Futbal pri kravách
V obci chýbal organizovaný futbal, ale hrávali sme ho len tak pre zábavy pri pasení kráv na ihrisku, ktoré bolo smerom na L. Rovne. od veľkej noci až do všetkých svätých. Namiesto spŕch sme sa vykúpali vo Váhu a bolo. Po zime sme vždy museli obnovovať brány, ktoré nám rodičia rozobrali, lebo sme ničili topánky. Nemali sme dresy, nehrali sme organizovanú súťaž, ale mali sme veľkú chuť,“ spomína dlhoročný hráč, tréner, funkcionár a kronikár František Lukáč (1934).
Neľahké začiatky
V roku 1950 sme založili Sokolský krúžok a pomocou bolo, že sme dostali hru gorodky, disk, oštep, guľu a odbornú športovú literatúru. Dôležité bolo mať ihrisko, čo bol dlho problém. Na bývalych Kevalyho poliach, ktorého zobrali cez vojnu do koncentráku, hospodárili traja sedliaci a pestovali zemiaky repu a ovos, ale s malými výnosmi. Radi prijali ponuku, aby sa namiesto kontigentov vzdali časti poľa a prenechali ho na ihrisko. V tom čase som ako 17 ročný pracoval na miestnom MNV, kde šéfoval Anton hanták. Spolu s Lacomm Remšíkom a Tónom Chupačom sme vymerali prvé ihrisko, ktoré malo maximálne rozmery 120 x 68 metrov. Prvé brány, ešte hranaté, nám vyrobil nebohý Gusto Cíbik, ktorý postavil aj drevenú búdu, kde sa dalo prezliekať. To nebolo všetko, málokto vie, že okolo ihriska bola šesťprúdová ľahkoatletická dráha. Povrch tvorila tráva, škvara, blato, čo príroda dala. Boli tam priestory na hod granátom a diskom, pre skok do výšky a diaľky a volejbalové ihrisko. V roku 1951 sa tu konali okresné prebory v atletike púchovského okresu. Škvaru sme vozili na voze z detského domova, a keď sme chceli, aby na ihrisku nestála voda, museli sme pravidelne vyberať z potoka bahno,“ spomína Ladislav Podstránský.
Cenné dresy
Prvými hráčmi boli Karol Veliký, ktorý hrával za Pruské, ďalej Karol Cíbik, Anton Kováčik, Anton Chupač, Vinco Rebro, Jozef Lukáč, Laco, Emil a Anton Pecušovci, Emil Cíbik, z Dulova Fero Trška, Fero Gajdoš, Anton Dobrodenka či brankár Gusto Mišík. Prvé rovnaké tričká žltej farby sme kúpili v Bolešov na šatenky. Paradoxom bolo, že na zápase v Kľúčovom, sme potrebovali vymeniť Tomana za Prekopa, ale ten nechcel požičať dres. Napriek tomu sme vyhrali 4:0. Premiérové dresy boli vínovočervené s bielymi trenírkami a čiernymi štulpňami, ako má Sparta Praha. Čísla našili Mariška Lukáčová a pani Chupáčová. Ďalšie dresy sme kúpili z Lacovej výplaty, ktorú mu potom vykompenzoval predseda Hanták,“ hovorí F. Lukáč.
Víťazná premiéra
Prvý zápas otvárací za Sokol NV Horovce hrali iba dorastenci, ktorí ešte v tej istej sezóne vyhrali okresný prebor. V júli 1951 pozývali veľké plagáty na zápas s Matadorom Púchov, ktorý musel hrať majstrovský zápas, a tak prišli muži Lednických Rovní. Vyhrali sme 5:3, prvý gól som dal ja. Ďalším zaujímavým duelom bol zápas s Krídlami Piešťany 1:1. Za nepriaznivého stavu som kopol jedenástku do žrde, brankár sa tešil z obrancami a loptu z polovice ihriska Laco Cíbik vrátil do siete,“ smeje sa L. Podstránsky.
Najväčší černoch
„Laco odišiel potom do Modry, čo oplakávala celá dedina. Predtým hrával za dorast a potom za mužov L. Rovní na čierno. Bol to veľmi dobrý hráč, ťažko by sa našlo mužstvo, za ktoré by na čierno nehral – bol to najväčší „černoch“ na okolí. Keď sme mali hrať v Beluši, ani brankár nechcel chytať, lebo poznal, aké má prudké strely. Aj neskôr už ako major mal registračky na meno Postránecký, ako mu skomolili meno na ďalšom pôsobisku v Dukle Brno. Okrem toho hrával za Martin či za rukú Penzu druhú najvyššiu súťaž. Vždy pred sezónou som mu posielal program domácich zápasov, a na podčiarknuté mal prísť. Z trinástich ich veru bolo aj jedenásť,“ smeje sa F. Lukáč.
Žiaci v kraji
Muži aj dorastenci Tatrana, ktorý nesie meno od roku 1978, hrali vždy iba v oblastných súťažiach. Výnimkou boli žiaci, ktorí v sezóne 1982/1983 postúpili pod vedením Jána Siekele do krajskej súťaže, ale pre finančné problémy z nej odstúpili., hoci výkonnostne nemali problémy.
Vítaní hostia
Pred niekoľkými rokmi u nás odohral priateľský zápas tím viedenských Turkov, ale prvú družbu sme mali ešte veľmi dávno s moravským Nedašovom. Od roku 1975 máme družbu s TJ Osvětimany v okrese Uherské Hradišté, s ktorými máme mimoriadne vrelé vzťahy. Poznáme sa nielen ako futbalisti počas turnajov starých pánov, ale aj rodiny.
Ocenenia
Ing Ladislav Podstránsky, František Lukáč, Jozef Kojtal, Jozef Vozár, František veliký, Ladislav Korený, Ferdinad Kováčik, Jozef Lukáč, Ján Kováčik, Ján Kováč, Jozef Kováčik, Emil Cíbik, Jaroslav Cíbik, Ľubomír Ovseník, Dabniel Mišún, Anton pecuš, marián Pecuš.
In memoriam
Ján Siekel, Emil Vavrinec, Jozef Papuča, Augustín Krajčovič, ladislav remčík, Ferdinad Kojtal, Gustáv Cíbik, Augustín Kojtal.
Streci nad 100 gólov
Rastislav Prekop – 171, Oto Cíbik – 137, Vladimír Chupáš – 135, Jozef Melišík – 125, Vladimír Siekel – 103, Rudolf veliký – 100.
Najviac sezón v klube
Jozef Melišík – 24, Rudolf Melišík – 23, Ladislav Podstránsky – 22.
Od žiakov po mužov
Súčasťou osláv boli priateľské zápasy, v ktorých nešlo o výsledok, ale o dobrý pocit z hry a pobavenie divákov.
Žiaci: Horovce – Dulov 4:2 (3:1), Novosad 2, Chupáč 2 – Štefanec 2.
Dorast: Horovce – Streženice 0:2 (0:2), Adamička, vlastný.
Starí páni: Horovce – Osvětimany (Čes.) 3:2 (1:1), p.k. 7:5, Dobrodenka, J. Vavrinec, Ciesar – Hrdina 2.
Muži: Horovce – L. Rovne 2:2 (1:1), Kučo, Janíček – Detko, Šimáček.
