POVAŽSKÁ BYSTRICA. Priestory na kopci za základnou školou boli vlastne smetiskom, kde sa hromadil stavebný odpad. Našli by ste tu kadečo, od ťažkých panelov cez betónové rúry, tvárnice, železné tyče až po plastový odpad či staré matrace.
Neporiadok bol zarastený vysokou burinou a kríkmi. Teraz zmizol.
Nová dráha
Chlapci všetko vyčistili a na ploche postupne vznikla prekážková dráha plná skokov rôznej veľkosti, výšky a tvaru. Trávia na nej takmer všetok voľný čas. Našli sa však aj „dobráci“, ktorí chlapcom vypálili búdu na náradie, a to im aj ukradli.
Začiatky
Miro Krekáč je už prvák na vysokej škole, stále je však nadšený biker. „S týmto projektom sme začali asi pred piatimi rokmi. Podmienky pre cyklistu, a špeciálne pre to, čo robíme na bicykli my, v meste nie sú vytvorené takmer žiadne. Napadlo nás, že niečo vybudujeme. Postupne sme začali zháňať sponzorov, ktorí sa aj tak nenašli. Nikto nebol ochotný nám pomôcť, len mesto nám poskytlo pozemok,“ spomína si Miro.
Financie zháňali chlapci, kde sa dalo. „Najprv sme sa skladali a otec jedného kamaráta, Lukáša Hrehora, ktorý tu so mnou začínal, nám poskytol peniaze na bager. Vďaka tomu sa povrch splaníroval a postupne vznikali skoky. Vybavil aj hlinu,“ hovorí Miro.
Je ich viac
Nadšencov pre jazdenie sa na-zbieralo, našťastie, viac.
„Keď ma Miro zavolal, chodili sme mu pomáhať. Veď sme všetci bikeri. On to zorganizoval a my sme urobili, čo bolo potrebné – hádzať hlinu, navážať ju , kosiť trávu, obstrihávať kríky,“ vysvetľuje Rasťo Baran. Občas to bola vraj poriadna drina. „Hlavne, keď je vonku tak horúco ako dnes. To máte pocit, že ste už všetko zo seba vypotili.“
Filip Pinčár sa pridal aj s kamarátom. „Keď sme videli, čo tu chalani robia, jednoducho sme zobrali fúrik, prišli sem a stavali sme s nimi. Namakali sme sa dosť. V minulosti sme nemali nič. Sme radi, že máme teraz toto,“ pripojil sa do rozhovoru Filip.
Aj s hotovými je práca
Aj s postavenými skokmi majú chlapci stále prácu. „Po čase popraskajú a spadnú. Treba sa stále o ne starať. Po poškodení ich zaliať vodou a znovu upraviť,“ tvrdia svorne.
V areáli sú veľmi často. „Každý deň, keď sa dá. Niekedy aj keď prší. Nudím sa? Idem si zaskákať, aj niečo urobiť. Tu sa cítim fajn, keď vidím, ako sa trať rozrastá a máme viac možností na jazdenie,“ hovorí Filip. Podľa neho aj rodičia sú radi, že sa netúla a robí niečo čo, má význam.
Chlapci skúsili už aj to, čo je to vandalizmus. „Prekáža nám, keď nám to niekto rozbíja. Strávili sme tu dosť času a mrzí nás to. Sme radi, že sa máme kde voziť. Mám rád bicykel a športové aktivity, ktoré s ním súvisia. Lepšie je jazdiť, ako sa potulovať a robiť hlúposti,“ tvrdí Rasťo Baran.
Zaujímavá dráha
Každý skok vznikal kúsok po kúsku. Hlinu museli porozvážať, navŕšiť a postupne tvarovať. Dráha je celkom fajn, chodia sem totiž chalani z viacerých častí mesta, dokonca aj z Púchova. „Nedávno prišli aj bikeri z Liptovského Hrádku,“ spomína Miro.
Nad spoplatnením areálu chalani neuvažujú, ani nemôžu. „Nie je to naše, robíme to pre mesto. Kto chce, nech príde. Len nech nám to nikto neničí. A aby sme o to neprišli,“ tvrdia svorne.
Sú v polovici
Miro Krekáč hovorí, že s budovaním areálu sú asi v polovici. „Skokov musí byť viac, aby bola dráha zaujímavejšia na jazdenie. Vzadu to nie je dokončené. Zišiel by sa nám ešte bager s hlinou alebo financie naň, možno náradie, o ktoré sme prišli, palety, farba na búdu, je toho veľa,“ hovorí.
K vlastnej aktivite aj pomoci kamarátov dodáva: „Každého baví niečo iné. Chceli sme to postaviť, aby sme mali podmienky na jazdenie. Človek by sa mal niečomu venovať. Keď jazdím, určite ma to baví viac, ako keby som mal niekde vysedávať a chľastať.“
Do areálu chodia aj malé deti. Tým urobili chlapci tiež minidráhu, ktorá je ľahšia. Urobili to aj z opatrnosti, aby im starší jazdci neublížili.
Úradovali už aj vandali
Chlapci si pozháňali plechovú búdu, v ktorej ukladali náradie. Mali však menší problém. Bola síce zavretá, len jedno okno mala otvorené. Nebol na ňom plech. Nejaký „dobráčisko“ im to zvnútra zapálil.
„Hasiči museli vystrihnúť dvere. Tie nám potom niekto ukradol, asi do zberu. Teraz sa to nedá zavrieť, nemáme kde schovávať náradie. Kúpili sme nové, lebo o to pôvodné sme prišli, niekto nám ho ukradol. Tak ho už radšej nosíme vždy so sebou z domu,“ sťažuje sa Miro.
Chlapci musia celú búdu zrenovovať, vyšmirgľovať od hrdze, navariť plechy, aby sa nenašiel zase niekto, koho by lákala. Hlavne ju musia zatvoriť. Teraz v búde asi prespávajú bezdomovci.
Mesto víta aktivitu
Primátor mesta Karol Janas hovorí, že víta aktivitu chlapcov.
„Myslím, že je to v súčasnej finančnej situácii najlepší spôsob, ako v mestách pohnúť s niektorými vecami. Je to naj-schodnejšia cesta - mesto ponúkne priestory alebo nejaké materiálne vybavenie a šikovní a schopní ľudia, ktorí majú záujem o dianie v meste, priložia ruku k dielu, čím vzniknú veci pre ľudí,“ dodáva Janas.
