POVAŽSKÁ BYSTRICA. Hornomoštenčania si ihrisko aj mú-zeum vybudovali svojpomocne.
Miesto pre hry detí vzniklo v centre obce pri potoku, v tieni stromov, mimo hlavnej cesty a múzeum urobili zo starej schátranej drevenice, ktorá špatila hlavnú ulicu.
Podpora združenia
„Dnes vstupuje drevenička do spomienok venca, odkrývajúc poklady Horného Moštenca,“ uviedol otváranie múzea Teodor Kohút, predseda Združenia lokálpatriotov Považskej Bystrice, ktoré bolo nápomocné pri jeho založení.
Kohút hovorí, že prvotná myšlienka prišla od predsedu výboru miestnej časti Ivana Letka. „Poprosil nás, či sme ochotní spolupracovať s nimi. Pretože ako združeniu lokálpatriotov nám, obrazne, patrí celé mesto, sľúbili sme urobiť, čo sa bude dať,“ hovorí Kohút.
Pomohli si sami
Samozrejme, hlavná ťarcha premeny starej drevenice zostávala na obyvateľoch. „Drevenica je mestský majetok, bol tu byt. Bývala v ňom stará pani, ktorá ho dostala od mesta, lebo na mieste jej chalupy sa postavil obchod. Drevenica bola v zlom stave, špatila hlavnú ulicu. Bola možnosť predať ju. Výbor tejto časti s tým nesúhlasil, pretože prostriedky by išli inde, nie do tejto štvrte a veľa by sme aj tak nezískali. Báli sme sa tiež, kto by sa stal po dražbe majiteľom. Tak sme sa rozhodli pre opravu a vytvorenie múzea,“ spomína si Ivan Letko, poslanec mestského zastupiteľstva.
Dodáva, že potrebné bolo opraviť strechu, strop, vymeniť podlahy, nanovo postaviť otvorenú verandu, ktorá bola zničená, zrekonštruovať celé vnútro. „Všetko sa nám podarilo urobiť na drevenici aj pri výstavbe ihriska len vďaka ochote občanov, ktorí chcú pomôcť a vedia sa pre veci nadchnúť. Bez toho by som nezmohol ani s výborom nič,“ dopĺňa Letko.
Otvorenie
O slávnostné prestrihnutie pásky pri otváraní múzea sa postaral najstarší obyvateľ Horného Moštenca, 85-ročný Štefan Kolek. Pamäť tomuto mužovi slúži mimoriadne dobre. Spomenul si aj na to, kto v dome býval.
„Býval tu Tomáš Mičúch s rodenou Augustínou Lieskovskou. Potom jeho syn, ale on si postavil vlastné bývanie, a toto odpredali mestu. To dalo dom do úžitku staršej pani Podušelovej. Bezplatne. Chalupu, kde bývala odkúpila totiž Jednota pre obchod,“ vysvetľuje pán Kolek. Dodáva, že predmety, ktoré sú zhromaždené v múzeu, pozbierali obyvatelia obce. „Aj ja som im daroval starosvetské závesné váhy,“ ukazuje na stenu pán Štefan a hneď aj vysvetľuje, ako fungovali.
Ocenili to
V deň otvorenia múzea navštívilo dreveničku takmer 500 ľudí. „Každý, kto zablúdi do týchto končín, si bude môcť pozrieť, ako sa tu kedysi žilo. Hlásia sa nám už aj školy,“ hovorí Letko.
„Dalo to veľa práce. Sýpka ani maštaľ už sa nezachovali, len miestnosť na bývanie, ale je dobré, že bude mať takéto využitie. Sme radi, že máme múzeum,“ hovorí Emil Kubáň, obyvateľ obce. Výbor tejto časti chce v drevenici usporadúvať aj stretnutia pri rôznych výročiach a jubileách.
Združenie lokalpatriotov sa postaralo tiež o vydanie brožúry, kde je zachytená história Horného Moštenca. Jej autorom je Teodor Kohút.
Ihrisko
V Hornom Moštenci majú aj nové ihrisko pre deti. „Po viacerých neúspešných pokusoch získať dotáciu na stavbu detského ihriska z eurofondov a nadácie sme sa rozhodli vybudovať ihrisko svojpomocne. Detské centrum DÚHA predložilo žiadosť s projektovou dokumentáciou a mohlo sa začať pracovať. Pomáhali rodičia, starí rodičia, členovia výboru, dobrovoľní hasiči aj iní občania. Našli sa aj sponzori,“ hovorí Letko.
Slávnostné prestrihnutie pásky prenechali deťom. Duchovný pastier Peter Buchtinec, farský administrátor, ihrisko aj múzeum posvätil.
Otvorenie sprevádzal pestrý program s množstvom atrakcií pre deti, napr. maľovanie na tvár, šliapacie autíčka, kolotoče, trampolína a, samozrejme, prišiel aj šašo.
„Ihrisko tu chýbalo, je dobré, že sa postavilo. Je kam ísť von aj s malými deťmi,“ hovorí Magdaléna Lieskovská, ktorú sme zastihli pri preliezačke s malou Terezkou.
Výstava
Pre ľudí, ktorých zaujíma výtvarné umenie, bola v kultúrnom dome pripravená výstava obrazov Vincenta Krivého. Maľuje už veľa rokov. Jeho obrazy zachytávajú aj starú podobu oboch Moštencov. „Toto bol najstarší dom v Dolnom Moštenci. Bývali tam moji predkovia. Namaľoval som ho na pamiatku. Zvalili ho v roku 1979. Vtedy sme žiadali Pamiatkostav, či by sa to nedalo zachrániť, ale bola porušená statika. Bol to veľký, dvojposchodový zemiansky dom so sýpkou, viacerými maštaľami a veľkým dvorom,“ hovorí Vincent Krivý.
Na obraze sme našli zvečneného aj posledného rakúsko-uhorského richtára, Ondreja Štábela. „Rozprával mi o ňom otec, tak som ho namaľoval,“ hovorí pán Krivý. Obrazov s rôznou tematikou bolo vystavených viac.
