POVAŽSKÁ BYSTRICA. Obce na strednom Považí navštevujú predajcovia mäsa z Poľska. Ľudia od nich kupujú, pretože ponúkaný tovar je lacný, niekde nemajú mäsiarstvo, a tak službu vítajú. Predávať by mali len balené mäso, čo nie vždy dodržiavajú. Dokonca predávajú aj mliečne výrobky, na čo nemajú často povolenie.
Problémy sú aj s hygienou predaja. Ani pokuty našich úradov Poliakov neodradia. Lekári neodporúčajú kupovať mäso z auta, vonkoncom už nie v horúčavách. Slovenskí predajcovia mäsa sa sťažujú na nerovnosť podmienok a konkurenciu, ktorá ich ničí.
Pravidelné nájazdy a kontroly
Ľudia z obcí marikovskej, papradnianskej doliny a mestských častí Považskej Bystrice hovoria, že predajcovia chodia niekoľkokrát do týždňa. Ide o niekoľko áut od troch predajcov z Poľska. Niektorí spolu s mäsom ponúkajú aj výrobky z mlieka.
„Majú povolenie na predaj mäsa od regionálnych úradov verejného zdravotníctva len na predaj baleného mäsa, čo niekedy porušujú. Predávajú aj nebalené mäso. Problémy sú aj s hygienou predaja, hlavne s dodržiavaním skladovacích teplôt, najmä keď je vonku teplejšie. V aute to majú chladené, ale keď predávajú, musia tovar vyložiť a pri pultoch už teplota nie je taká, ako sa to požaduje,“ hovorí Ivan Jakubík, vedúci odboru pre hygienu potravín a potravinový dozor z regionálnej veterinárnej správy v Púchove.
Dodáva, že robia kontroly takýchto predajcov. „Spíšeme záznam z kontroly. Poučíme ich, že tak sa predávať nemôže a trváme na tom, aby išli preč. Dávame im aj blokové pokuty. Tie sa pohybujú od 50 do 100 eur, niekedy aj viac,“ informuje Jakubík.
Porušenia
To, že poľskí obchodníci predávajú nebalené mäso, je len jedno porušenie. „Porušujú aj iné veci, napríklad, že majú len povolenie na predaj mäsa a predávajú aj syry a iné mliečne výrobky,“ hovorí Jakubík.
Vysvetľuje, že kontrolovať ich nie je ľahké. Nepotrebujú totiž povolenia na predaj, sú povinní sa len ohlásiť na príslušnú re- gionálnu a veterinárnu správu, pod ktorú spadá daná obec.
„Na základe ohlásenia ich môžeme skontrolovať. Povolenie na predaj im dávajú úrady verejného zdravotníctva. Povinnosť si však predajcovia väčšinou nespĺňajú. Väčšinou sa o nich dozvieme od kamenných predajcov mäsa a údenín alebo od výrobcov mäsových výrobkov. Tomu, že nechcú, aby ich niekto kontroloval, zodpovedá aj spôsob, akým realizujú predaj. Prídu, dajú si predaj v obci vyhlásiť, zdržia sa len niekoľko minút, nikdy nie viac ako trištvrte či pol hodiny, a potom idú do ďalšej obce,“ opisuje postup predajcov Jakubík.
Tento spôsob predaja nám potvrdili aj ľudia v obciach.
Reakcie kupujúcich
Na ponuku predaja mäsa z auta, ktoré sa dováža z Poľska, reagujú ľudia rôzne.
„Mne sa to ľúbi, že sem chodia a vozia čerstvé mäso. Ale nekupoval som tam nikdy. Aspoň babky nemusia chodiť do mesta, mäso im dovezú sem. A že hrozí nákaza? A čo si myslíte, že kúpite v supermarketoch? Všade už je dnes kadečo, chemikálie, alebo staré mäso umývajú a prebaľujú. Možno je to od týchto lepšie ako to mäso inde,“ rozhorčoval sa nad tým, že museli z Horného Moštenca po kontrole veterinárov predajcovia odísť, jeden z jeho obyvateľov.
