POVAŽSKÁ BYSTRICA. Obnova hradných pamiatok a riešenie nezamestnanosti sú cieľmi spoločného projektu, ktorým začalo ministerstvo kultúry realizovať spolu s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Pilotný projekt sa realizoval na dvoch hradoch, Uhrovec a Šariš.
Minulý týždeň začal minister kultúry Daniel Krajcer cestu po ďalších hradoch, ktoré by mohli byť zaradené do projektu. Hradov by malo byť v konečnom stave asi pätnásť. Na stretnutí s novinármi priamo na Bystrickom hrade hovoril o viaczdrojovom financovaní pri záchrane hradov.
Dlhodobá záležitosť
Daniel Krajcer navštívil štyri hrady, Beckov, Lednicu, Lietavu a Bystrický hrad. „Vládne prázdniny využívam na chodenie po slovenských hradoch. Začína sa historicky najväčšia obnova hradov na Slovensku, aká kedy bola. Za roky, keď sa oprava hradov u nás veľmi neriešila, došlo k nenahraditeľným škodám na kultúrnom dedičstve a neuveriteľnej ľahostajnosti v prístupe k tomuto dedičstvu,“ povedal Krajcer.
Doplnil, že ide o projekt, ktorý nie je na rok, ani na dva, ale že ide o dlhodobú záležitosť. Preto je potrebné zabezpečiť naň financie z viacerých zdrojov. „Niektoré z regionálneho operačného programu, niektoré v rámci nórskeho finančného mechanizmu a je tu aj projekt, ktorý je postavený na tom, že nejaké finančné prostriedky budú na materiál a náradie z dotačného systému ministerstva kultúry. Počítame aj so zapojením nezamestnaných do prác na hradoch. Nebudú platení z rozpočtu štátu, ale z európskych peňazí,“ vysvetlil Krajcer.
Financie
Hradov bude podľa ministra desať až pätnásť a zamestnať by sa mali aj stovky nezamestnaných, ktorí na nich budú pracovať. „Projekty z re-gionálneho operačného programu pôjdu, čo sa týka financií, do výšky 2,5 milióna eur. Pri nórskom finančnom mechanizme hovoríme o štyridsiatich až päťdesiatich percentách tejto sumy,“ upresnil Krajcer.
Dôležitá práca občianskych združení
Hrady, ktoré budú vybrané do projektu, musia spĺňať určité podmienky z hľadiska pripravenosti či projektovej dokumentácie. Pôsobiť tam tiež musia ľudia z občianskych združení, ktorí sa dlhodobo venujú ich záchrane. „Máme jedno kritérium na to, ktoré z hradov zaraďovať do zoznamu - nezamestnaných. Je to fakt, že na hradoch, ktoré sme vybrali, musia pôsobiť občianske združenia. Odvádzajú podľa mňa naozaj výbornú prácu. Takýmto chceme pomôcť a umožniť, aby mohli pokračovať v omnoho väčšom rozsahu,“ uviedol Krajcer.
Iné podmienky
Dôležité pri výbere hradov je aj to, v akom stave je majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov pod pamiatkami, prípadne či sú urobené potrebné výskumy preto, aby sa mohli realizovať práce, prípadne aj stavebné projekty. „Aby sme mohli spustiť určité práce, musí existovať dokumentácia,“ zdôraznil Krajcer.
Veľmi dôležitou súčasťou celého projektu na záchranu hradov sú aj pamiatkové úrady, ktoré zabezpečujú odbornú pomoc a garanciu, aby to bolo naozaj v súlade s ochranou pamiatok.
Legislatíva
Aktivity nie sú, čo sa týka hradov, jednosmerné. „Nie je všetko len o peniazoch. Rozbehli sme aj legislatívny proces, ktorý súvisí s majetkovo-právnym vysporiadaním. Pri viacerých hradoch sú vlastníkmi pozemkov napríklad štátne lesy, ktoré sa o pamiatky nestarajú, lebo to nie je ich prirodzenou náplňou práce. Ak nie sú vysporiadané majetkové pomery k obci alebo občianskym združeniam, je ťažké získať aj peniaze z fondov. Prichádzame preto s iniciatívou, aby sa pozemky vo vlastníctve štátnych lesov prevádzali na obce,“ informoval o snahách v zákonodarnej oblasti minister.
Oživenie hradov
V súvislosti s prácou na hradoch nehovoril len o ich zakonzervovaní či čiastočnej obnove. „Máme záujem, aby sa do týchto objektov vniesol život. Chceme, aby tu boli menšie expozície, kde budú výstavky archeologických nálezov. Je pre nás dôležitá aj vizualizácia, chceme, aby boli hrady nasvietené, aby boli magickou súčasťou našej krajinotvorby,“ vysvetlil Krajcer.
