PRUSKÉ. Zuzana a Jozef hovoria o šťastí. Na svoje deti nedajú dopustiť.
Prvých sedem deťúreniec boli dievčatá. Postupne sa narodili Mária, Zuzka, Dominika, Laura, Betka, Mirka a Terezka.
Chlapi prišli nakoniec
Predposledným dieťaťom v ro-dine bol predsa len chlapec. „Vedeli sme, že to bude chlapča. Vybrali sme meno Janko. Povedal som, že neuverím tomu, až keď ho uvidím,“ spomína si s úsmevom otec Jozef.
Krst
Posledným prírastkom Florišovcov je ďalší chlapec – Dominik. Toho pokrstil v pruštianskom kostole biskup žilinskej diecézy Tomáš Galis.
„Rodinná známa sa pozná s biskupovým tajomníkom, Petrom Švecom. Ten povedal, že biskup krstieva deti z viacpočetných rodín. Volali nám z biskupského úradu a napokon nám Dominika pokrstil Tomáš Galis. Je to milé a je to pre nás veľká česť,“ hovorí Zuzana Florišová.
„Bolo to nádherné, pestrofarebné, prišlo mnoho mladých ľudí. Miništranti, bohoslovci. Možno je to príklad pre nich, a niečo si z krstu zoberú,“ dodáva Jozef.
V trojizbovom byte
Jedenásťčlenná rodina býva v Pruskom, v trojizbovom byte. „Je tu síce tesno, no nesťažujeme sa. Zišla by sa nám ešte jedna izba alebo rodinný domček. Máme známych, ktorí nám pomáhajú a podporujú nás, za čo im veľmi pekne ďakujeme. Zohnať dom v Pruskom nie je jednoduché. Sme tu radi, neradi by sme sa sťahovali. Kúpiť však starý dom, ktorý by som prerábal do konca života, ma neláka,“ tvrdí Jozef.
Deti pomáhajú
Mária má dvadsaťjeden rokov a študuje na vysokej škole. „Má chlapca, no na vydaj má ešte čas. Vieme, že deti budú pomaly z hniezda vylietavať, ale tak to má byť,“ hovorí o svojich deťoch Zuzana.
Deti pomáhajú, nie sú vraj s nimi problémy. „Keď bola manželka v pôrodnici, nemusel som im hovoriť, čo treba. Jedna umývala okná, druhá varila, ďalšia upratovala. Sú tak naučené, čo ma veľmi teší,“ dodáva Jozef. Dodá, že pracoval ako pekár, no teraz sa stal z neho školník.
V božích rukách
Jozef tvrdí, že čím bolo v rodine viac dievčat, tým sa im so Zuzanou vyberali ťažšie pekné mená. „Keď sme čakali Dominika, pýtali sme sa dievčat, či by nechceli radšej sestričku. Že nie. Janko vraj dostal „parťáka,“ smeje sa mama.
Viacerí možno Florišovcov nechápu. „Pýtajú sa, prečo toľko detí? Sme radi, že ich máme. Ľúbime ich. Čím dlhšie budeme všetci spolu, tým budeme radšej,“ povie Jozef. Nevyhne sa ani otázke, či pribudnú do rodiny ďalšie deti. „Neviem, nechávame to otvorené. Nemôžeme povedať ani áno, ani nie. My sme len nástroj v rukách božích,“ dodá Jozef Floriš.
