Nič tu nie je, tak aspoň most

V novinách s palcovým titulkom uverejnili článok: Predám lacno byt pod diaľnicou. „Ohlásili sa len dvaja. Prišli a pýtali sa, či to má komín. Nemá. A už sa nevrátili,“ hovorí Pavel Pastorek. Keď záujemcovia zbadali diaľnicu, ako výhovorka im poslúžil komín.

Trhová hodnota bytu v malej bytovke je fakticky nulová, nikto oň nemá záujem. Pastorkovci by sa aj odsťahovali, ale nikoho neláka ani diaľnicou zakrytý kúsok dvora pred ich vchodom.

Výhľad z ich spálne je priamo na jeden z pilierov, z oblohy vidieť len málo. Večer zato do okna svietia diaľničné halogény.

Kedysi to bola tichá štvrť desiatok rodinných domov, dnes sa sem zrejme budú sťahovať priemyselné firmy.

Nový problém - hluk

Takmer kilometer dlhú diaľničnú estakádu otvárali minulý rok tesne pred voľbami. Prišli sa po nej prejsť desaťtisíce ľudí, z tribúny rečnil predseda vlády a hral Elán. Pršalo a tak prejavy politikov počúvalo len pár desiatok ľudí.

Konečne máme dominantu, teší sa väčšina mesta, ktorej most nad ich hlavami neprekáža.

Pred mestom sa predtým pravidelne tvorili kilometrové kolóny. „Otvorenie diaľnice uľavilo úplne všetkým. Bez ohľadu na to, aké boli dopady, situácia je lepšia ako počas výstavby, spustená diaľnica je teraz oveľa menšie trápenie,“ hovorí ekologický občiansky aktivista a učiteľ Juraj Smatana.

Stavalo sa cez deň aj v noci. Domy zostali popraskané, okná vymenili len niekde.

Objavil sa aj problém, ktorý v prípravných štúdiách nikto nečakal. „Veľmi nám teraz prekáža hluk železnice, ktorý sa zvýšil tak päťnásobne. Odráža sa to od estakády, vôbec sa nedá mať otvorené okno cez deň a aj v noci by nás to budilo,“ hodnotí Pastorek. Vlaky jazdia asi sto metrov od domu, rovnako popod most. Kedysi tu bývali vtáky, odleteli. Ráno aj večer s rosou padajú z diaľnice emisie.

Otravné svetlo

Na hluk z vlaku sa sťažujú aj v jednom zo susedných domov. Ponosy na vysporiadanie s Národnou diaľničnou má každý zo susedov, pod menom sa však s novinárom rozprávať nechcú. „My sme chápali, že tá diaľnica je dobrá vec a že tu musí byť a tak sme nekričali, že nám niekto niečo má vymeniť či zaplatiť. Nedostali sme teda nič,“ hovorí staršia žena. So synom v strednom veku trpko ukazujú cez ulicu, tam majú všetky plastové okná za štátne.

Estakáda počas noci jasne svieti, charakteristické neónové osvetlenie je vidieť na kilometre. Podobným problémom ako hluk železnice je v niektorých domoch aj svetlo. Časť z neho síce zhasínajú pred polnocou, druhá časť svieti celú noc.

„Na noc si musím dávať do okna deku, inak neviem spať. Veľmi som nahnevaná, ako to celé dopadlo,“ hovorí pani Janka. Na kameru hovoriť nechce, aby vraj ľudia v meste nepovedali, že sa sťažuje. Pod estakádou má okrem bytu aj predajňu so šatami. Ironicky ukazuje na kus cesty pred domom, kam už asfalt nevyšiel.

Naopak, chodníky sa podarilo urobiť o pár metrov ďalej. „Stavbári sa nad nami zľutovali a niektoré veci ako chodníky či poškodenú strechu nám urobili,“ dodáva Pastorek.

Nič tu nie je, tak aspoň most

Najširšou a najspokojnejšou skupinou spojenou s estakádou sú ostatní obyvatelia Považskej Bystrice a šoféri z celého Slovenska. „Vodičom sa určite uľavilo, teraz prebehnú cez naše mesto a nemusia sa dolu zastaviť,“ vysvetľuje Smatana. Veľké plus je to aj pre ľudí, ktorí bývajú pri bývalej hlavnej ceste, kde intenzita dopravy výrazne klesla.