„Veľmi dobre vedia, prečo sem chodia. Ja od nich nekupujem, veď nemajú ani registračné pokladnice,“ povedal nám muž v stredných rokoch, ktorý prišiel do miestnej predajne potravín v Hornom Moštenci na motorke.
„Chodím sem len na prázdniny. Nekupujem od nich často. Majú však dobré údené rebrá, na tie chodím,“ prezradila nám pani v stredných rokoch, ktorá si chcela od Poliakov kúpiť mäso v Brvništi.
„Chodievajú sem predávať mäso takmer každý deň. Ja tam nekupujem. Bohvie, čo je to za mäso. Predajú, čo môžu a nedávajú ani pokladničné lístky,“ rozhorčoval sa iný, starší muž v Brvništi.
Jedného kupujúceho v tejto obci, ktorý si niesol tašku s nákupom od Poliakov, sme sa spýtali, či má pokladničný blok. Pochválil sa, že má a hneď nám ho aj ukázal. Bola však na ňom len cena, nič viac.
Nepredávajú
Predavačka z obchodu z mäsom v Udiči sa posťažovala, že poľskí predajcovia nechodia len do obcí, kde nie je predajňa mäsa. „Chodia aj sem a postavia sa rovno pred obchod. V ten deň už predám máločo,“ opisuje situáciu.
Vplyv na predaj mäsa a mäsových výrobkov majú nájazdy poľských predajcov aj podľa predavačky z obchodu mimo námestia v Brvništi.
Nerovný konkurenčný boj
Nespokojní sú aj samotní majitelia obchodov.
„My musíme predávať cez pokladnicu pre odvádzanie daní a sú tu predajcovia, ktorí predávajú bez nej. Majú nižšie ceny, ale keby sme dali na ich tovar dvadsaťpercentnú DPH, boli by drahší ako my,“ tvrdí Rastislav Kršík.
Dodáva, že po nájazdoch Poliakov klesajú domácim tržby. „Uvažovali sme už aj nad zatvorením obchodu. Lenže sú to dosť ťažké rozhodnutia, pretože zariadenia a vitríny pre predajňu sú veľmi drahou záležitosťou. Nedajú sa predať ako bežná vec, že by ste to niekomu ponúkli,“ vysvetľuje Kršík.
Obhajuje kvalitu výrobkov, ktoré ponúka vo svojom obchode. „My berieme tovar z bitúnka v Hatnom. V sobotu a nedeľu sa zabíja a v pondelok už berieme hotové čerstvé polovice, ktoré rozrábame. Mäso nie je vezené v kamióne a prepravované 24 hodín,“ hovorí Kršík. Obchod v Dolnej Marikovej má sedem rokov a v Udiči štyri.
„K nám do Papradnianskej doliny chodia mäso predávať z auta trikrát do týždňa. Mám tu tri obchody, musím odvádzať dane, absolvovať všelijaké kontroly a nastálo zamestnávam ľudí. Ešte ani nič nepredám a už veľa zaplatím. Môžem robiť, čo chcem, nemôžem takýmto predajcom konkurovať, keď oni majú celkom iné vstupy. A keď aj poľským predajcom mäsa dajú úrady pokutu, keď zistia nedostatky, je pre nich smiešne nízka. Zaplatia ju a idú ďalej. Vyplatí sa im to,“ hovorí Ján Žilinčík z Papradna.
Kvalita a cena
Kvalita mäsa je podľa Ivana Jakubíka z regionálnej veterinárnej správy u našich predajcov viac sledovaná.
„Preto je aj záruka, že nie je také vysoké riziko škodlivosti ako u ambulantných predajcov. O mäse, ktoré sem prichádza z Poľska, nemáme také informácie. Rozhodujúce sú však ceny, ľudia kupujú, čo je lacnejšie,“ vysvetľuje Jakubík.
