HORNÁ MARIKOVÁ. S prácami začali v koncovej obci Marikovskej doliny začiatkom mája. Skončiť by ich mali ešte tento rok, do 31. októbra.
Cieľom je vytvoriť 30-tisíc kubických metrov priestoru pre zadržanie vody a tiež kameniva, nánosov a zvyškov po ťažbe, všetkého, čo berie voda so sebou v prípade výdatnejších a silnejších zrážok.
Práce v lese
Je dôležité zadržať vodu tam, kde padne, aby sa zabránilo škodám. „Sme koncovou obcou, je preto prirodzené, že sa práce realizujú práve tu,“ hovorí starosta obce Miroslav Hamar.
Väčšina prác by sa mala realizovať v lese. Práve tu je potrebné urobiť opatrenia preto, aby voda nestekala prudko do údolí, nebrala so sebou sutinu, nespôsobovala škody a nezanášala korytá väčších potokov a riek.
„Lesníckou činnosťou vznikajú cesty a spevnené plochy, kde sa voda pri dažďoch kumuluje, naberá rýchlosť, dráhy pre zvoz dreva vymieľa. Vytvára nové jarky, a čím väčší prúd, tým viac pôdy, kameniva a všetko, čo jej príde do cesty, berie so sebou. To potom končí v údoliach a v korytách väčších riek, možno až v koryte Váhu,“ hovorí o tom, k čomu dochádza v lesoch okolo obce, starosta.
Čo sa robí?
Starosta hovorí, že práce začali najprv budovaním zdrží v stržiach a následne pokračujú úpravou ciest, ktorých majú v Hornej Marikovej niekoľko desiatok kilometrov. Sú v obci, ale aj mimo obývaných častí.
„Vodu potrebujeme odraziť mimo cesty, niekde do porastu. Vykopávame niekde aj takzvané zasakovacie jamy, kde sa voda nazhromaždí a časom zasiakne a nesteká po ceste dolu,“ vysvetľuje starosta.
Mávali blato pred dverami
Problém majú trvalo napríklad v miestnej časti Rokytové, kde je cesta vedúca do vyššie položenej osady Hrebeň. Má asi kilometer a pri silných búrkach plní vlastne funkciu potoka.
„Voda sa pri silnom daždi na-zbierala, veľmi rýchlo tiekla dole a zaplavovala chalupy. Bolo bežné, že ľuďom splavovalo bahno a kamenie rovno pred dvere chalupy a bolo potrebné opakovane odpratávať. Tým, že sme urobili 22 odrážok, problém sa podarilo vyriešiť. Množstvo stečenej vody je teraz minimálne,“ hovorí Hamar.
Vody ako v menšom bazéne
Na ilustráciu toho, že môže ísť pri prívaloch naozaj o vážny problém, dodáva, že pri ceste dlhej kilometer a širokej tri metre pri prívalovom daždi, kde sa počíta s padnutím 100 milimetrov zrážok na štvorcový meter, predstavuje množstvo spadnutej vody nádrž o objeme 300 kubíkov.
„To je štvrť plaveckého bazéna. Toľko vody, keď stečie naraz dole, môže spôsobiť veľké problémy,“ dodáva starosta.
Našli prácu
Horná Mariková je tiež obec, kde majú problémy so zamestnanosťou. Vďaka prideleným financiám a realizácii protipovodňových opatrení sa podarilo zamestnať desať dlhodobo nezamestnaných ľudí.
Povodne, ktoré zasiahli Slovensko v roku 2010, patria k najväčším za posledných štyridsať rokov. Škody na súkromnom a verejnom majetku minulý rok presiahli viac ako pol miliardy eur.
Princíp opatrení
Počas tohto roka sa v 200 mestách a obciach z celého Slovenska budú realizovať protipovodňové opatrenia.
Jednotlivé samosprávy boli totiž úspešné v Prvom realizačnom projekte Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny.
„Krajina je porušená. Jediná možnosť je začať ju opravovať, musíme túto krajinu postupne dávať do poriadku. Vodu musíme zachytávať úplne hore, aby so sebou neťahala všetky kamene, konáre, dreviny a vymývala korytá,“ hovorí v skratke o princípe protipovodňových opatrení Iveta Radičová, predsedníčka vlády. Dodáva, že spolupracovať musia vodohospodári, obce a vlastníci lesov.
Prvý projekt
Do prvého realizačného projektu sa prihlásilo vyše 830 obcí, 200 úspešných vybral počítač. Projekt počíta s vytvorením 2500 pracovných miest a 2000 sezónnych pracovných miest.
„Základným cieľom projektu je v 200 obciach tento rok zrealizovať vodozádržné opatrenia s obsahom šesť miliónov kubíkov. To znamená že jednorazovo pri väčších dažďoch zachytí toľko vody, tá sa vlastne vsakuje do pôdy a vyparuje do atmosféry. Pri dažďoch to vracia vodu do tzv. malých vodných cyklov,“ objasnil manažér projektu Michal Kravčík.
Financie
Štartovacie projekty boli v 23 obciach realizované v minulom roku. V roku 2011 by sa do tohto projektu malo investovať zhruba 24 miliónov eur, 19 miliónov eur poputuje zo štátneho rozpočtu a zvyšných približne 5 miliónov eur je z Európskeho sociálneho fondu. V ďalších rokoch sa bude v projekte pokračovať. Kravčík hovorí, že celý program revitalizácie krajiny sa bude realizovať v horizonte 6 až 10 rokov. Prvý realizačný projekt tvorí 2,4 percenta z celkového alokovaného objemu na celý program.
Očakávanie
Očakáva sa, že projekty, ktoré sa zrealizujú, významným spôsobom prispejú k ochrane pred povodňami na lokálnej úrovni počas letných lejakov.
