Od 1. júna 2010 môžu poskytovatelia služieb, usadení v niektorom z členských štátov Európskej únie a štátov patriacich do Dohody o európskom hospodárskom priestore, poskytovať aj na území Slovenskej republiky služby v režime takzvaného cezhraničného poskytovania služieb.
Smernica a zákon
„Táto možnosť vyplýva z liberalizačných opatrení zavedených smernicou EÚ o službách na vnútornom trhu, ktorá bola do nášho právneho poriadku transponovaná aj zákonom z roka 2010,“ hovorí Vladimír Lefko, vedúci odboru živnostenského podnikania Obvodného úradu v Považskej Bystrici.
Cezhraničné poskytovanie služieb
Predávať môžu na našom území poľskí predajcovia mäsa dokonca bez toho, aby si museli vybavovať v našom štáte oprávnenie na podnikanie na území SR a bez oznamovacej povinnosti. „Cezhraničné poskytovanie služieb by malo byť poskytovanie náhodné a jednorazové poskytovanie služieb. Nie je potrebné, aby si títo občania vybavovali oprávnenie na podnikanie na území SR. Majú však povinnosť oznámiť takéto poskytovanie služieb na našom území. Avšak len pokiaľ ide o činnosti, ktoré sú reglementovanými živnosťami, to znamená živnosťami remeselnými alebo viazanými. Maloobchodný predaj, ktorým je aj predaj mäsa, je živnosťou voľnou, takže v tomto prípade nemajú ani povinnosť oznamovať túto činnosť na príslušnom živnostenskom úrade,“ vysvetľuje Lefko.
Obmedzenia a všeobecné definície
Lefko dodáva, že cezhraničné poskytovanie služieb je obmedzené podľa druhu vykonávanej činnosti a posudzuje sa aj z hľadiska trvania, frekvencie, pravidelnosti a nepretržitosti poskytovanej služby.
„Tieto pojmy sú však dosť vágne a všeobecne, veľmi ťažko povedať, čo je povolené a čo nie. Už boli aj súdne spory na medzinárodnom súdnom dvore ohľadom takéhoto poskytovania,“ hovorí Lefko.
Dodáva, že rozhodne však platí, že sa tu títo ľudia nemôžu usadiť a prevádzkovať živnosť. „Cezhraničné poskytovanie neznamená trvalé poskytovanie služieb na území SR. Samozrejme, môžu, ale už za podmienok upravených živnostenským zákonom,“ vysvetľuje Lefko.
