Streda, 21. apríl, 2021 | Meniny má ErvínKrížovkyKrížovky

Pri búrkach už nebudú mať blato pred dverami

Od začiatku mája našla desiatka dlhodobo nezamestnaných obyvateľov Hornej Marikovej prácu. V koncovej obci doliny realizujú práce na protipovodňových opatreniach. Financie vo výške 120-tisíc eur dostali z Úradu vlády.

Práce na výstavbe vodozádržných prvkov sa realizujú v lese.Práce na výstavbe vodozádržných prvkov sa realizujú v lese. (Zdroj: DP)

HORNÁ MARIKOVÁ. S prácami začali v koncovej obci Marikovskej doliny začiatkom mája. Skončiť by ich mali ešte tento rok, do 31. októbra.

Cieľom je vytvoriť 30-tisíc kubických metrov priestoru pre zadržanie vody a tiež kameniva, nánosov a zvyškov po ťažbe, všetkého, čo berie voda so sebou v prípade výdatnejších a silnejších zrážok.

Práce v lese

Je dôležité zadržať vodu tam, kde padne, aby sa zabránilo škodám. „Sme koncovou obcou, je preto prirodzené, že sa práce realizujú práve tu,“ hovorí starosta obce Miroslav Hamar.

Väčšina prác by sa mala realizovať v lese. Práve tu je potrebné urobiť opatrenia preto, aby voda nestekala prudko do údolí, nebrala so sebou sutinu, nespôsobovala škody a nezanášala korytá väčších potokov a riek.

„Lesníckou činnosťou vznikajú cesty a spevnené plochy, kde sa voda pri dažďoch kumuluje, naberá rýchlosť, dráhy pre zvoz dreva vymieľa. Vytvára nové jarky, a čím väčší prúd, tým viac pôdy, kameniva a všetko, čo jej príde do cesty, berie so sebou. To potom končí v údoliach a v korytách väčších riek, možno až v koryte Váhu,“ hovorí o tom, k čomu dochádza v lesoch okolo obce, starosta.

Čo sa robí?

Starosta hovorí, že práce začali najprv budovaním zdrží v stržiach a následne pokračujú úpravou ciest, ktorých majú v Hornej Marikovej niekoľko desiatok kilometrov. Sú v obci, ale aj mimo obývaných častí.

„Vodu potrebujeme odraziť mimo cesty, niekde do porastu. Vykopávame niekde aj takzvané zasakovacie jamy, kde sa voda nazhromaždí a časom zasiakne a nesteká po ceste dolu,“ vysvetľuje starosta.

Mávali blato pred dverami

Problém majú trvalo napríklad v miestnej časti Rokytové, kde je cesta vedúca do vyššie položenej osady Hrebeň. Má asi kilometer a pri silných búrkach plní vlastne funkciu potoka.

„Voda sa pri silnom daždi na-zbierala, veľmi rýchlo tiekla dole a zaplavovala chalupy. Bolo bežné, že ľuďom splavovalo bahno a kamenie rovno pred dvere chalupy a bolo potrebné opakovane odpratávať. Tým, že sme urobili 22 odrážok, problém sa podarilo vyriešiť. Množstvo stečenej vody je teraz minimálne,“ hovorí Hamar.

Vody ako v menšom bazéne

Na ilustráciu toho, že môže ísť pri prívaloch naozaj o vážny problém, dodáva, že pri ceste dlhej kilometer a širokej tri metre pri prívalovom daždi, kde sa počíta s padnutím 100 milimetrov zrážok na štvorcový meter, predstavuje množstvo spadnutej vody nádrž o objeme 300 kubíkov.

„To je štvrť plaveckého bazéna. Toľko vody, keď stečie naraz dole, môže spôsobiť veľké problémy,“ dodáva starosta.

Našli prácu

Horná Mariková je tiež obec, kde majú problémy so zamestnanosťou. Vďaka prideleným financiám a realizácii protipovodňových opatrení sa podarilo zamestnať desať dlhodobo nezamestnaných ľudí.

Vodu je potrebné zachytiť celkom hore

Povodne, ktoré zasiahli Slovensko v roku 2010, patria k najväčším za posledných štyridsať rokov. Škody na súkromnom a verejnom majetku minulý rok presiahli viac ako pol miliardy eur.

Princíp opatrení

Počas tohto roka sa v 200 mestách a obciach z celého Slovenska budú realizovať protipovodňové opatrenia.

Jednotlivé samosprávy boli totiž úspešné v Prvom realizačnom projekte Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny.

„Krajina je porušená. Jediná možnosť je začať ju opravovať, musíme túto krajinu postupne dávať do poriadku. Vodu musíme zachytávať úplne hore, aby so sebou neťahala všetky kamene, konáre, dreviny a vymývala korytá,“ hovorí v skratke o princípe protipovodňových opatrení Iveta Radičová, predsedníčka vlády. Dodáva, že spolupracovať musia vodohospodári, obce a vlastníci lesov.

