krajiny sa bude realizovať v horizonte 6 až 10 rokov. Prvý realizačný projekt tvorí 2,4 percenta z celkového alokovaného objemu na celý program.
OčakávanieOčakáva sa, že projekty, ktoré sa zrealizujú, významným spôsobom prispejú k ochrane pred povodňami na lokálnej úrovni počas letných lejakov.
TASR, BERKO
