PLEVNÍK-DRIENOVÉ. Miestni obyvatelia tvrdia, že zmije vypustili do prírody ochranári. Údajne ich bolo až okolo 300, Plevníčania sa boja chodiť do lesa.
"Bol som opravovať poľovnícky posed, išiel som zdvihnúť kameň, pod ktorým bola zmija. Pohryzla ma do prsta," povedal 29-ročný poľovník. Dodal, že po chvíli mu zmodral prst a neskôr celá ruka až po plece. Do nemocnice ho odviezla záchranka.
Informácie o tom, že zmije vypustili do prírody ochranári, sa dostali aj k nemu, potvrdiť ich však nevedel. "Je to hlúposť, nič podobné nik z Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Strážovské vrchy nikdy nerobil a nerobí a nikto to nerobí ani s vedomím CHKO. Počuli sme už podobné fámy, dokonca sme vraj vysádzali vretenice z helikoptér," dementoval s úsmevom poplašné správy zoológ CHKO Strážovské vrchy Martin Kostra. Dodal, že zmija má svoje prirodzené miesto v ekosystéme, jej úlohou ako predátora je udržiavanie rovnováhy v prírode a redukcia hlodavcov.
"Pokiaľ je pacient zdravý, jed zo zmije ho v krátkom časovom intervale nedokáže ohroziť na živote. Nebezpečné je to len v prípade, ak by nemal poskytnutú adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Riziko je len vtedy, ak ide o pacienta s ochorením obličiek, prípadne iným rizikovým ochorením," povedala primárka oddelenia anestéziológie a intenzívnej medecíny považskobystrickej nemocnice Ľuba Jurčíková.
Dodala, že ak u zdravého človeka nie je dlhý interval od uhryznutia po transport do nemocnice, nemusia používať drahé séra a postupuje sa konzervatívnym spôsobom aplikáciou infúzií a náhradných roztokov. "Väčšinou sa ošetrenie stihne urobiť tak, aby to nekomplikovalo život pacientovi," ozrejmila Jurčíková s tým, že v prípade potreby sú schopní zabezpečiť sérum tak, aby nebol ohrozený život pacienta.