Prvý projekt

Do prvého realizačného projektu sa prihlásilo vyše 830 obcí, 200 úspešných vybral počítač. Projekt počíta s vytvorením 2500 pracovných miest a 2000 sezónnych pracovných miest.

„Základným cieľom projektu je v 200 obciach tento rok zrealizovať vodozádržné opatrenia s obsahom šesť miliónov kubíkov. To znamená že jednorazovo pri väčších dažďoch zachytí toľko vody, tá sa vlastne vsakuje do pôdy a vyparuje do atmosféry. Pri dažďoch to vracia vodu do tzv. malých vodných cyklov,“ objasnil manažér projektu Michal Kravčík.

Financie

Štartovacie projekty boli v 23 obciach realizované v minulom roku. V roku 2011 by sa do tohto projektu malo investovať zhruba 24 miliónov eur, 19 miliónov eur poputuje zo štátneho rozpočtu a zvyšných približne 5 miliónov eur je z Európskeho sociálneho fondu. V ďalších rokoch sa bude v projekte pokračovať. Kravčík hovorí, že celý program revitalizácie krajiny sa bude realizovať v horizonte 6 až 10 rokov. Prvý realizačný projekt tvorí 2,4 percenta z celkového alokovaného objemu na celý program.

Očakávanie

Očakáva sa, že projekty, ktoré sa zrealizujú, významným spôsobom prispejú k ochrane pred povodňami na lokálnej úrovni počas letných lejakov.

TASR, BERKO

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Flexibilita, nedielna súčasť činnosti logistického providera
  2. Dodávame len preverené riešenia, hovorí šéf ABRA Software
  3. Kúpele Sliač sa pripravujú na liečbu post- Covidových pacientov
  4. 5 dôvodov, prečo si kupovať slovenskú zeleninu. Poznáte všetky?
  5. Niké Športovkyňa mesiaca si vybrala na podporu lyžiarske talenty
  6. Prečo McDonald's podniká kroky k udržateľným riešeniam?
  7. Ako môžete z vašej domácnosti spraviť zelenú domácnosť?
  8. Volkswagen Touareg: Prvá liga za slušné peniaze
  9. Veľká jarná súťaž o cestu do Ománu
  10. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  1. Viete ako na to, ak potrebujete silu a energiu?
  2. Viac ako polovica to zažila, hovoriť nechce nikto
  3. Niké Športovkyňa mesiaca si vybrala na podporu lyžiarske talenty
  4. 5 dôvodov, prečo si kupovať slovenskú zeleninu. Poznáte všetky?
  5. Kúpele Sliač sa pripravujú na liečbu post- Covidových pacientov
  6. BILLA rodičom radí, ako deťom pripraviť výživnú desiatu
  7. Investovanie sa tento rok oplatí
  8. Prečo McDonald's podniká kroky k udržateľným riešeniam?
  9. Ako môžete z vašej domácnosti spraviť zelenú domácnosť?
  10. V COOP Jednote aj počas pandémie vybavíte všetko
  1. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 25 104
  2. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 18 086
  3. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME 9 225
  4. 5 dôvodov, prečo si kupovať slovenskú zeleninu. Poznáte všetky? 8 928
  5. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 7 803
  6. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 7 617
  7. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 7 156
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 133
  9. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 7 055
  10. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 7 038
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Občianske združenie Spolu máme zelenú v spolupráci s mestom Považská Bystrica usporiadalo každoročné čistenie Manínskej úžiny.

6 h
Ilustračné foto.

V Nemocnici s poliklinikou (NsP) v Považskej Bystrice je momentálne hospitalizovaných 67 pacientov s ochorením COVID-19, deväť z nich je na umelej pľúcnej ventilácii.

7 h
V maske mali vonné látky.

Epidémie a následné hospodárske krízy už ľudstvo zažívalo pred stovkami rokov. Následkom však bol aj rozvoj vedy a medicíny. Karanténu poznáme už od 14. storočia, očkovanie už od Márie Terézie.

18 h

Autorské práce bude hodnotiť odborná porota zložená z vedeckých pracovníkov, novinárov a pedagógov.

20. apr

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Africký mor ošípaných hlásia v Banskobystrickom kraji z Rimavskej Soboty, Veľkého Krtíša, Revúcej, Detvy aj Zvolena.

19. apr

Nemocnica chce využiť skúsenosti z druhej vlny pandémie. Plánuje zriadiť samostatný pavilón pre covidových pacientov.

20. apr

Vážna nehoda sa stala dnes skoro ráno na R1 neďaleko Trnavy.

11 h

Divá zver prichádza k ľudským obydliam kvôli potrave.

20. apr