Ako reagovali Poliaci?
A ako reagovali na našu prítomnosť poľskí predajcovia?
„Už sme mali jednu kontrolu, môžeme predávať. Mali sme všetko v poriadku,“ tvrdil ten, ktorého sme zastihli v Brvništi. Vyložené mal len balené mäso, do prepraviek v zadnej časti sme nevideli. Spolu s mäsom predával aj mliečne výrobky. Tvrdil, že majú zaplatenú aj daň a ukazoval nám šek o zaplatení. Keď sme si chceli dokumenty odfotografovať, znervóznel a začal byť nepríjemný.
Mladík v Hornom Moštenci sa s nami ani nebavil. Nestihol predať nič, lebo po kontrole veterinárov dostal pokutu a musel odísť. „Pani nemusí zaujímať, na čo sme sem prišli. Nepoviem vám to. Som turista,“ usmieval sa. Jeho závozník zasa hovoril, že nevie prečo je tu, vraj sa len doviezol s kamarátom.
Nemajú to ľahké
Podľa tvrdení muža, ktorého sme v Brvništi zastihli predávať v stánku textil, to Slováci v Poľsku majú ťažšie. Domáci ich vraj nevítajú s otvorenou náručou.
„Sťažovali sa mi raz na trhoch predajcovia z Oravy, ktorí chodia cez Oravskú Lesnú do Poľska, že majú problémy. Domáci sa im vyhrozili, že keď tam budú chodiť, podpália im stánky,“ tlmočil nepríjemné skúsenosti spoza hraníc mladý muž.
Musia mať povolenie
Ambulantný predaj potravín možno vykonávať na našom území, pokiaľ je v súlade s aktuálne platnou národnou aj európskou potravinovou legislatívou. Pojazdní predajcovia musia mať povolenie od orgánov verejného zdravotníctva na predaj.
Takýto spôsob predaja umožňuje aj legislatíva Európskej únie.
Hygiena potravín
Ambulantný predaj potravín však musí spĺňať požiadavky a nariadenia platné v únii o hygiene potravín, ako aj požiadavky ustanovené v našich zákonoch a vyhláškach ministerstva zdravotníctva.
„Každý prevádzkovateľ pojazdnej predajne, aj predajne mäsa a mäsových výrobkov bez ohľadu nato, či je zo Slovenskej republiky alebo inej členskej krajiny, je povinný predložiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva žiadosť na uvedenie priestorov do prevádzky a súčasne k žiadosti priložiť aj príslušnú dokumentáciu,“ hovorí Lenka Šramková, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva SR.
Vydávajú povolenie
Orgány verejného zdravotníctva po pozitívnom posúdení dokumentácie vydávajú rozhodnutia na súhlas s uvedením priestorov do prevádzky.
„Nevyhnutnou súčasťou vybavenia stánku, resp. pojazdného vozidla na predaj mäsa a mäsových výrobkov, je aj chladiaci alebo mraziaci box , podľa toho, či ide o predaj chladených alebo mrazených mäsových výrobkov a mäsa, pretože ináč by neboli dodržané požiadavky vyššie uvedenej potravinovej legislatívy. V predmetnom rozhodnutí orgánov verejného zdravotníctva SR sa uvádzajú aj ďalšie povinnosti pre prevádzkovateľa ambulantného predaja, ako napríklad, že ambulantný predaj možno vykonávať len na povolených trhových miestach, ktoré zriaďuje obec,“ vysvetľuje Šramková. Doplnila, že prevádzkovateľ ambulantného predaja potravín je povinný dopredu oznámiť miesto a čas predaja miestne príslušným orgánom úradnej kontroly potravín z toho dôvodu, aby bol prístupný prípadnej kontrole.
„Mäso a mäsové výrobky patria do kompetencie orgánov štátnej veterinárnej a potravinovej správy, vec kontrol, uložených opatrení a sankcií, patrí do ich kompetencie," uvádza Šramková.