Veľká časť ľudí hovorí aj o estetickej hodnote. „Myslím si, že je to, bohužiaľ, najkrajšia stavba v našom meste, nemáme z čoho vyberať,“ hovorí pri pive študent Andrej. Pridávajú sa aj ďalší. „Nič tu nie je, tak aspoň most,“ hovorí kamarát. „To nie je most, to je estakáda,“ pridáva sa iný.

Kilometer dlhá diaľničná estakáda v Považskej Bystrici nemá veľa nepriateľov. Vlani ju dokonca spoločne s Euroveou vyhlásili za stavby roku. „Názor, že konečne má mesto dominantu, majú asi tri štvrtiny obyvateľov mesta, ak nie viac,“ hovorí Jaroslav Ševčík, miestny aktivista. Most je podľa neho nadštandardný aj do rozmerov, aj architektonického stvárnenia.

Neodškodnení

„Pre tých, ktorí sa na tú stavbu pozerajú ako turisti, to môže byť dominanta. Aj ja hovorím, že je to krásne dielo, len na nesprávnom mieste. Aj stavbárom som to vždy povedal, ale ten záver sa im nepáčil,“ myslí si Pastorek. Stavbári podľa neho vraj za to nemôžu. „Spôsobila to Národná diaľničná spoločnosť, ktorá je za to zodpovedná.“

Obyvateľom dotknutým diaľnicou vraj rozposlala listy, po roku sa chystali merať vplyvy. „Odvtedy sa nikto neozval. Uchlácholili ľudí, a nič sa nedialo,“ komentuje Pastorek.

Časť meraní sa podľa NDS už spravila. „Ďalšia časť bude v najbližšom období. Výsledky budú známe až po ich ukončení,“ tvrdí Marcel Jánošík z Národnej diaľničnej spoločnosti. Odškodňovať ľudí za hluk, za svetelný či diaľničný smog sa nechystajú. „Nie, NDS vykonáva tie činnosti, ktoré jej ukladá zákon. Bývanie pod estakádou je bezpečné. “

NDS má záväzky aj voči ďalšej skupine ľudí. „Doteraz neboli odškodnení majitelia pozemkov pri diaľnici, ktoré boli odkúpené pre preložky inžinierskych sietí. Ide tam o viac ako tristo majiteľov, viac ako tristo zmlúv, ktoré doteraz neboli vyplatené,“ hovorí Smatana.

Jánošík oponuje, že pozemky na trvalý záber sú vysporiadané. „Všetko okrem pozemkov neznámych vlastníkov, ktorých zastupuje SPF a asi desať vlastníkov, ktorí vybavujú dedičstvá, resp. právoplatné doklady o vlastníctve.“

„Diaľnica už frčí, ale súkromní vlastníci, ktorí predali svoje pozemky štátu, doteraz nedostali peniaze,“ dodal Smatana. Na otázky SME doteraz neodpovedal primátor Považskej Bystrice ani jeho hovorca.

Nová dominanta bez mena

Doposiaľ bol dominantou Považskej Bystrice stredoveký hrad. „Niektorí to vnímajú takto aj teraz. Staršou dominantou je naozaj hrad, v nových dejinách je to práve estakáda,“ ozrejmuje Anna Šujanská, historička tamojšieho Vlastivedného múzea.

Považská Bystrica bola povýšená na mesto len v roku 1946. „V 70. rokoch, keď sa strojárne prezentovali motocyklami a svetovými súťažami, mesto potrebovalo zmenu. Začalo sa budovať úplne nové centrum a búrať staré ulice a domy,“ hovorí Šujanská. V meste teda zostala jediná predvojnová budova.

„Myslím si, že sa v niektorých prípadoch mohlo niečo z tých stavieb zachovať, staré uličky doslova akoby sa stratili,“ povedala Šujanská. Dominantou nemalo byť čo.

Estakáda sa podľa nej do mesta hodí. „Vnímam to ako peknú modernú stavbu, ktorú tu nevyhnutne bolo treba. Som historik a nie technik, ale obdivujem aj to technické stvárnenie,“ povedala Šujanská.

Minuloročné otvorenie estakády prilákalo tisíce ľudí. Vtedajší predseda vlády Robert Fico bol zo stavby taký nadšený, že ju chcel venovať Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Historička s tým však nesúhlasí, podporu pre nápad šéf Smeru nezískal ani u vtedajšieho vedenia mesta. V minulosti bola v meste Štefánikova socha pri inom moste, ktorú v 1955 zbúrali.

Estakáda doteraz meno nemá. „Ja by som to vôbec nepremenovávala, je to raz estakáda, nemenila by som to nijako,“ povedala historička.